Parvati a zázračný strom



Pán Šiva a jeho manželka, Parvati žili spolu na hore Kailash. Meditovali tam a žehnali svojim oddaným. Viedli veľmi šťastný a naplňujúci život. Jedného dňa požiadala Parvati svojho manžela, Šivu, aby ju zaviedol do lesa zvaného Nandankanan.
    
„Určite ťa tam zavediem", sľúbil Šiva. A tak šli spolu do toho lesa. Všetky stromy v tom lese boli veľmi nádherné. Parvati bola veľmi dojatá ich krásou. Opýtala sa svojho Pána: „Prosím, povedz mi, či je tu nejaký strom, ktorý je zvláštnejší ako ostatné. Keď sa na ne dívam, všetky vyzerajú rovnako nádherne. Ale prosím, povedz mi, či je tu strom, ktorý je najzvláštnejší, alebo sa iným spôsobom líšiod ostatných."
     
Keď Parvati hovorila tieto slová, stála pri kmeni jedného stromu. Šiva jej povedal: „Strom o ktorý sa práve opieraš, ponúka niečo veľmi zvláštne."
   
„Čo je to?" spýtala sa Parvati.
 
„Tento strom sa nazýva Kalpataru", povedal Šiva. „Kalpa" znamená „čokoľvek si žiadaš" a „taru" znamená „strom". „Čokoľvek si zaželáš, tento strom ti to okamžite splní."
    
„Môj Pane, hovoríš mi pravdu alebo je to lož ?" pýtala sa Parvati.
   
„Ak mi neveríš, tak ten strom o niečo požiadaj," odpovedal Šiva.
    
Parvati chvíľu meditovala a potom povedala: „ Ó strom, chcem od teba veľmi krásne dievča." V tej chvíli zo stromu vystúpilo krásne mladé dievča. Parvati bola veľmi potešená a šťastná. Dala jej meno Ašokašundari.
    
Ašokašundari povedala bohyni Parvati: „Priviedla si ma na tento svet. Prosím, povedz mi, čo mám robiť?"
    

Parvati sa na ňu s láskou pozrela a povedala: „Teraz nemusíš robiť nič. Avšak chcem, aby si sa o niekoľko rokov vydala za princa, ktorý sa volá Nahuša. Zatiaľ sa ešte nenarodil. Ešte je v Nebi. Ale inkarnuje sa, a ja si želám, aby si sa po určitom čase za neho vydala. Zariadim všetko potrebné."
    

Ašokašundari bola veľmi šťastná, keď sa dozvedela tú novinku. Pán Šiva a Parvati ju nechali v krásnom lesíku Nandankanan a vrátili sa späť na horu Kailash.
    
V blízkosti Nandankananu žil démon Hunda. Považoval Nandankanan za hlavné miesto svojej krajiny. Jedného dňa, keď Hunda vstúpil do lesa v Nandankanane, zbadal prekrásne dievča a okamžite sa do nej zaľúbil.
    
Démon sa priblížil k Ašokašundari a povedal: „Musíš sa za mňa vydať, musíš sa za mňa vydať!"
   

„Nie, nevezmem si ťa!" odpovedala Ašokašundari. „Môj budúci manžel je Nahuša. Vezmem si jeho a nikoho iného. Odíď z tohto miesta!"
    
Nanešťastie, démoni majú zvláštnu magickú silu. Môžu na seba zobrať akúkoľvek podobu. Keď ho Ašokašundari urazila, opustil les. O niekoľko dní neskôr vzal na seba podobu krásnej ženy a znovu vstúpil do lesa, kde žila Ašokašundari. Tá krásna žena sa chovala, ako keby bola veľmi smutná a utrápená.
   
Prečo si taká smutná?" opýtala sa jej Ašokašundari. „Vyzeráš celkom pekná. Čo ťa trápi?"
„Áno som pekná,"
povedala tá zvláštna žena, „ale som veľmi nešťastná!"
   
„Aký je dôvod tvojho smútku?" spýtala sa jej milo Ašokašundari.

Žena jej žalostným hlasom odvetila: „Som vdova. Môj manžel bol veľmi dobrý muž, ale zabil ho démon Hunda. Teraz som veľmi osamotená. Nechcela by si ísť so mnou do mojej chalúpky a zostať niekoľko dní? Je to veľmi skromná chalúpka, ale udržujem ju v čistote."
    
„Áno, pôjdem s tebou," odpovedala jej Ašokašundari.
   
„Prosím, buď mojím hosťom na dva alebo tri dni," povedala žena. „Budem veľmi šťastná."
    
Ašokašundari nasledovala túto ženu a spolu opustili les. Keď prišli do ženinej chalúpky, vdova sa okamžite zmenila na démona a schmatla Ašokašundari. Ašokašundari bola taká nahnevaná, že démona prekliala: „Môj manžel Nahuša ťa celkom určite zabije!" Potom sa jej podarilo oslobodiť z démonovho zovretia a utiecť preč.
    
Teraz bol démon prekliaty. Vedel, že bude zabitý a že Nahuša bude jeho vrahom. Začal ho všade hľadať, aby ho mohol zabiť a zrušiť kliatbu. Samozrejme, jeho pátranie bolo neúspešné, pretože vtedy sa Nahuša ešte nenarodil.
   
V susednom kráľovstve žil veľmi dobrý a zbožný kráľ. Spolu so svojou manželkou sa mnoho, mnoho rokov modlili k Bohu a nakoniec bola jeho žena požehnaná dieťaťom. Rozhodli sa, že mu dajú meno Nahuša.
   
Keď sa démon Hunda dozvedel, že sa Nahuša narodil, vstúpil do kráľovského paláca a uniesol dieťa. Nahuša mal vtedy iba jeden rok. Démon si ho priniesol domov a požiadal kuchára, aby chlapca zabil a uvaril ho. Prikázal svojmu kuchárovi, aby mu z mäsa toho dieťaťa prichystal veľmi chutné jedlo. Démon si myslel, že ak ho zje, potom už nebude žiadna možnosť, aby ho Nahuša zabil, keď vyrastie.
   
„Určite ho zabijem," povedal kuchár. „Si môj pán."
   
Ale malý chlapec sa kuchárovi tak zapáčil, že nemal to srdce ho zabiť. Namiesto toho zobral chlapca do Vašištovho ašrámu a ponechal ho tam. Na ceste späť zabil jeleňa, uvaril ho a ponúkol svojmu pánovi namiesto Nahušu.
   
Démon Hunda bol veľmi šťastný. „Ach, teraz viem, že Nahuša je naisto mŕtvy. Zjedol som ho!" radoval sa.

Nahuša vyrastal v ašráme svätca Vašištu. Vašišta ho vychovával k duchovnosti. Taktiež ho naučil umenie lukostreľby a iné zručnosti. Vo svojej vnútornej vízii videl, že Nahuša je princ a že Parvati si želala, aby sa oženil s Ašokašundari.
   
Prešlo niekoľko rokov a Nahuša sa oženil s Ašokašundari. Boli spolu veľmi šťastní. Pretože Hunda veril, že Nahuša je mŕtvy, Nahuša neskôr bez ťažkostí zabil démona a naplnil kliatbu svojej ženy.
 
Príbeh ale smrťou Hundu nekončí. Nanešťastie, démon mal syna, ktorý sa volal Bihunda. Keď bol Hunda zabitý, jeho syn sa cítil úboho. Rozhodol sa, že zabije Nahušu, aby pomstil otcovu smrť. A tak začal robiť veľmi prísnu tapasyu alebo duchovnú disciplínu. Modlil sa ku kozmickým bohom, aby ho obdarili silou zabiť Nahušu raz a navždy.
    
Keď kozmickí bohovia videli, aký druh tapasye Bihunda robí, začali sa obávať, že jeho túžba bude naplnená a zabije Nahušu. Požiadali Pána Višnu, aby im pomohol.
Pán Višnu zobral na seba podobu tej najkrajšej ženy a zjavil sa pred Bihundom. Bihunda sa do nej na prvý pohľad zaľúbil a požiadal ju, aby sa zaňho vydala. Krásna žena odvetila:„Vezmem si ťa iba pod jednou podmienkou. Prajem si, aby si mi priniesol jeden kvet. Meno toho kvetu je kamoda. Musíš nazbierať desať miliónov týchto kvetov a uctievať nimi Pána Šivu. Keď to urobíš, musíš z tých kvetov uviť veniec a položiť ho k mojim nohám. Potom si ťa vezmem a ty budeš mať schopnosť zabiť Nahušu. Žiadam ťa o to ako tvoja budúca manželka."
   

Bihunda sa ponáhľal nájsť ten zvláštny strom, na ktorom rástli kvety kamoda. Chodil sem a tam pýtajúc sa ľudí: „Neviete, ako vyzerajú kvety kamoda? Neviete, kde by som mohol nájsť strom, na ktorom rastú?"

Ale nikto nevedel, kde sa ten strom nachádza, ani ako kvety kamoda vyzerajú. Zúfalý Bihunda navštívil Šukračarju, Gurua všetých démonov. Brihaspati je Guru kozmických bohov a Šukračarja je Guru démonov. Bihunda porozprával Šukračarjovi o tom, čo sa stalo a opýtal sa ho, kde by mohol nájsť kvet kamoda.

Šukračarja vysvetlil : „Tá žena, ti to nepovedala celkom presne. Kvet kamoda nerastie na strome, ale vychádza z úst jednej ženy. Je veľmi okúzľujúca! Keď sa smeje, tieto kvety vychádzajú z jej úst. Sú žltej farby a sú veľmi voňavé. Ak budeš týmito žltými voňavými kvetmi uctievať Pána Šivu, určite ti dá schopnosť zabiť Nahušu. Ale ak tá žena bude plakať namiesto toho, aby sa smiala, vtedy uvidíš, že kvety, ktoré vychádzajú z jej úst, sú červené a bez vône. Buď opatrný! Tých kvetov sa nesmieš dotknúť, v opačnom prípade sa prihodí v tvojom živote vážna nehoda alebo nešťastie. Musíš nazbierať
iba žlté kvety, ktoré padajú z jej úst, keď sa smeje."

    
„Kde by som ju mohol nájsť?" spýtal sa dychtivo Bihunda.
   
Šukračarja mu odpovedal: „Žije na brehu rieky Gangy. Večer ju uvidíš prechádzať sa po brehu rieky."

Kozmickí bohovia sa dívali z Neba. Videli, čo sa deje a opäť sa začali veľmi obávať. Požiadali Naradu, nebeského hudobníka, aby im prišiel na pomoc. Narada sa vždy postavil na stranu bohov. Povedali mu: „Ak si Bihunda zaobstará tých desať miliónov kvetov, potom určite bude schopný zabiť kráľa Nahušu. Musíš nám pomôcť!"
    

Narada súhlasil, že im pomôže. Išiel za Bihundom a povedal mu: „Si taký veľký! Prečo by si osobne mal ísť za tou ženou? Požiadam ju, aby ti tie kvety poslala.  Nemusíš tam kvôli tomu ísť. Poviešm jej, aby kvety položila do Gangy. Prúd vody ich prinesie priamo do tvojho paláca. Je pod tvoju dôstojnosť, aby si za ňou šiel a prosil ju. Toľko môžem pre teba urobiť. Keď jej to poviem ja, určite to urobí." Bihundova pýcha vyšla do popredia, a tak povedal Naradovi: „Máš pravdu. Prečo by som tam mal ísť? Počkám, kým voda prinesie kvety ku mne."
   
Narada išiel na breh rieky Gangy a našiel ženu, ktorá bola zdrojom kvetov kamoda. Potom, ako ho veľmi úctivo privítala, Narada ju poprosil:„Chcel by som, aby si plakala a vyniesla zo svojich úst kvety, ktoré sú červenej farby a bez vône. Prajem si, aby si ich dala do rieky, a aby ich prúd vody odniesol preč."
    

Žena ochotne počúvla Naradu a začala plakať. Z jej úst vyšlo tisíce a tisíce červených kvetov. Všetky ich položila do vody. Rieka tiekla popri Bihundovom paláci. Démon  už dlho čakal, kým sa kvety objavia. Keď uvidel, ako prichádzajú, bol taký nadšený, že si nevšimol ich farbu a nepostrehol, že sú bez vône. Keď videl, ako sa tisícky kvetov plavia po rieke, bol naplnený radosťou. „Narada mal pravdu!" kričal. „Kvety prichádzajú ku mne, tak ako povedal."
    
Bihunda bol taký rozrušený a nadšený, že zabudol na varovanie svojho Gurua. Nevenoval žiadnu pozornosť farbe kvetov, ani sa nesnažil sa zistiť, či kvety majú nejakú vôňu. V jeho predstavivosti boli všetky žlté a voňavé. Radosť ho preniesla do iného sveta.
   
Pozbieral kvety a začal uctievať Pána Šivu. Parvati však videla, že na zemi niekto uctieva Pána Šivu kvetmi, ktoré nemajú žiadnu vôňu. A tie kvety neboli vôbec pekné. Povedala: „Toto nie sú kvety, ktoré má Pán Šiva rád. Kto môže byť taký nezdvorilý k môjmu manželovi?"
    
Parvati zostúpila na zem a  svojím tretím okom zabila démona Bihundu. Nepotrebovala žiadnu zbraň.

Náš príbeh sa začal s Parvati. Bola to ona, kto požiadal strom Kalpataru o mladé dievča. Potom kliatba toho dievčaťa priniesla smrť démonovi Hundovi a jeho synovi Bihundovi, ktorí nemilosrdne týrali nevinné ľudské bytosti.






z knihy Sri Chinmoy The Earth-Illumination-Trumpets Of Divinity's Home, Part 1.