Psychická depresia a vitálna depresia


Keď nás napadnú obavy a úzkosť, musíme cítiť, že existuje protijed. Keď nás poštípe had, pokúšame sa vyliečiť. Ak do nás chcú vstúpiť a napadnúť nás obavy a úzkosť sveta myšlienok, musíme si zaobstarať protijed. A protijedom je vnútorne cítiť Božiu Lásku k nám.

Milujeme Boha, ale nie sme si istí, či Boh miluje nás. Modlíme sa k Bohu: „Bože, daj nám toto, naplň túto našu túžbu.“ Ale to, či nás Boh miluje alebo nie, ostáva nejasné. Avšak musíme začať s pocitom, že On nás vždy miluje nekonečne viac, než my milujeme sami seba. Ako nás môže Boh milovať viac, než my milujeme sami seba? Odpoveď je, že Boh o nás nepochybuje tak, ako o sebe pochybujeme my. V jednej chvíli cítime, že sme veľmi silní, ako veľký vládca, v druhej chvíli uvidíme červeného mravca a na smrť sa vyľakáme.

Úzkosť prichádza, keď našu existenciu a Božiu existenciu oddeľuje priepasť. Prichádza aj vtedy, keď nepovažujeme Boha za svojho úplne vlastného, alebo nehovoríme: „Som z Boha. Som pre Boha.“ Obavy a úzkosť odídu iba vtedy, keď sa stotožníme s niečím, čo má mier, pokoj, božskosť a pocit absolútnej jednoty. Ak sa stotožníme s Vnútorným Kormidelníkom, získame silu Jeho osvecujúceho Svetla. Obavy prichádzajú, pretože sa stotožňujeme so strachom. Ak sa stotožníme s niečím božským, večným a nesmrteľným, vtedy, prirodzene, do nás vstúpi skrytá podstata a kvalita tej konkrétnej veci. Nikdy sa nepohneme k svojmu cieľu, ak sa po celý čas budeme obávať alebo myslieť na nebožské veci. Do božskosti vstúpime len vtedy, keď budeme mať pozitívne myšlienky: „Som z Boha. Som pre Boha.“ Ak si myslíme toto, potom nemôžeme mať žiadne obavy, žiadnu úzkosť.

Existuje psychická depresia a vitálna depresia. Pri psychickej depresii človek cíti, že je veľa vecí, ktoré Boh chce, aby ich vykonal, a ktoré sa Boh pokúša prejaviť v ňom a cez neho, ale nevedomosť sveta mu nedovolí Boha prejaviť. Tu si medzi svojimi priateľmi a tvojím šéfom je Najvyšší. Tento šéf ťa požiadal, aby si niečo vykonal. Ty sa snažíš, a On sa snaží v tebe a cez teba. No okolo teba sú ľudia, ktorí stoja proti tvojmu úsiliu. Považujú Boha za svojho Otca a On ich považuje za Svoje deti, ale nie sú vnímaví voči Božiemu Svetlu. Psychická depresia vznikne, keď vieš, čo je najlepšie, a zároveň si bezmocný. Niektorí bratia a sestry v tvojom okolí vedia, čo je pre nich najlepšie, ale nechcú to urobiť, nechcú sa pohnúť ani o centimeter. Potom sú tu takí, ktorí nevedia, čo je pre nich najlepšie. Ale ty vieš, čo je najlepšie pre teba aj pre nich . Chceš to urobiť, no niečo ti v tom bráni.

Poznáš pravdu a chceš ju prejaviť. Ale si bezmocný, pretože ľudia okolo teba a pred tebou nespolupracujú. Najvyšší, alebo tvoj Vnútorný Pilot na teba vyvíja tlak a ty na seba vyvíjaš tlak, ale nepomáha to. Keď sa vnútornému mieru a vnútornému svetlu nedarí dostať na povrch takým spôsobom, ako si to želá Najvyšší, v Božej vybranej Hodine, vtedy prichádza psychická depresia.

Vitálna depresia je však iná. Vitálna depresia pochádza z nesplnených požiadaviek pýchy, ega a márnivosti. Pri tejto depresii si chcel niečo urobiť, alebo si chcel naplniť nejakú túžbu, ale nepodarilo sa ti to. Si sklamaný, a tak okamžite prichádza vitálna depresia. Psychická depresia je na nekonečne vyššej úrovni, kde tvoja voľba a Božia voľba sú jedným a tým istým. Pri vitálnej depresii je tvojou voľbou túžba, a to nemá nič spoločné s Božou Vôľou. Si tu len ty a tvoja nesplnená túžba, Boha sa to netýka. Pri psychickej depresii si zahliadol Božiu Víziu.

Boh položil Svoju Víziu pred teba, ale ty ju nedokážeš premeniť na skutočnosť. Nechcel si uspieť kvôli svojmu osobnému prospechu, či pre svoje ego. Nie. Ty a Boh máte rovnakú ašpiráciu, rovnakú víziu, rovnaký cieľ, ktorý sa ešte neprejavil. Psychická depresia je výsledkom nenaplnenej Vízie Najvyššieho v tebe a cez teba. Božia Božskosť sa chce prejaviť v tebe a cez teba, ale zdržujú ju svetské sily, sily nevedomosti, stojace proti tebe. Boh a ty ste sa stali jedným: jednou ašpiráciou, jednou dušou, jedným cieľom. Ale Božia Vízia nie je naplnená, a tak máš psychickú depresiu.

Liekom na psychickú depresiu je otvorene sa odovzdať Božej Vôli. Ašpiruj dušeplne a neustále, a potom sa odovzdaj Božej Vôli. Môžeš dušeplne plakať a plakať, ale niekedy, keď do teba vstúpi psychická depresia, si možno budeš chcieť oddýchnuť. Cítiš, že je to beznádejný prípad a najlepšie bude vzdať sa, odovzdať sa – nie Bohu, ale nevedomosti sveta. Už veľakrát sa stalo, že niekto vedel, že Boh a on sú jedným, ale keď videl, že Najvyšší v ňom ustavične ostáva nenaplnený, vzdal sa. Mnoho duchovných Majstrov a mnoho hľadajúcich sa vzdalo. Spoločne s Bohom sa snažia, ale keď si myslia, že je to beznádejný prípad, vzdajú sa. Ale to nie je dobre. Nemali by sme sa nikdy vzdať. Treba bojovať až do konca. Skôr či neskôr sa Božia Vôľa musí prejaviť v tebe a cez teba.


Otázka: Keď ma niečo na tomto svete hnevá, strácam všetku úprimnosť a upadám do depresie.

Sri Chinmoy: Musíš vedieť, že je veľký rozdiel medzi úprimnosťou a hlúposťou. Ak niekto klamal, musíš sa pokúsiť toho človeka osvietiť.

Ak niekto urobil chybu, musíš sa pokúsiť tú chybu napraviť vnútorne alebo navonok tým, že ponúkneš svoju dobrú vôľu. V tvojom prípade vstupuje do hry hlúposť. Ak si urobil niečo zlé, cítiš, že zväčšovaním svojej viny ten problém vyriešiš. Ale to nie je správny prístup. Vždy mysli na cieľ, ktorým je dokonalosť. Do hry musíš vniesť dokonalosť.

Ak sa stalo niečo zlé, buď kvôli tebe alebo kvôli niekomu inému, vtedy musíš okamžite ponúknuť výsledok Najvyššiemu. Musíš povedať: „Bol som bezmocný. On bol bezmocný. Napadli nás zlé sily. Vieme, že sme boli napadnutí, a chceme ti svoju chybu ponúknuť.“ Takže znovu, musíš byť vedomý a múdry. Keď zistíš, že robíš niečo zle, musíš to prestať robiť.

Depresia nie je odpoveď. Keď bežíš na nejakých pretekoch a diskvalifikujú ťa, čo urobíš? Počkáš na iný deň a znova sa pokúsiš dosiahnuť svoj cieľ. Ak prestaneš súťažiť len preto, že si mal zlú skúsenosť, nikdy nedosiahneš cieľ. Zlá skúsenosť nesmie byť konečnou skúsenosťou. Ber ju ako prechádzajúce mračno. Raz určite vyjdeš z tohto mračna nevedomosti.


Otázka: Čo spôsobuje depresiu?

Sri Chinmoy: Depresia prichádza, pretože nechceme žiť v pravde, ale vedome či nevedome chceme žiť v potešení nevedomosti. Po tomto potešení nevyhnutne nasleduje depresia. Depresiu spôsobuje naše prijatie nevedomosti. Keď prijmeme nevedomosť za svoju vlastnú, upadáme do depresie. Vtedy ju nemôžeme prekonať. Sme spútaní, spútaní v malom ja nevedomosti.

Chceme neustály úspech, neustály pokrok, neustále dosiahnutie a naplnenie, avšak v každodennom živote tieto veci nedostávame. Každá chvíľa je príležitosťou vrásť do väčšieho Božieho Svetla, Mieru, Blaženosti a Sily. Ale ak svoj čas nevyužívame dobre, potom do nás okamžite vstúpia negatívne sily. Týmito negatívnymi silami sú pochybnosť, strach, úzkosť, obavy a depresia.

Ak máme depresiu, nemôžeme očakávať viac Božej Milosti a Božej Lásky. Taktiež nemôžeme stále očakávať od ľudstva súcit. Ak máme depresiu, nejaký priateľ nás môže prísť utešiť, alebo s nami môže mať súcit, ale jeho útecha nepretne koreň našej depresie. Jediným liekom na depresiu je svetlo.

Musíme vedieť, čo vlastne chceme. Ak chceme len svetlo, potom musíme vedieť, kde sa nachádza. Svetlo je v mieri našej mysle, v pokoji nášho srdca. Keď odhalíme svoj vnútorný mier, uvidíme, že je samotným dosiahnutím, samotným naplnením: nekonečným dosiahnutím a naplnením v procese vrastania do nekonečnej Realizácie. Ak neodhalíme svoj vnútorný mier, potom je nám súdené stať sa princom depresie.

Musíme cítiť, že nie sme nevedomosťou, nepredstavujeme nevedomosť, nie sme v nevedomosti a nie sme pre nevedomosť. Nie. Sme v svetle a chceme vrásť do najhlbšieho, všetko napĺňajúceho svetla. Ak máme tento pocit, potom pre nás neexistuje žiadna depresia. Svetlo, ktoré je výsledkom našej ašpirácie, okamžite spáli našu depresiu na popol, alebo premení našu depresiu na nepretržitú ašpiráciu. Ak sa dokážeme stotožniť s vnútornou spontánnou radosťou duše, potom budeme mať vždy radosť vo vnútri aj navonok. Tak sa pokúsme zostať v spontánnej radosti duše.


Otázka: Guru, máš niekedy depresiu?

Sri Chinmoy: Nemávam depresiu kvôli sebe, ale keď vstúpim do vás a stotožním sa s vami, určite cítim depresiu. Keď do vás vstúpim, cítim rozličné druhy depresie.

Keď skoro ráno meditujem, ak do niekoho vstúpim a stotožním sa s ním, vidím, že ma preklína, alebo si želá moju hlavu. Ak sa s ním stotožním, je prirodzené, že sa aj ja stanem takým nahnevaným alebo deprimovaným, ako je on. Ale ak sa s tým človekom stotožním len na krátky čas, dokážem premeniť jeho depresiu.

Samozrejme, keď použijem svoju silu stotožnenia, stávam sa deprimovaným, ale potom tú depresiu okamžite odhodím preč. Ku mne osobne depresia neprichádza. Keď ma vidíte smutného alebo deprimovaného, môžete si myslieť, že je to kvôli mojej misii alebo mojim problémom. Ale čo sa v tej chvíli skutočne stalo? S niekým som sa stotožnil. No takéto stotožnenie si neudržujem veľmi dlho.


Otázka: Guru, keď vidíš náš stav mysle alebo naše nálady, vidíš nás, že sme zložení z toho, alebo priemerom toho, akí sme boli po celý deň, alebo nás vidíš takých, akí sme práve v tej chvíli?

Sri Chinmoy: Nie je to ako priemer. Tridsať percent času môžeš mať depresiu, tridsať percent času môžeš byť nahnevaný a možno počas dňa môžeš mať v rôznych chvíľach všetky ostatné nebožské kvality.

Ale ak máš len na jednu sekundu vôľu duše, potom musíš vedieť, že sila vôle duše je omnoho väčšia než všetok tvoj strach, pochybnosť a ostatné negatívne kvality. Ak máš túto silu vôle len jedno percento času, môžeš poraziť svoju depresiu a všetky ostatné nebožské kvality. Pol hodinu môžeš trpieť depresiou, ale ak dokážeš čo i len na jednu sekundu vyniesť na povrch vnútornú silu vôle svojej duše, potom dokážeš ľahko depresiu skončiť.


Otázka: V psychológii je symptóm, ktorý sa volá maniodepresívna psychóza, keď je človek najprv živý a veselý, a vzápätí upadne do depresie. Občas to pozorujem u žiakov, a zdá sa, že je to súčasť ľudskej psychiky. Čo môžeme urobiť pre to, aby sme tento cyklus zastavili?

Sri Chinmoy: Problém všetkých ľudí je, že nie sú spokojní s jednou vecou dlhšie ako päť minút. Ak máme niečo päť minút, cítime, že sme veľmi bohatí. Potom nás tá vec už neuspokojuje a bežíme za niečím iným. Vždy cítime, že tá druhá strana poľa je viacej zelená. A tak bežíme na druhú stranu a tam zbadáme, že vôbec nie je zelená.

Alebo sa môže stať, že prídeme na druhú stranu a vidíme, že je naozaj zelená. Tešíme sa z toho päť minút, ale potom začneme znovu rozmýšľať: „Nie, nie, nie! Mýlil som sa, tá druhá strana je rovnako zelená.“

A tak sa vrátime na druhú stranu a nič tam nenájdeme. Takýmto spôsobom budeme tri či štyri razy za deň šťastní a tri či štyri razy budeme nešťastní. Alebo jeden deň budeme šťastní a na druhý deň deprimovaní. Hore a dole, hore a dole. Ale prečo by sme mali zostupovať? Ak kráčame po správnej ceste, ak sme úprimní, potom by sme mali stále iba napredovať.

Keď sme šťastní, vtedy žijeme vo svojom srdci, vo svojej duši. Ale nie sme tam spokojní dlhšie ako päť minút. Chceme ísť do vitálu, do mysle alebo do fyzického, pretože nám neustála zmena dáva obrovskú radosť. A tak sa vedome či nevedome vraciame do fyzického, do vitálu a do mysle. Zmena je dobrá, keď je to zmena z dobrého na lepšie a z lepšieho na najlepšie. Ak dostávame zo srdca alebo duše trochu radosti, snažíme sa ju zväčšiť a zintenzívniť. Potom, keď vstúpime do najvyššej úrovne mysle, keď sme vo vedomí duše, naša radosť nemá konca.

Musíme vedieť, čo máme v kuchyni a čo v meditačnej miestnosti. V meditačnej miestnosti sú vonné tyčinky, sviečky a kvety. Tu získame veľkú radosť vďaka svojej inšpirácii, vďaka svojej úprimnosti v duchovnom živote. Ak vieme, čo nám môže ponúknuť meditačná miestnosť, prečo musíme ísť do kuchyne, do samého zmätku? Pretože cítime, že aj toto miesto má radosť. Ale rád by som povedal, že kuchyňa nie je to správne miesto na hľadanie radosti.

Mali by sme byť ako indický roľník. Indický roľník nečaká na dážď či slnko. Cíti, že jeho povinnosťou je orať pole. Každý deň ide na pole a robí svoju prácu. A tak by sme ani my nemali očakávať dobré a zlé chvíle. Ak máme jeden deň veselú myseľ, na druhý deň túto veselosť mysle vystrieda vlna depresie. Ale ak žijeme v Svetle, v božskom Mieri, potom sa to nestane. Prichádza to iba preto, že sme ešte úplne nezvládli svoj vitál a svoju myseľ.


Otázka: Ak sme v povznesenej nálade alebo máme depresiu a nepoznáme jej dôvod, môže to mať vnútorný dôvod?

Sri Chinmoy: Vždy existuje dôvod, ale stáva sa, že to myseľ nepochopí. Niekedy navonok nie je žiaden dôvod, ale niečo sa stalo na vnútornej úrovni a myseľ ten dôvod nevidí.

Dnes, keď jedna žiačka išla domov z meditácie v Organizácii spojených národov, videl som v nej niečo nezvyčajné. Inokedy z nej dostávam dobrú, zdravú vibráciu, ale dnes som videl, že niečo nie je v poriadku. Keď sa vrátila do svojej kancelárie, zistila, čo sa stalo. Nejakí ľudia vnikli do jej bytu. Sily, ktoré vstúpili do jej domu, vstúpili do jej bytosti, zatiaľ čo bola vo svojej kancelárii, hoci si to neuvedomovala. Videl som to, keď kráčala. Tie sily ju napadli na fyzickej úrovni.


Otázka: Ako môžem ovládať svoju náladu?

Sri Chinmoy: Niekedy je počasie jasné a slnečné, niekedy je úplne zamračené. V duchovnom živote je to tak isto. Ak nemáme prístup k vnútornému slnku, môže prísť pochybnosť a zničiť našu radosť. Môže prísť strach, môže prísť nedostatok dôvery, každá nebožská kvalita môže prísť. To, čo potrebujeme, je vnútorné šťastie.

Dosť často vidím, ako sa smejete a žartujete, ale to v skutočnosti nie je vnútorné šťastie. Keď si vnútorne šťastný, vtedy vidíš, že naozaj robíš pokrok. Z vnútorného šťastia môžeš získať aj vonkajšie šťastie. Keď príde vonkajšie šťastie vďaka vnútornému dosiahnutiu, vnútornému pokroku, vtedy je vonkajšie šťastie naozajstným šťastím. Inak takzvané vonkajšie šťastie nie je skutočným šťastím.

V tvojom prípade sa v skutočnosti veľmi často deje to, že sa cítiš byť menejcenný, čo je absurdné. Cítiš, že niekto je lepší ako ty. Ak sa ťa spýtam, koľko ľudí v centre je lepších ako ty, povieš mi, že všetci. Prečo na nich musíš myslieť ako na lepších a na seba ako na horšieho? Mysli na seba ako na moje duchovné dieťa, Božie vybrané dieťa. Tu sme všetci Božími vybranými deťmi.

Komplex menejcennosti vytvára v živote problémy. Ak niekto napíše báseň alebo hovorí so mnou, okamžite sa cítiš byť menejcenný. Som veľmi šťastný, že v tvojom prípade to nie je žiarlivosť, čo ti spôsobuje problémy. V tvojom prípade je to pocit menejcennosti, avšak ten je tiež nebožský. Prosím, cíť, že to, či je niekto lepší alebo horší ako ty, nie je tvoja starosť. Tvojou starosťou je robiť pokrok. Keď robíš skutočný pokrok, vtedy vidíš, že aj ostatní robia pokrok.

Prosím, neprechovávaj v sebe vedome pocit menejcennosti. Božiu rodinu tvorí veľa ľudí. Ak sa jeden z členov rodiny začne cítiť menejcenný, potom v mysli vždy zostane menejcenným, či už je v skutočnosti menejcenným alebo nie. Ale ak na seba myslíš ako na člena rodiny, vtedy otázka menejcennosti vôbec nevznikne.


Otázka: Ako môžeme mať jeden deň úžasnú meditáciu a na druhý deň úplne hroznú?

Sri Chinmoy: Je to veľmi jednoduché. Ak si včera mal veľmi chutné jedlo, to neznamená, že budeš spokojný so svojím dnešným jedlom. Záleží na schopnostiach kuchára.

Dajme tomu, že tvoja úžasná meditácia je ako najchutnejšie jedlo. V tomto prípade je tvojím kuchárom ašpirácia. Ak veľmi dušeplne ašpiruješ, potom ti kuchár dokáže pripraviť rovnako chutné jedlo aj dnes. Chuť nemusí byť nevyhnutne tá istá, jedlo môže byť rovnako kvalitné a zároveň chutiť inak. Alebo ak chceš, môžeš si vypýtať to isté jedlo, ktoré si mal včera.

Ak nezaplatíš kuchárovi vo vonkajšom živote, potom od teba odíde. Rovnako aj vo vnútornom živote musíš kuchárovi zaplatiť, a mzda, ktorú mu platíš, je tvoj vnútorný plač. Musíš mať neustály vnútorný plač po Pravde a Svetle, a musíš udržiavať svoj vnútorný plameň. Potom budeš mať vždy dobrú meditáciu.


Otázka: Čo máme robiť, ak s niečím bojujeme a pritom strácame kvalitu radosti vo svojom živote?

Sri Chinmoy: Musíme vedieť, či ide naozaj o vnútorný boj. Je veľmi ľahké použiť slovo „boj“. Ale „boj“ je veľmi komplikované slovo. Ak sa lenivý človek musí pohnúť čo i len o centimeter, hovorí tomu boj. Ak musíme vstať skoro ráno, alebo musíme povedať pravdu, hovoríme tomu boj. Ak musíme čeliť skutočnosti iba letmú sekundu, ak musíme pracovať, to všetko je boj.

Každý človek si musí sám uvedomiť, čo je to pravý boj. Naozajstný boj pre úprimného hľadajúceho je poraziť nevedomosť vo svojom vlastnom živote a vo svete okolo seba. Ale ak úprimne bojuje, aby získal sám seba, aby sa stal dobyvateľom svojho vlastného života, potom táto samotná snaha mu určite dáva radosť. Ak úprimne zápasí s falošnosťou, nečinnosťou, temnotou, nedokonalosťou, obmedzením a pripútaním, potom musí cítiť určitú vnútornú radosť.

Musíme vedieť, ako veľmi sa snažíme uvedomiť si Najvyššie, koľko minút svojho každodenného života venujeme Najvyššiemu v nás, koľko zápasíme, aby sme uvideli Svetlo v nás a v ostatných. Ak vedieme takýto boj, potom musíme cítiť, že božské kvality, ktoré máme a ktoré má každý, musia narastať. Sú to práve božské kvality vynárajúce sa v nás, ktoré nás inšpirujú, aby sme bojovali proti prevládajúcej temnote a nevedomosti. Ako nás môžu tieto božské kvality opustiť, keď práve oni nás žiadajú, aby sme bojovali? V skutočne úprimnom duchovnom zápase svoje vnútorné kvality nestratíme. Práve naopak, naše vnútorné kvality sa zväčšia v neobmedzenej miere.


Otázka: Niekedy k tebe cítim veľkú oddanosť, ale inokedy sa od teba cítim byť veľmi vzdialený, takmer neduchovný.

Sri Chinmoy: Máš úplnú pravdu. Musíš vedieť, že tvoje vedomie ešte nedosiahlo ustálený štandard, a tak ťa neobviňujem. Si úprimný, hovoríš mi o tom. Veľa žiakov je v tej istej lodi. Vzťahuje sa to na mnohých, ak nie na všetkých. Otázka, ktorú sa pýtaš, je univerzálnou otázkou. V tejto chvíli si samá oddanosť, a o chvíľu môžeš robiť veľa nebožských vecí.

Znamená to, že v súčasnom štádiu svojho duchovného života nemôžeš očakávať najchutnejšie jedlo každý deň. Chceš mať chutné jedlo každý deň, ale dostávaš ho možno raz za týždeň. Ale štandard, ktorý si chceš udržať vo svojom duchovnom živote, príde postupne, postupne. Keď budeš mať pevné vnútorné základy, budeš cítiť, že som vždy tvojím najlepším priateľom. Od tej chvíle budeš cítiť, že som neoddeliteľnou súčasťou tvojho života.

Prosím, cíť, že som predĺžením tvojho vedomia. Nemysli si, že som cudzinec, Ind. Nemysli si, že som prišiel, aby som narušil tvoj pokoj. Nie. Mysli si len toto: „Môj Majster je neoddeliteľnou súčasťou môjho bytia. Keďže som ho prijal za svojho učiteľa, to značí, že je o centimeter lepší ako ja. Inak by som ho nebol prijal.“

Viem, že pravú ruku mám silnejšiu ako ľavú. Keď vrhám guľou, používam pri tom pravú ruku a nie ľavú, ale ľavá ruka je tiež moja. Túto ruku použijem na mnoho iných vecí, ktoré by pravá ruka neurobila. Taktiež v duchovnom živote, ak ma dokážeš cítiť ako predĺženie svojho vedomia, hovorím ti, potom nebude žiaden problém.

Aj keď cítiš, že si nebožský, moja láska a záujem o teba nikdy nepominú. Skutočný duchovný Majster nie je nikdy závislý na nepokojnom, nepredvídateľnom vnútornom počasí emócií svojich žiakov. Teraz budeš božský, o chvíľu budeš nebožský. Ale nech ťa to nemrzí. Je to skúsenosť, cez ktorú prechádzaš. Vôbec sa pre to neznepokojuj. Len sa snaž, ako najlepšie vieš, aby si robil správne veci.


Otázka: Už niekoľko mesiacov sa pokúšam meditovať, ale ruší ma nepokoj a depresia.

Sri Chinmoy: Najprv sa pozrime na nepokoj. Nepokoj prichádza, pretože myseľ nie je pod kontrolou. Nepokoj je v mysli, vo vitáli, v hrubom fyzickom, do určitej miery dokonca aj v srdci, ale nikdy nie je v duši. Prečo máme nepokoj?

Nepokoj máme, pretože sa myseľ vedome nezjednotí so svetlom duše. Duša plače, pretože chce mysli ponúknuť svetlo, avšak myseľ neustále a zámerne toto svetlo odmieta. Môžeš povedať, že tvoja myseľ chce tiež meditovať, ale nie je to pravda. Fyzická myseľ meditovať nechce. To osvecujúca myseľ, alebo myseľ značne očistená svetlom duše, chce meditovať. Nepokoj prichádza, pretože myseľ nie je ochotná podriadiť sa vôli duše.

Depresia prichádza z dvoch dôvodov. Prvým dôvodom je vitál. Keď máš dobrú meditáciu, obyčajný vitál, vitál, ktorý plače po mene, sláve a vonkajších úspechoch cíti, že ho už viac nebudú kŕmiť, že zomrie. Pokoj, ktorý prináša meditácia, je pre nepokojný vitál ako jed. Tu je veľmi dôležitá trpezlivosť, pretože vďaka trpezlivosti vitál pocíti, že jeho existencia nie je ohrozená.

Je ešte jeden dôvod, prečo vzniká depresia. Srdce prináša z duše posolstvo, že dôjdeš veľmi ďaleko, že v tomto alebo v ďalšom živote dosiahneš konečný cieľ. Celá bytosť sa vtedy zjednotí so svetlom, ktoré srdce prináša z duše. Pred sebou vidíš len slnečné svetlo.

Ale keď preskúmaš svoj súčasný stav, vidíš, že je ako tmavé, neprívetivé počasie. Vtedy príde depresia. Vidíš obrovskú priepasť medzi svojou súčasnou situáciou a cieľom, ktorý je dosť ďaleko. Tvoje možnosti obsahujú najvyššiu pravdu, najvyššiu realizáciu. Avšak tvoja súčasná skutočnosť je úplne iná. Možnosti a skutočnosť sú také vzdialené, že prirodzene nastáva depresia.

Najlepší spôsob, ako poraziť depresiu, je meditovať každý deň skoro ráno, ale nič od svojej meditácie neočakávať. Musíš len venovať svojej meditácii svoj vedomý záujem. Správaj sa k meditácii ako k dieťaťu. Dieťaťu ponúkaš svoj záujem, svoju lásku a náklonnosť, ale nič od neho neočakávaš. Rovnako, prosím, ponúkni aj svojej meditácii svoju lásku a záujem. Nič neočakávaj, len daj to, čo máš. Ak dokážeš dávať a nič neočakávať, príde čas, keď ti tvoja meditácia dá všetky božské kvality.