31. MAREC

Ovládanie túžby je dobré. Lepšia je nepripútanosť. Najlepšie je cítiť sa úplne zbavený pút prírody.

Je veľký rozdiel medzi potešením a radosťou. Ľudský svet, vonkajšie vedomie, plače po potešení. Zakaždým, keď sa potešenie naplní, vidíme, že sa v ňom objavilo sklamanie. Ale ak cítime, že do nášho života vchádza radosť, potom radosť rastie: z radosti je väčšia radosť, nesmierna radosť, bezhraničná radosť. Keď meditujeme päť alebo desať minút, získavame vnútornú radosť, ktorá nás napĺňa. Keď myslíme na to, že si kúpime niečo nepotrebné, ako napríklad drahé auto, alebo niečo podobné, potom napĺňame svoje potešenie. Onedlho sme sklamaní, pretože auto, ktoré sme si kúpili, nie je dosť veľké. Chceme niečo pohodlnejšie. Ak hľadáme pohodlie pomocou svojej túžby, potom prirodzene nebudeme spokojní. Ale ak plačeme po radosti, vnútornej radosti, potom neustále bežíme za naplnením, pretože vnútorná radosť chce od nás len to, aby sme naplnili Boha. Jedine naplnením Boha môžeme byť skutočne naplnení.

Pokiaľ nie si stále duchovne obozretný, potom budeš určite odplavený náhlym prívalom túžby.