Neúprimnosť, nečistota, pochybnosť a pohodlnosť


V duchovnom živote nie je nič nevyliečiteľné. Musíš však vedieť, ako úprimne si prijal duchovný život, ako úprimne kráčaš po duchovnej ceste a ako úprimne ašpiruješ, aby si dosiahol konečný cieľ.

Neúprimnosť je odolná choroba, ale dá sa vyliečiť. Keď Božské zostúpi, neúprimnosť sa dá vyliečiť.

Nečistota je odolná choroba, ale dá sa vyliečiť. V prípade nečistoty to trvá dlhú dobu, niekedy dokonca niekoľko životov. Keď neúprimný človek vidí všade okolo seba úprimných ľudí, dostane vnútornú inšpiráciu a pokúša sa stať úprimným. Cíti, že je zahanbujúce byť neúprimný, zatiaľ čo priatelia a susedia hovoria po celý čas pravdu. Vtedy je možné prekonať neúprimnosť.

Ale v prípade nečistoty je to iné. Ľudia môžu viesť duchovný život, ale nie je ľahké dosiahnuť čistotu. Ľudia získavajú zážitky a potom tieto zážitky strácajú. Prečo? Pretože nemajú dostatok čistoty. Duša je vždy čistá, to je pravda. Ale vitál vytvára okolo duše závoj nečistoty. Ak má človek robiť pokrok, duša musí vedome odhodiť závoj nečistoty.

Ako ďalšia prichádza pochybnosť. Pochybnosť je takmer nevyliečiteľná choroba. Aj keď hľadajúci robí veľmi rýchly pokrok, alebo už prešiel v duchovnom živote dlhú cestu, aj tak sa môže stať obeťou pochybnosti. Pochybnosť je prítomná, až kým človek nerealizuje najvyššiu Pravdu. Dokonca aj veľký duchovný Majster Svami Vivekananda pochyboval o svojom Majstrovi, Sri Ramakrišnovi. Aj keď bol Sri Ramakrišna na smrteľnej posteli, keď prechádzal za závoj Večnosti, Vivekananda o ňom pochyboval. Vtedy Sri Ramakrišna musel povedať svojmu najmilšiemu žiakovi, že ten, kto je Rama a ten, kto je Krišna, je v jednej forme Ramakrišnom.

Rád by som vám povedal, že sú hľadajúci, ktorí urobili značný pokrok, ale teraz vstúpili do sveta pochybností. Cítia, že duchovný život nie je určený pre nich, a že v duchovnom živote premárnili svoju vzácnu energiu. To sú nesprávne úvahy, ktoré v sebe niekedy vedome prechovávajú. Vždy hovorím, že pochybnosť je pomalý jed. Hľadajúceho, ktorý v sebe chová pochybnosť, nakoniec tento pomalý jed otrávi.

Si Božím vybraným dieťaťom. Ak existuje Boh, musíš cítiť, že aj ty existuješ. Keď pôjdeš hlboko dovnútra a prijmeš duchovný život, musíš cítiť, že pochybnosť je najhorším zlodejom v tvojom živote. Kradne ti všetko vzácne vnútorné bohatstvo. Pochybnosť je aj tvojím najhorším nepriateľom. Prečo? Pretože pochybnosť začne pochybovať sama o sebe. Dnes pochybuješ o niekom a zajtra budeš pochybovať o sebe. Dnes prídeš k jednému záveru, a zajtra ťa znova zaplaví vlna pochybnosti. Ale to neznamená, že dnešná pochybnosť sa odplavila. Nie, len ju nahradila iná pochybnosť.

Ako ďalšia prichádza pohodlnosť. Pohodlnosť je naozaj a skutočne nevyliečiteľnou chorobou v porovnaní s neúprimnosťou, nečistotou, pochybnosťou a inými slabosťami, prekážkami a negatívnymi kvalitami. Pohodlnosť vydrží dlhú, dlhú, dlhú dobu. Keď odíde neúprimnosť, keď odíde nečistota a pochybnosť, uvidíš, že pohodlnosť ešte stále zotrváva. Či už v mysli alebo v konaní, na mentálnej úrovni alebo na fyzickej úrovni, pohodlnosť zostane prítomná vo vonkajšom vedomí.

Boh nám pohodlnosť odpustí, ale keď vystúpi do popredia naša úprimnosť a božská hrdosť, vtedy nemôžeme odpustiť sami sebe. Ako môžeme získať ovocie realizácie a oslobodenia, keď vieme, že sme na fyzickej a vitálnej úrovni takí nedokonalí? Vnútorná bytosť je samé svetlo. Silu tohto svetla sa pokúšame ponúknuť svojej vonkajšej bytosti. Ale najťažšie je to v prípade pohodlnosti, pretože v súčasnosti je úroveň ľudskej ašpirácie veľmi nízka. Ak hľadajúci v nás nie je dostatočne silný, potom je pohodlnosť nevyliečiteľná.

Pravda, Milosťou Najvyššieho sa jedného dňa z tejto pohodlnosti musíme vyliečiť. Ale na to potrebujeme popri božskej Milosti ešte ohromnú ašpiráciu, neustálu ašpiráciu. Je veľmi ľahké povedať, že s Božou Milosťou je všetko možné. To počujeme od každého duchovného Majstra. Avšak táto Milosť nepríde len tak, z ničoho nič. Milosť príde len pre tých, ktorí sa chcú kúpať v jej slnečných lúčoch. Ak je hľadajúci pripravený bežať najrýchlejšie a obetovať všetko, čo má a čím je, ak je v každej chvíli pripravený odovzdať všetko Bohu, vtedy preňho nič nezostane nevyliečiteľným.

Ak chceš bežať k Bohu, božská Milosť je v tebe a božská Milosť bude pôsobiť v tvoj prospech. Keď sa úprimne vzdáš všetkej pochybnosti a nečistoty, svitne zlatý deň, keď bude aj pohodlnosť vyliečená. Neprišiel som sem, aby som vás odradil. Mojou úlohou je povzbudiť vás. Ale keď vás povzbudzujem, úprimne vám musím povedať, že poraziť pohodlnosť je skutočne ťažké. Nedávam vám studenú sprchu, ale pravda je pravda. Je to tá najťažšia úloha na ceste duchovného hľadajúceho. Ale duchovný hľadajúci jedného dňa musí poraziť pohodlnosť, pretože Boh nikomu nedovolí, aby zostal navždy pohodlným. Boh chce dokonalosť od každého človeka na Zemi. Je to len otázka času, a tento čas už pre nás Boh vybral. Ale ak plačeme, môžeme urýchliť Božiu Hodinu. Boh je veľmi potešený, keď úprimní hľadajúci dokážu urýchliť Jeho vybranú Hodinu.

Obyčajní ľudia sa iba hrajú so slovami a myšlienkami, čítajú milióny kníh a pravdu sa učia tak, že ju mechanicky opakujú. Čím hlbšie ideme, tým je nám jasnejšie, že pre týchto hľadajúcich je pohodlnosť nevyliečiteľná. Na svete sú stovky Svámí a duchovných Majstrov. Ale pokiaľ ide o naozaj a skutočne realizovaných ľudí na zemi, rád by som povedal, že ich je asi len tucet. Svet je dosť rozľahlý, ale Matka Zem je požehnaná len desiatimi alebo dvanástimi duchovnými Majstrami, ktorí realizovali Boha. Iní išli hlboko dovnútra. Sú omnoho pokročilejší než bežní hľadajúci, avšak nie sú realizovaní, a keď príde na pohodlnosť, budú chytení. Ale tí, ktorí naozaj realizovali Pravdu, sú ďaleko za pohodlnosťou.

Keď sa pozrieme na pohodlnosť z najvyššej perspektívy, vidíme, že je to niečo, čo môžu poraziť iba veľkí duchovní Majstri a tí, ktorí získali nesmierny Súcit Najvyššieho. Bežní hľadajúci sa môžu na jednu hodinu denne zjednotiť s Božou Vôľou a po zvyšok dňa sú ich vôľa a Božia Vôľa úplne rozdielne. Ale keď je niekto krôčik od úplnej realizácie, vtedy nič nie je nemožné, pretože sa jeho vôľa zjednotí s Božou Vôľou. V prípade skutočných duchovných Majstrov sú Vôľa Boha a ich vôľa úplne a neoddeliteľne jedným. Vtedy nič nemôže zostať nevyliečiteľné.


Otázka: Aj napriek tomu, že som prijal duchovný život, mám stále pochybnosti. Prečo je to tak, Guru?

Sri Chinmoy: Predtým, než svitne deň, je naším učiteľom temnota. Vtedy nie je žiadna nádej. Potom, keď svitne deň a slnko vystúpi na oblohu, temnota je preč. Ale aj počas dňa býva slnko často zakryté mrakmi. Často môžeme pozorovať, že oblaky zakrývajú oblohu. Tak isto v duchovnom živote pochybnosti prídu a odídu. Keď odídu, vtedy večné slnko v našom vnútri svieti veľni mocne.

V skutočnosti máme mnoho vnútorných sĺnk. Keby sme videli aspoň jedno zo svojich vnútorných sĺnk, cítili by sme, že jeho žiarivé svetlo je nekonečne mocnejšie ako fyzické slnko. Ako môžeme vidieť vnútorné slnko? Pomocou neustálej modlitby a meditácie. Keď sa z nás stanú pokročilí hľadajúci, uvidíme niekoľko vnútorných sĺnk. Neskôr, keď budeme realizovaní, zistíme, že máme mnoho vnútorných sĺnk. Vivekananda, veľký žiak Sri Ramakrišnu, mal osemnásť vnútorných sĺnk. Ale ten istý Vivekananda pochyboval o svojom duchovnom majstrovi, svojom vlastnom duchovnom živote. Dokonca pochyboval aj o existencii Boha. Takže pochybnosť v žiadnom prípade nie je zriedkavou skúsenosťou.


Otázka: Niekedy, keď ma napadne pochybnosť, mojou prvou reakciou je, že jej nedovolím vstúpiť. Ale ona sa každých päť minút vracia. Chcela by som vedieť, čo mám urobiť, ak ju chcem natrvalo odložiť.

Sri Chinmoy: Nanešťastie, kým neskončíme svoju duchovnú cestu, nemôžeme použiť slovo „natrvalo“. Niektorí duchovní Majstri sú takí úprimní. Hovoria nám, že pochybnosti s nimi zostali až do poslednej chvíle. Dokonca ešte sekundu pred realizáciou Boha mali stále pochybnosti. Naopak, niektorí úprimní hľadajúci nemajú žiadne pochybnosti, dokonca ani na začiatku. To neznamená, že sú omnoho lepší ako duchovní Majstri. Nie. Nedokonalosť v podobe pochybnosti alebo niečoho iného bola vo vnútri týchto veľkých duchovných Majstrov, a nakoniec ju porazili.

Existujú dva spôsoby, ako poraziť pochybnosť. Keď do teba vstúpi pochybnosť či iné negatívne sily, môžeš ju brať ako opicu, ktorá ťa neustále vyrušuje. Modlíš sa a medituješ, a pritom ťa neustále vyrušuje nejaká opica. Necháš opicu tak, nech si vyrušuje, pretože máš trpezlivosť.

Medzi tvojou trpezlivosťou a nezbednými kúskami opice prebieha súťaž. Avšak tým, že si hľadajúca, určite máš viac trpezlivosti ako niekto, kto neašpiruje. Opica neašpiruje, preto sa jej trpezlivosť nemôže vyrovnať tvojej trpezlivosti. Na tomto svete je to tak, že ako my máme ego, aj opica má určitý druh ega. Lenže ty ho nevidíš. Ak jej nevenuješ žiadnu pozornosť, opica nakoniec pocíti, že je pod jej dôstojnosť vyrušovať ťa znovu a znovu. Trpezlivosť má schopnosť rozptýliť zlé sily. Ak máš schopnosť nevšímať si alebo neustále odmietať negatívne sily, potom nikdy nemôžu vyhrať.

Existuje ešte iný spôsob. Ak do teba vstúpi pochybnosť, musíš myslieť na protiklad pochybnosti, ktorým je viera. Ak do tvojej mysle vstupuje pochybnosť, okamžite vyslov slovo „viera“ a maj vieru v seba. Len povedz: „Som dcérou Boha, tak ako môžem o sebe pochybovať, ako môžem pochybovať o ostatných, ako môžem pochybovať o Bohu?“ Boh sa nestal Bohom tak, že pochyboval o mne, o tebe, alebo o niekom inom. Stal sa Bohom tak, že miloval, že sa stal jedným. A jednota pochádza iba z pozitívnych kvalít, ako je viera. Takže toto je vyvíjajúci sa alebo progresívny spôsob, ako poraziť pochybnosť.

Pochybnosť je nebožská sila. Ja tomu hovorím pomalý jed. Pochybnosť je v duchovnom živote naším najhorším nepriateľom. Dnes pochybujem o sebe, zajtra budem pochybovať o Bohu, pozajtra budem pochybovať o celom svete. Ak pochybujem o Bohu, nič sa nestane, Boh ostane taký dokonalý ako vždy. Ak pochybujem o nejakom inom človeku, ten človek ostane taký istý. Ale keď pochybujem o sebe, ničí ma to. Nemôžem ísť ani o centimeter dopredu. Takže najlepšie je nepochybovať o sebe, nepochybovať o iných a nepochybovať o Bohu.


Otázka: Nie je neprítomnosť pochybnosti to isté ako nezlomná viera?

Sri Chinmoy: Nemožné! Neprítomnosť pochybnosti je jedna vec, ale viera, skutočná viera, je niečo iné. Nemusíš o niekom pochybovať, to však neznamená, že máš v neho slepú vieru. Je veľa ľudí, ktorí nepochybujú o schopnostiach duchovného učiteľa alebo Majstra, ale nemajú v tohto duchovného Majstra takzvanú slepú vieru. Nespochybňujú jeho duchovnú výšku, ale to neznamená, že majú nekonečnú vieru v jeho rady, pokiaľ ide o ich prácu alebo ich mentálny život. To sú dve úplne odlišné veci. Niekto nemusí mať pochybnosti, ale môže mať neutrálny pocit. Skutočná viera v naozajstného duchovného Majstra nie je nič iné ako svetlo múdrosti. Ak mi je nejaký duchovný Majster sympatický, neznamená to ešte, že pôjdem a dotknem sa jeho nôh.


Otázka: Ako môžem najlepšie poraziť pochybnosť?

Sri Chinmoy: Najlepší a najefektívnejší spôsob, ako poraziť pochybnosť, je postaviť sa na pozitívnu stranu. Cíť, že nie si pochybnosťou, ale istotou. Cíť, že nie si strachom, ale odvahou. Vždy sa snaž stotožniť sa s pozitívnou kvalitou. Práve teraz sa nanešťastie stotožňuješ s pochybnosťou. Cítiš, že pochybnosť je skutočnosťou. Ak však zmeníš svoj postoj k vlastnému vnútornému životu, povieš, že pochybnosť nie je skutočnosťou, strach nie je skutočnosťou, ale že skutočnou skutočnosťou je viera, skutočnou skutočnosťou je odvaha.

Prijímaš pochybnosť za svojho priateľa. Bol si s pochybnosťou povedzme dvadsať rokov a cítiš, že pochybnosť je tvojou skutočnou priateľkou, inak by si s ňou nezostal a ona by nezostala s tebou. Ale v momente, keď uvidíš, že do tvojho života vchádza lepší priateľ, nebudeš sa správať ako blázon. Povieš: „Teraz do môjho života prišiel ďalší priateľ a vidím, že tento priateľ ma zavedie k vyššiemu cieľu. Hoci som bol s nevedomosťou dvadsať alebo tridsať rokov, nemusím už zostať ani o sekundu dlhšie, keď vidím, že prišiel niekto iný, viac osvecujúci, viac napĺňajúci.“ Okamžite budeš považovať toho človeka za svojho priateľa.

Tvojimi novými priateľmi sú viera a odvaha. Títo dvaja priatelia boli vždy pri tebe, len si sa nepostavil na ich stranu. Predtým si bol po celý čas s pochybnosťou a strachom. Teraz ich považuj za svojich bývalých priateľov, starých priateľov, pretože prišli tvoji noví priatelia. Ak takto zmeníš svoje priateľstvo, tvoj problém sa okamžite vyrieši. Inak sa budeš neustále na bojovom poli zápasiť so svojimi starými priateľmi, strachom a pochybnosťou.

Ak vymeníš svojich priateľov, čo sa stane potom? Najskôr sa ťa starí priatelia, strach a pochybnosť, pokúsia získať naspäť. Nebudú chcieť stratiť tvoje priateľstvo. Ale čoskoro pocítia, že je pod ich dôstojnosť sa tebou zapodievať. Povedia: „Dobre, nech ide, nech ide. Ak mu na nás nezáleží, ak nás nepotrebuje, tak ani my nepotrebujeme jeho.“ Je to ako ľudská pýcha. Keď stratíme priateľa, najprv sa snažíme získať ho späť. Ale potom, keď vidíme, že je to beznádejný prípad, že náš priateľ sa nevráti späť, pretože si našiel iného priateľa, naše ego vystúpi do popredia. Povieme: „Ak nás nepotrebuje, potom ani my nepotrebujeme jeho.“

Takto nás pochybnosť a strach opustia, keď sa spriatelíme s vierou a odvahou.


Otázka: Ako možno prekonať pohodlnosť, ktorá nám prekáža pri vykonávaní povinností?

Sri Chnimoy: Skúsme nepoužívať také veľké, osvietené slovo ako je „prekonávanie sa“, keď hovoríme o pohodlnosti. Pohodlnosť si vyžaduje prísny trest. Ego a nevedomosť musíme prekonať, obmedzenia musíme prekonať.

Ale pohodlnosť sa vyskytuje v hrubom fyzickom vedomí a tu na seba musíme byť mimoriadne prísni. Ak dieťa urobí niečo zlé, matka ho potrestá. My tiež musíme cítiť, že ak v sebe máme pohodlnosť, robíme niečo, čo si vyžaduje okamžitý trest. Musíme vedieť, že pohodlnosť je ako zločin, ktorý páchame na svojej duši.

Môžeš si povedať, že trestom sa neosvietiš. Ale my cítime, že existuje niečo, čo sa volá svetlo a niečo, čo sa volá noc. Pohodlnosť je noc. Najprv sa musíme oddeliť od noci. Potom môžeme vstúpiť do miestnosti, ktorá je do určitej miery osvetlená. Odtiaľ môžeme ísť do miestnosti, ktorá má viac svetla a potom na miesto, ktoré je úplne osvietené.