15. JÚN

Drobné hniezdo pokory svojho srdca milujem nekonečne viac ako obrovský palác povýšenosti svojej mysle.

Moja pokora neznamená, že chcem, aby ma svet ignoroval. To nie je žiadna pokora. Moja pokora mi hovorí, že by som nemal ani zahaľovať svoju nevedomosť, ani vystavovať svoje vedomosti. Byť násilne nespokojný so sebou a preklínať svoj osud nie je známkou pokory. Skutočnou známkou pokory je naša neustála ašpirácia a vnútorný plač po väčšom mieri, svetle a blaženosti.

Keď Boh siahne nadol,
aby sa dotkol konečného,
nazývame to Súcitom.
Keď sa človek skloní,
aby sa ponúkol ľudstvu,
nazývame to pokorou.