Krišnov syn sa posmieva mudrcom



Raz prišli traja veľkí mudrci do paláca Pána Krišnu v Dwarake. Krišna práve oddychoval. Keď mu oznámili ich príchod, povedal: „Prosím povedzte im, že tam o chvíľu prídem. Zatiaľ ich privítajte s náležitou úctou a oddanosťou.“

Nanešťastie, počas tých rokov, Krišnovi príbuzní a ostatní, ktorí mu boli blízki, sa stali veľmi nebožskými. Pretože boli drahí Krišnovi, dostali všetko, o čo požiadali. A výsledok - boli skazení životom potešenia. Pili, hádali sa a robili všemožné nepredstaviteľné veci.

Zopár členov Krišnovej priamej rodiny nemalo žiaden rešpekt k mudrcom a svätcom, ktorí prišli vzdať úctu Krišnovi. Títo príbuzní cítili, že pokiaľ majú Krišnu, tak im to stačí. Považovali všetkých ostatných duchovných ľudí za takých bezcenných ako slama.

Krišnov syn Samba mal vtedy dvadsaťpäť alebo dvadsaťšesť rokov. I keď už dávno nebol dieťaťom, rozhodol sa s ďalšími mladými mužmi, že niečo  tým trom mudrcom vyparatia. Jeho priatelia mu priviazali na brucho hlinený džbán a obliekli ho do krásneho sári. Potom ho priviedli pred mudrcov a povedali im: „Táto žena čaká dieťa. Predtým ako príde Krišna, mohli by ste nám prosím povedať, či porodí chlapca alebo dievča?“

Keďže títo svätci mali okultné videnie, ihneď zbadali, že sa im mladí muži posmievajú. Nazlostili sa. „Ste Krišnovými príbuznými! Ty, Samba, si jeho vlastný syn! Ako sa  opovažujete robiť si z nás posmech! Áno, táto „žena“ bude rodiť, ale porodí železnú tyč. Táto tyč prinesie úplný zánik celého Krišnovho rodu. Nemáte žiadnu úctu k duchovným ľuďom. My sme významní mudrci, a vy ste si z nás urobili posmech.“

V tej chvíli vstúpil do siene Krišna. Bol veľmi nešťastný, keď počul kliatbu  mudrcov. Ale zároveň vedel, že jeho príbuzní si to zaslúžili. Mudrcom bolo tiež ľúto, že vyriekli takú hroznú kliatbu, ale nemali dosť schopností alebo sily odpustenia, aby ju stiahli späť. Napriek tejto nešťastnej udalosti Krišna zostal s mudrcmi a mal s nimi dlhú debatu. Nakoniec dostali jeho požehnanie. Krišna bol ďaleko nad tým všetkým. Poradil im, osvietil ich a mudrci potom odišli.

Kliatba sa časom naplnila. Krišnov syn porodil železnú tyč, niečo ako kyjak. Samba a jeho bratranci si uvedomili, že ich záhuba je neodvratná. Išli za Krišnom a prosili ho, aby ich zachránil. Krišna povedal: „Urobili ste niečo neodpustiteľné, neodpustiteľné. Čo môžem urobiť? V poriadku, rozdrvte celú železnú tyč na prach. Zaberie to veľmi, veľmi dlhú dobu. Keď to urobíte, musíte ten prach hodiť do mora.“

S obrovským nadšením a horlivosťou začali mladí muži drviť tyč. Ale onedlho prestali a jednoducho tyč zahodili do mora. Nerozdrvili celú tyč na prach, ako im povedal Krišna .

O mnoho, mnoho rokov neskôr, keď sa skončila bitka pri Kurukšetre, vyplávala  železná tyč na hladinu mora a proroctvo mudrcov sa naplnilo. Členovia Krišnovej rodiny začali veľmi piť a bojovať medzi sebou. Krišnov drahší než najdrahší priateľ, Satyaki, ktorý počas boja statočne bojoval na strane Panduovcov, bol zabitý pri takejto hádke. Jeden po druhom boli všetci veľkí bojovníci z Krišnovej rodiny pozabíjaní pri hádke pod vplyvom alkoholu.

Keď Krišna videl, že jeho najdrahší Satyaki bol zabitý, povedal: „Už nie  je potrebné, aby som naďalej zostal na zemi. Medzitým Krišnov brat, Balaráma, pozoroval jednu z tých hádok. Keď uvidel, na akú úroveň klesli títo veľkí hrdinovia, bol znechutený. „Dosť, už dosť!“
povedal. „Naša rodina je taká skazená!“ Vošiel do lesa a v meditácii sa vzdal svojho života."

Keď sa Krišna dopočul, že Balaráma opustil telo, povedal: „Môj čas už tiež prišiel. Pôjdem s ním.“ Krišna odišiel na krásne miesto. Tam sa posadil pod strom a začal meditovať. Chcel sa vzdať svojho života.

Okolo toho miesta prechádzal lovec. Zbadal Krišnu a myslel si, že je to nádherný jeleň. Nazdával sa, že Krišnova ľavá noha je uchom jeleňa. Lovec zamieril svoj šíp na jeleňove ucho a vystrelil. Šíp prešiel cez Krišnovu pätu na ľavej nohe, ktorá bola jediným slabým miestom  jeho tela. Všetky jeho končatiny a ostatné časti jeho tela boli nepremožiteľné, ale jeho ľavá noha bola zraniteľná. Vždy, keď bojoval,  dobre si chránil svoju ľavú nohu. Ale vedel, že je slabá, a Balaráma to tiež vedel.

Keď si lovec prišiel zobrať jeleňa, zbadal ležať Krišnu na zemi, so šípom v nohe. Lovec žalostne prosil o odpustenie. Ale Krišna mu povedal: „Nie, to nie je tvoja vina. Prišiel môj čas. Preto sa to stalo. Bolo to všetko predurčené.“

„Ako to bolo predurčené?“ opýtal sa lovec.

„Je to kliatba od Gandhari,“ povedal mu Krišna. Počas bitky pri Kurukšetre, Panduovci zabili jej sto synov. Gandhari bola zdrvená žiaľom. Keď sa bitka skončila, povedala Krišnovi: „Nevieš si predstaviť, akým utrpením prechádzam! Preklínam ťa. Rovnaká vec sa stane aj tvojim drahým. Budú sa hádať a bojovať medzi sebou a všetci budú zabití.“

Krišna povedal Gandhari: „Matka, ja nie som zodpovedný za smrť tvojich synov. Prosil som ich, aby nebojovali. Prosil som ich, aby dali Panduovcom len päť dedín, ale neposlúchli ma. Od začiatku až do konca boli tvoji synovia veľmi nebožskí.“

Gandhari mu odpovedala: „Nie, nie! Viem, že ty si Boh. Mohol si odvrátiť túto vojnu, ak by si chcel. Mohol si zachrániť moje deti a všetkých, ktorí mi boli drahí. Ale pretože si nadŕžal  Panduovcom, neurobil si to. A preto ťa preklínam. Presne tá istá vec sa stane aj tebe. Všetci tvoji drahí sa medzi sebou navzájom pozabíjajú.“

Hrozná kliatba Gandhari sa naplnila a celý Krišnov rod  bol zničený. Môžete sa opýtať, ako mohla Gandhari prekliať niekoho tak veľkého ako bol Krišna. V skutočnosti Krišna mohol kliatbu zrušiť, ale rozhodol sa ju prijať. Jeho postojom bolo: ak ma chceš udrieť, tak ma udri.



The Earth-Illumination-Trumpets Of Divinity's Home, Part 2 by Sri Chinmoy.