Milosť

Božská Milosť

 

 

Nesmrteľnosť

 

Vo všetkých svojich údoch cítim Jeho nekonečnú Milosť;

vo vnútri môjho srdca bielo žiari Pravda života.

Do tajných výšin Boha moja duša teraz stúpa;

žiadny žiaľ, žiadne chmúrne súženie, žiadna smrť na dohľad.

 

Smrteľné dni a noci nemôžu narušiť môj pokoj;

Svetlo zhora udržuje moju tajnú dušu.

Všetky pochybnosti a horkosť sú z vypovedané mojich hĺbok.

Moje oči svetla vnímajú môj opatrovaný Cieľ.

 

Hoci vo svete, som nad jeho smútkom;

prebývam v oceáne najvyššieho oslobodenia.

Moja myseľ - jadro nezmerných myšlienok Jediného;

rozľahlá klenba hviezd objíma mier môjho ducha.

 

Moje večné dni spočívajú  v letiacom čase;

hrám na Jeho Flaute extázy.

Nemožné skutky nezdajú sa viac nemožnými;

v okovách zrodenia teraz žiari Nesmrteľnosť.

 

 

Ako si môžeme byť viac vedomí Božej Milosti?

 

Vo chvíli, keď Boh použije Svoju Milosť pre jednotlivca, ponúka tomuto hľadajúcemu samotný Svoj Životný Dych, pretože Boh a Božia Milosť nemôžu byť nikdy oddelení. Boha môžeme najlepšie prijať vtedy, keď cítime, že sa k Nemu približujeme prostredníctvom Božej Milosti.

            Božia Milosť na nás zostupuje neustále. Tí, ktorí úprimne ašpirujú, sú si tejto božskej Milosti vedomí, ale tí, ktorí neašpirujú, majú dvere svojho srdca zatvorené. Ak myslíme na Boha ako na Milosť, potom budeme cítiť, že Božie nekonečné kvality – Mier, Svetlo a Blaženosť – už do nás vstupujú, neprestajne prúdia v nás a cez nás a stávajú sa súčasťou nášho vnútorného a vonkajšieho života. Musíme iba dovoliť prúdu Milosti, aby nás unášal ku Zdroju, ktorým je Boh. Je to vďaka Božej Milosti  že môžeme kráčať k Bohu, a nie tak, že získavame Božiu Milosť tým, že ideme k Bohu. Je v tom jemný rozdiel. Myslime na Božiu Milosť, ktorá neustále prúdi, a nechajme tento prúd, aby nás unášal ku Zdroju.

 

Len Božia Milosť

nám môže ukázať

Tvár Absolútna.

 

Zakaždým keď niečo urobíte, alebo niečo dosiahnete, cíťte, že je to bezpodmienečná Milosť Najvyššieho, ktorá koná. Môžete si myslieť: „Dnes ráno som vstal zavčasu, preto som mal dobrú meditáciu.“ Ale ako to, že ste dokázali vstať, zatiaľ čo váš priateľ ešte spal a chrápal? Milosť Najvyššieho konala vo vás a vy ste boli schopní ju prijať. Je to ako s ľudským otcom a dieťaťom. Dieťa si vezme peniaze a potom ide von a kupuje veci. Ale odkiaľ získa peniaze? Dostane ich od svojich rodičov. Podobne, odkiaľ beriete inšpiráciu pre svoje činy? Od Najvyššieho. Zakaždým keď niečo urobíte, pripíšte všetku zásluhu Najvyššiemu a nie sebe.

 

Čo môže Božia Milosť

pre nás urobiť?

Za minútu môže urobiť to,

čo by inak trvalo celý život.

 

            Ten, kto si vyberie Najvyššieho, už bol vybraný Najvyšším. Boh si vybral každého z nás skôr, než sme čo i len snívali o tom, že Ho prijmeme. Ale teraz, keď si plne uvedomujeme Jeho prijatie, nemusíme sa potkýnať, nemusíme kráčať, nemusíme pochodovať; môžeme bežať rýchlo, rýchlejšie, najrýchlejšie, pretože samotné naše uvedomenie je Božou nekonečnou Milosťou. Milióny ľudí tvrdo spia vo svete nevedomosti, zatiaľ čo my sme mali to šťastie, že nás  prebudil Samotný Najvyšší.

 

Ó, Tvoja Láska je mi hniezdom,

Tvoj Úsmev je mojím odpočinkom,

Tvoja Milosť je mojím cieľom.

 

 

               Písma hľadajúcemu hovoria: „Prebuď sa, vstaň! Je najvyšší čas, aby si sa prebudil! Už viac nespi!“ Duchovný Majster hľadajúcemu hovorí: „Dieťa moje, bež! Bež najrýchlejšie! Ja ťa inšpirujem. Už som v tebe zapálil plameň ašpirácie. Teraz môžeš bežať najrýchlejšie.“ Jogové disciplíny hovoria hľadajúcemu: „Praktizuješ duchovný život a my ti dávame výsledok tvojho úsilia. Pripravili sme pre teba cestu. Teraz môžeš po tejto ceste, ktorá je úplne bezpečná, bežať nanajvýš rýchlo.“ Potom je nevyhnutné ešte čosi viac, a to je Božia Milosť. Človek možno beží veľmi rýchlo, ale nemusí dosiahnuť Cieľ, dokonca ani keď na ceste nie je žiadna prekážka, pretože ľudské bytosti sa veľmi často unavia. Predtým, ako dosiahnu Cieľ, cítia, že sú celkom vyčerpané. Bez Božej Milosti človek nedokáže cestu dokončiť. Božia Milosť hovorí hľadajúcemu: „Hľa, Cieľ je dosiahnutý.“

               Buďte si istí, že Božia Milosť nastupuje hneď od samého začiatku. Keď študujeme písma, Božia Milosť v nás už zasvitla. Nebyť Milosti od Boha, neboli by sme sa mohli vydať na duchovnú cestu, ani nájsť svojho duchovného Učiteľa. Iba vďaka Svojej nekonečnej Štedrosti privádza Boh hľadajúceho k Majstrovi.

               Prečo je to tak, že spomedzi našich príbuzných a priateľov možno iba my ašpirujeme? Kto nás inšpiroval? Bola to božská Milosť Najvyššieho, ktorá nás inšpirovala. Ako to, že tvoj brat sa nemodlí a nemedituje, ale ty plačeš, aby si realizoval Boha? To všetko je Jeho Milosťou.

               Slnko svieti. Je na nás, aby sme otvorili všetky okná a dvere, aby sme prijali svetlo. Prirodzene, ak otvoríme dvere a okná, slnko vstúpi dnu. Podobne, Božia Milosť nás Zhora neustále zaplavuje. Pokúsme sa ju vždy prijímať s dverami nášho srdca otvorenými dokorán.

 

 

Môžeš očakávať záplavu

Milosti Zhora,

ak dáš Bohu bezvýhradne

krásu, čistotu a božskosť

svojho srdca.

 

Vnímavosť

 

 

Nádej

 

Ty si môj Pán, môj zlatý sen,

Ty si môj život v smrti.

Ó, požehnaj ma Svojou Najvyššou Nádejou,

Pane Večného Dychu!

 

Od vekov víziu Tvojho Slnka

pre temnotu som hľadal.

Viem, zla by som sa mal strániť

a rýchlo s ním skoncovať.

 

Zem je hluchá a slepá, môj Pane,

svoj pravý cieľ zapiera.

Nepočuje žiadny hlas, žiadne nebeské slovo

od tých, čo hľadajú Nebo.

 

A predsa cítim Tvoju kráľovskú Milosť

svojou krehkou smrteľnosťou.

Napokon vyhrám beh na vrchol,

ponorím sa do Mora Nektáru.

 

 

 

Aký je vzťah medzi ašpiráciou a prijatím? Zdá sa, že existuje čas na ašpiráciu, a takisto čas prijímať, zostať v tichosti a nechať vyššie sily, aby vstúpili.

 

Kráčajú ruka v ruke. Ak úprimne ašpirujeme, potom božské sily môžu do nás náležite vstúpiť. Pokiaľ neašpirujeme, potom sú dvere úplne zatvorené. Prirodzene, Milosť nemôže zostúpiť, keď sú dvere nášho srdca zatvorené. Potom možno príde čas, kedy otvoríme malé mentálne okno, hoci dvere sú zvnútra stále celkom pevne zatvorené. Ale keď úprimne ašpirujeme, máme dvere svojho srdca otvorené dokorán, dvere svojej mysle otvorené dokorán, dvere svojho vitálu otvorené dokorán. Ašpirácia stúpa nahor a dvere sú úplne otvorené, takže Božia Milosť môže do nás zostúpiť.

               Prijatie znamená, že dovolíme Božej Milosti, aby do nás plne zostúpila bez toho, že by ju niečo obmedzovalo. Vtedy povieme Bohu: „Chcem, aby môj život bol ako otvorená kniha. Môžeš v nej čítať. Zapísal som do nej všetko, čo som v tomto živote urobil zle. Teraz prosím vstúp do mojej bytosti a oprav ju. Prosím vytvor o tomto mojom živote novú knihu, Tvoju vlastnú.“

 

Obraciame sa k Pánovi pre Milosť,

On od nás očakáva  našu úprimnosť.

 

Keďže je Božia Milosť bezpodmienečná, čo rozhoduje o tom, kto Milosť získa?

 

V bežnom ľudskom živote je vždy všetko podmienené: ak mi niečo dáš, potom aj ja ti niečo dám. Keď niečo dáva Najvyšší, dáva bezpodmienečne a neočakáva nič na oplátku. Ale ak ste múdri, tak Mu tiež dáte to, čo máte a čím ste, a potom budete schopní od Neho prijímať. Nekonečný oceán je vždy pripravený dať kvapke všetko, aby sa kvapka mohla s ním zjednotiť. Oceán je vždy pripravený, aby ste ho prijali. Ale ak nie ste ochotní dať oceánu kvapku, ktorou ste, ako sa potom môžete stať oceánom?

               Najvyšší neustále zaplavuje každého človeka Svojím nekonečným Mierom, Svetlom a Blaženosťou. Ale získavame ich len podľa svojej lásky k Najvyššiemu a podľa svojej potreby Najvyššieho.

 

Bezpodmienečná láska

je spojovacou linkou

medzi stúpajúcou tvárou zeme

a zostupujúcou Milosťou Neba.

 

               Na Zemi je  mnoho ľudí, ktorí hovoria: „Ó Bože, nachádzam sa v Tvojom večnom Čase. Nechaj ma odpočinúť si. Budem žiť obyčajný život. Ty mi daj osvietenie vo Svojom vlastnom čase.“ Avšak toto je nesprávny postoj. Pre oslobodenie musíte veľmi tvrdo pracovať každú sekundu, dvadsaťštyri hodín denne. Potom sa musíte odovzdať Božej Vôli. Poviete: „Bože, v Tvojej vybranej Hodine mi udeľ oslobodenie.“ Keď ste urobili všetko, čo ste mohli, uvidíte, že realizácia od vašej tvrdej práce nezávisí. Závisí úplne od Božej Milosti. Ale On vám ponúkne Milosť len vtedy, keď bude cítiť, že ste zo seba vydali to najlepšie. Keď ste zohrali svoju úlohu, On zohrá Svoju tým, že vám dá to, čo ste chceli, a nekonečne viac.

               Je veľmi ľahké povedať, že Milosťou Boha je možné všetko. To sme počuli od každého duchovného Majstra. Ale táto Milosť neprichádza pre každého. Táto Milosť prichádza iba pre tých, ktorí sa skutočne chcú slniť v jej žiare. Ak je hľadajúci pripravený bežať nanajvýš rýchlo a obetovať všetko, čo má a čím je, ak je v každej chvíli pripravený vzdať sa všetkého pre Boha, potom pre neho nezostane nič nemožné. Ak chcete bežať k Bohu, Božia Milosť je vo vás a bude konať za vás.

 

Keď sa k tebe ponáhľa Božia Milosť,

Boh od teba očakáva

vnímavé srdce.

 

Dajme tomu, že je tesne pred začiatkom pretekov a schopnosti dvoch atlétov sú rovnaké, ale jeden z nich ašpiruje. Nechá Božia Milosť vyhrať toho, ktorý ašpiruje?

 

To závisí od Vôle Najvyššieho. Ak niekto veľmi ašpiruje, Najvyšší tomu človeku  môže povedať: „Keďže si úprimne odovzdaný Mojej Vôli, nemusíš vyhrať na olympiáde.“ Čiže, ak je niekto hľadajúci a má i veľký potenciál ako atlét, potom mu Najvyšší môže dať v športe iba málo úspechu. Ale ak sa niekto s veľkou ašpiráciou stane iba atlétom, bude to mrhanie jeho schopnosťami.

 

Niekedy, keď hrám tenis zle, som veľmi, veľmi znechutený, a keď hrám dobre, získavam toľko radosti. Existuje nejaký spôsob, ako môžem byť vyrovnanejší namiesto toho, aby som hral jeden deň zle a druhý deň dobre?

 

Každý má tento problém, dokonca aj profesionáli. Deväť dní môžu hrať veľmi dobre. Potom desiaty deň môžu hrať zle a prehrať. Keďže žiješ duchovným životom, musíš sa spoliehať viac na Božiu Milosť ako na svoje vlastné schopnosti. V deň, kedy budeš mať zápas, môže do teba vstúpiť veľa nebožských síl. Buď príde pochybnosť a ty pocítiš: „Možno nebudem schopný poraziť toho a toho,“ alebo príde prehnané sebavedomie a povieš si: „Včera som hral tak dobre, takže dnes dokážem svojho súpera ľahko poraziť.“

               Pred zápasom sa musíš modliť a meditovať s myšlienkou: „S Tvojou Milosťou, ó môj Najvyšší, budem hrať ako najlepšie viem.“ Musíš závisieť od Božej Milosti viac ako od svojej vlastnej schopnosti, pretože dokonca aj naše vlastné schopnosti sú Jeho Milosťou. Takže sa musíš spoliehať na Neho, aby ti dal schopnosť bojovať proti pochybnosti, musíš  sa spoliehať na Neho, aby očistil a osvietil tvoje vedomie, aby si nebol nervózny, nemal prehnané sebavedomie alebo čokoľvek iné.

               Avšak, existuje ešte vyššia modlitba: „S Tvojou Milosťou budem hrať tak, ako Ty chceš, aby som hral, a budem rovnako šťastný bez ohľadu na to, kto vyhrá.“ Bezpodmienečné odovzdanie je tou najvyššou modlitbou. Druhým najlepším spôsobom je modliť sa za to, aby si hral veľmi dobre vďaka Milosti Najvyššieho. Potom Božia Milosť vstúpi do tvojej nervozity, neistoty, pochybnosti a iných zlých síl a ty budeš vždy schopný udržať si svoj zvyčajný štandard.

 

Pre úprimné srdce je

Božia Milosť  rýchlejšia

ako tkáčsky člnok.

Pre neúprimné srdce je

pomalšia ako lenivosť samotná.

 

 

Ako môžeme mať schopnosť bez toho, aby sme mali pýchu?

 

Schopnosť a pýcha nemusia ísť nevyhnutne spolu. To, čo vy nazývate schopnosťou, ja nazývam Božou Milosťou.

 

Aký je význam veľkého talentu, ktorý majú niektorí ľudia v športe, hudbe alebo umení?

 

V konečnom dôsledku je všetko Milosť Najvyššieho. Niektorí ľudia majú voči tejto Milosti vnímavosť, zatiaľ čo iní nie. Niektorí sú voči Svetlu vnímaví, takže Svetlo sa v nich a ich prostredníctvom prirodzene môže prejaviť oveľa viac ako prostredníctvom iných, ktorí nie sú otvorení. Každý talent je iba otvorením buď srdca alebo mysle alebo nejakej inej časti našej bytosti tomu Najvyššiemu.

 

 

 

 

Z Dychu Boha

sa bezdycho teším.

Milosť Boha

márnotratne zamestnávam.

 

 

 

 

 

 

Milosť alebo osobné úsilie

 

 

Úsilie mi otvorene hovorí:

Realizácia Boha

je veľmi ťažká úloha.

 

Milosť mi potajomky hovorí:

Realizácia Boha

je úloha, ktorú nie je také ťažké zvládnuť.

 

Ašpirácia je plač vo vnútri nášho srdca. Tak, ako plače dieťa, budete cítiť v srdci plač. Dieťa je vo vašom vnútri a roní slzy. Plače, pretože chce prekonať samo seba. Tento stúpajúci  plač, tento vzrastajúci plač vo vnútri nášho srdca nazývame ašpiráciou.

Keď ašpirujeme so slzami svojho srdca, vidíme, že Boh schádza Zhora k nám. Srdce plače a túži ako planúci, nahor stúpajúci plameň. Tento plameň srdca chce ísť za myseľ, takže stále stúpa. A Boh, ako nadol prúdiaca rieka, neustále zostupuje so Svojou Milosťou. Náš je plameň, ktorý neustále planie nahor; Božia Milosť, ako rieka, plynie nadol zo Zdroja.

Je to ako stretnutie dvoch ľudí. Jeden je na prvom poschodí a druhý na treťom poschodí. Čo sa teda stane? My vychádzame nahor na druhé poschodie a Boh schádza nadol na druhé poschodie. Tam sa stretneme a naplníme jeden druhého. Keď sa ašpirácia a Milosť navzájom stretnú, zažijeme božské naplnenie jednoty s Bohom.

 

Ašpirácia znamená

zaručenú

Božiu Milosť.

 

Človek sám o sebe nikdy nemôže urobiť pokrok, dokonca ani na fyzickej úrovni, na úrovni túžby. Niekto si možno pomyslí, že uspel na fyzickej úrovni vďaka svojej silnej túžbe. Ale milióny ľudí na Zemi majú rovnako intenzívnu túžbu, no aj tak neuspejú. Niekto môže byť v určitej oblasti úspešný, ale ak sa rozhliadne okolo seba, uvidí, že je mnoho, mnoho ľudí s rovnako intenzívnou túžbou stať sa v danej oblasti veľkými. Prečo teda oni nie sú úspešní zatiaľ čo on áno?

Je to preto, že Milosť zostupuje dokonca i vo svete túžby – nielen niekedy, ale dosť často. V bežeckých pretekoch päť alebo šesť súťažiacich môže mať rovnako intenzívnu túžbu vyhrať preteky a možno každý z nich trénoval rovnakou mierou. Ale niekto získa Milosť a dobehne prvý. V škole budete študovať vy a niekto iný, ale ten druhý môže získať vyššie hodnotenie ako vy. Vy ste takisto študovali desať hodín, ale on získal viac Milosti Zhora.

Neexistuje nič také ako úspech. Je to všetko len zostúpenie Milosti. Milosť zostúpila a dotyčný človek ju prijal. Pokiaľ neašpiruje, prijal ju nevedome. Ak dokáže prijať Milosť vedome, potom na pozemskej úrovni nemusí tak ťažko pracovať. A zase, ak ašpiruje, vzrastá i jeho schopnosť prijať Milosť.

 

 

 

Ľudské vo mne

neverí v Milosť.

Verí iba

vo víťazstvo na pretekoch.

 

Dvaja bratia boli spolu v tej istej triede a veľmi usilovne sa spolu učili. Obaja boli žiakmi istého duchovného Majstra. Jedného dňa im Majster povedal: „Nemusíte tak usilovne študovať. Iba sa ku mne modlite a trochu študujte. Ak sa budete ku mne modliť, vaše štúdium bude efektívnejšie.“

Ten mladší si povedal: „Nie, iba tým, že budem na teba myslieť, skúšky nezložím.“ Učil sa teda deväť alebo desať hodín denne. Starší brat mal viac viery. Naučil sa iba zopár vecí a zvyšok času opakoval Majstrovo meno.

Čo sa stalo? Keď nadišiel deň skúšok, v teste boli presne tie veci, ktoré sa naučil starší brat. A ten, ktorý študoval tak veľa kníh, prepadol. Obaja začali spolu, s rovnakou túžbou vynikajúco zložiť skúšku, ale potom tu bol niekto, Majster, kto im ponúkol Milosť. Ten, ktorý študoval iba pár hodín a potom s oddanosťou meditoval, získal Milosť, ktorá zostúpila. Ten, ktorý neveril Majstrovi, študoval veľmi usilovne, no napriek tomu skúšku nezložil.

 

Slabá modlitba znáša nadol

Božiu všemohúcu Milosť.

Taká je veľkodušnosť

Božieho Súcitu.

 

Aby sme urobili čo najrýchlejší pokrok, potrebujeme Božiu Milosť a osobné úsilie. Niektorí hľadajúci hovoria: „Ak nám záleží na Božej Milosti, potom na čo tu na Zemi  potrebujeme osobné úsilie?“ Mýlia sa. Osobné úsilie nikdy nebude stáť v ceste Božej zostupujúcej Milosti. Osobné úsilie urýchľuje zostup Božej Milosti na Zem. To, čo nazývame úsilím, je v skutočnosti výsledkom Milosti Najvyššieho, ktorá ako dážď neustále kropí naše oddané hlavy a odovzdané srdcia.

Boh nám môže dať všetko, čo chce, bez čo i len štipky osobného úsilia z našej strany. Ale On hovorí: „Pre tvoje vlastné uspokojenie ťa žiadam, aby si vyvinul toto malé osobné úsilie.“ Keď dokážeme túto osobnú snahu vyvinúť, celý náš život bude zaplavený božskou hrdosťou: „Pozrite, čo som vykonal pre Boha!“ Vedomá jednota s Bohom nás podnecuje, aby sme  urobili niečo pre svojho Najdrahšieho a nie pre svoje ego.

Ak úprimne vyvinieme osobné úsilie, potom z nás Boh určite bude mať radosť. Prečo? Pretože môže povedať svetu: „Moje dieťa, Môj vybraný nástroj, urobilo pre Mňa veľa vecí.“ Prostredníctvom osobného úsilia môžeme dosiahnuť, že naša existencia na Zemi bude užitočná a zároveň Boh bude na nás hrdý.

 

Zlepšenie sveta

úplne závisí

od Božej bezpodmienečnej Milosti.

 

Jedna veľká indická duchovná osobnosť po otázke svojich žiakov, koľko rokov prísneho cvičenia jej prinieslo plnú realizáciu, vybuchla do burácajúceho smiechu: „Cvičenie! Deti moje, to, čo nazývate cvičením, nie je nič iné ako vaše osobné úsilie. Keď som bola ako vy, na vašej úrovni, nerealizovaná, myslela som si a cítila som, že moje osobné úsilie tvorí deväťdesiat deväť percent a Božia Milosť je jedno percento, nič viac. Ale moja nevýslovná hlúposť zahynula vo chvíli, keď sa vo mne zrodila sebarealizácia. K svojmu úžasu som potom videla, cítila a uvedomila si, že Milosť môjho milosrdného Pána bola deväťdesiatimi deviatimi percentami, a moje chabé osobné úsilie bolo jedným percentom. Tu sa môj príbeh nekončí, deti moje. Nakoniec som si uvedomila, že aj to moje jedno percento predstavovalo bezvýhradný a dušeplný Záujem môjho Otca Najvyššieho o mňa. Deti moje, cítite, že realizácia Boha je namáhavým behom. To nie je pravda. Realizácia Boha je vždy zostupujúcou Milosťou.“

 

Pokora

je najsilnejší magnet,

na pritiahnutie Božej

okamžitej Milosti.

 

Rád by som sa s vami podelil o jednu zábavnú anekdotu. Istý profesor raz opravoval predvianočné písomky. Jeden nešťastný študent napísal: „Len Boh vie odpovedať na túto otázku. Veselé Vianoce!“ Profesor vrátil písomku s týmto výstižným odkazom: „Bohu dávam jednotku a tebe pätorku. Šťastný Nový rok!“ Táto pravda sa týka väčšiny z nás. Chceme, aby bol náš život zaplavený slávou úspechu, ale nechceme za to zaplatiť. Osobné úsilie je nesmierne dôležité hneď od začiatku našej cesty až po jej koniec. A keďže nášmu sebaprekonávaniu niet konca, osobné úsilie je vždy potrebné. Je to večná cesta a my sme pútnici, kráčajúci, pochodujúci a bežiaci po Ceste Večnosti.

Príde však čas, keď sa ponoríme hlboko dovnútra a uvedomíme si najvyššiu pravdu, že to, čo sa zreteľne črtá vo vnútri nášho osobného úsilia, je Božia žehnajúca Milosť. Avšak Jeho Milosť pracuje neviditeľne. Na začiatku nášho duchovného života je teda pre nás takmer nemožné vidieť Božiu bezvýhradnú Milosť, pôsobiacu v našom osobnom úsilí a jeho prostredníctvom. Ale napokon ju uvidíme a pocítime.

Na druhej strane, príde čas, keď si uvedomíme, že úspech nie je cieľom; naším jediným cieľom je pokrok. Kde nie je mocná Milosť, tam nie je plodný pokrok. Kde nie je plodný pokrok, tam nie je trvalé uspokojenie. Milosť, úsilie a pokrok spoločne tvoria dokonalú jednotu,  uspokojenie a naplnenie.

 

Ak je osobné úsilie takisto Božou Milosťou, ako môže byť hľadajúci zodpovedný za svoj úspech alebo zlyhanie?

 

Keď realizujete Boha, vtedy uvidíte, že všetko vám dal bezvýhradne Boh. Boh bol schopný vštepiť Svoju Vôľu do vás, zatiaľ čo niekto iný nebol dosť receptívny. Vo chvíli, keď cítite, ako vo vás a vaším prostredníctvom jedná Božia Vôľa, vaša zodpovednosť je modlitbyplne a dušeplne urobiť to, čo Boh žiada. Ak nesplníte svoju vnútornú zodpovednosť modlitbyplne a dušeplne, len vtedy budete vinní.

Boh vás nebude obviňovať, ak neuspejete, ale Boh vás určite bude viniť, ak sa nepokúsite urobiť tú správnu vec radostne, dušeplne a sebadávajúco. Vy ste zodpovední iba za to, aby ste cestu prešli so správnym postojom, nie ste zodpovední za to, ak nedosiahnete úspech. Výsledky v podobe úspechu alebo zlyhania musíte radostne a  modlitbyplne  položiť k Jeho Nohám.

 

 

Väčšia schopnosť často pochádza

nie  z osobného úsilia,

ale zo zostúpenia Milosti.

 

Keď meditujeme a vnútorne po niečom plačeme, mali by sme zároveň vyvinúť úsilie, aby sme to dosiahli, alebo iba nechať, nech k tomu dôjde prirodzene?

 

Aby ste niečo dosiahli, musíte na začiatku vyvinúť vedomé úsilie. Potom neskôr sa vaše činy stanú spontánnymi. Dokiaľ a pokiaľ sa nestanú spontánnymi, musíte vynakladať osobné úsilie. Keď šprintér štartuje na pretekoch, pohybuje rukami a ramenami veľmi rýchlo, robí prudké pohyby. Ale po päťdesiatich alebo šesťdesiatich metroch, keď beží najvyššou rýchlosťou, všetko sa stáva spontánnym. V tej chvíli vôbec nemyslí na svoje ramená. Ostatní povedia, že jeho pohyby vyzerajú ako bez úsilia. Ale iste si pamätajú, aké prudké pohyby robil na začiatku.

Je to ako plavba loďou. Skôr, než začnete, keď sa pripravujete, musíte robiť mnoho vecí a veľmi ťažko pracovať. Len vtedy, keď ste už bezpečne na ceste, sa loď môže plaviť bez vášho neustáleho osobného úsilia. Podobne, keď sa vo vašom duchovnom živote stanú vaše činy spontánnymi, vtedy pocítite, že tento spontánny pohyb je aktom Milosti Zhora.

Ale ak ste úprimní, potom budete cítiť, že Božia Milosť zostúpila už na samom začiatku vašej cesty. Inak by ste neboli inšpirovaní ani len vstúpiť do duchovného života.

 

Očista prirodzenosti vlastným úsilím

znamená plávať cez more nevedomosti

na plti.

 

Očista prirodzenosti Milosťou

znamená plávať cez toto more

na zaoceánskom parníku.

 

Keď budete meditovať, vaša vlastná ašpirácia bude stúpať zo srdca nahor a Božia Milosť bude zostupovať do vášho ašpirujúceho vedomia. Musíte byť ako božský farmár. Vašou prácou je pestovať ašpiráciu, úlohou Boha je zosielať nadol Milosť, ktorá je božským dažďom. Ak sa snažíte sťahovať Boha nadol do svojho vedomia, beriete na seba riziko. Vaše dvere sú zatvorené, ale vy sa snažíte prelomiť strop a stiahnuť Ho do svojej izby. Úbohý Boh vtedy prichádza do nepripravenej, nevnímavej a neosvetlenej nádoby. Nádoba potom kladie odpor a vás rozbolí hlava. Preto nič neťahajte, iba nechajte Božskú Milosť prúdiť vo vás a cez vás. Len majte dvere svojho srdca otvorené a Boh určite príde.

 

Môj Pane Najvyšší,

dnes potrebujem Tvoju Milosť,

aby som videl Tvoju Tvár.

Zajtra budem potrebovať Tvoju Milosť,

aby som cítil Tvoje Srdce.

Pozajtra budem potrebovať Tvoju Milosť,

aby som sa stal Tvojím najvybranejším Nástrojom.

 

Sú obdobia duchovného sucha nevyhnutné?

 

Duchovné sucho je nevyhnutné iba vtedy, keď nepristupujeme k Bohu s dostatočnou láskou a oddanosťou. Ak pristupujeme k Bohu mysľou, príde sucho. Ale ak pristupujeme k Bohu srdcom a dušou, potom tu nemôže byť nijaké sucho, iba neustála záplava Lásky a Milosti. Cítime svoju lásku, ako prúdi k Bohu, a Božiu Milosť, ako na nás nepretržite zostupuje.

Tí, ktorí plačú po Bohu z hĺbky srdca, budú cítiť, že neexistuje žiadne sucho. Ale tí, ktorí sa chcú k Bohu priblížiť svojimi vedomosťami a intelektom, budú vždy trpieť suchom. Mnohí ašpiranti, dokonca aj veľkí duchovní učitelia, prešli takýmto obdobím duchovného sucha.

Ak chcete žiť v Božej nekonečnej Milosti, potom musíte pristupovať k Bohu s  láskou, oddanosťou a odovzdaním. Musíte samých seba úplne venovať Najvyššiemu, a toto venovanie samého seba  musí nastať prostredníctvom srdca, nie prostredníctvom mysle. Ak toto dokážete, potom tu nebude nijaké sucho. Bez prestania, v každej chvíli vás bude sýtiť Najvyšší. Tomu, čo nazývate suchom, v duchovnom slovníku hovorím hladovanie. Duchovne hladujeme iba preto, že nedovolíme duši, aby vyšla do popredia a postarala sa o nás. Robíme presný opak. Hovoríme duši, že sa nielenže dokážeme postarať o seba samých, ale sme pripravení postarať sa aj o ňu. To je naša chyba. Dovoľme duši, aby sa postarala o našu vonkajšiu existenciu. Potom uvidíme, že náš vnútorný hlad bude nasýtený Božou nekonečnou Milosťou.

 

Božia bezpodmienečná Milosť

zostúpila.

Moja vyprahnutá myseľ kvitne

a prekvitá.

 

Je predurčené, ako ďaleko sa duša v určitej inkarnácii dostane?

 

V niektorých prípadoch je to predurčené a v niektorých prípadoch neexistuje žiadna pevná hranica. Môže to závisieť od toho, koľko Milosti duša získa.

 

Keď duša vstupuje do tela, sú určené aj astrologické sily, alebo je duša viac-menej viazaná astrologickými podmienkami, ktoré náhodou prevládajú tom v čase, keď zostupuje?

 

Duša nie je „viazaná“. Keď duša zostupuje, planéty zaznamenávajú, čo sa deje. Je to ako keď niekto stojí na rohu ulice a pozoruje vás, ako idete do banky. Ale vy ho nevidíte, ani mu nevenujete žiadnu pozornosť, pretože sa sústreďujete iba na svoj určený cieľ. Keď duša zostupuje, jej cieľom je Zem. Planéty nenútia dušu, aby prišla nadol, alebo si vzala určité telo. Planéty s tým nemajú nič do činenia – iba zaznamenávajú, čo sa deje. Preto hovorím, že astrologická schéma človeka môže byť zrušená. Je to ako s magnetofónovou páskou. Keď ju chcete vymazať, môžete tam hneď nahrať niečo nové.

Keď duša zostupuje, nepozýva ľudí, aby sa pozerali a napísali o tom knihu. Z planét dokážu astrológovia odvodiť horoskop a predpovedať, čo sa stane. Niekedy sa ich predpovede splnia, ale ak zostúpi Božia Milosť, všetko môže byť zrušené.

              

 

Milosť nás unáša

ďaleko

za hranice času a priestoru.

 

Existuje svet, ktorý je nekonečne vyššie ako planéty. Odtiaľ môžeme v našom osude ľahko čokoľvek vytvoriť a taktiež vymazať. Ak vymažeme, čo je tam zaznamenané, potom môžeme pridať niečo nové. Váš osud môže byť upravený aj Milosťou Najvyššieho. Ak je hľadajúci veľmi vysoko rozvinutý a získa značnú Milosť buď od Boha alebo od veľkého duchovného Majstra, potom planéty tohto hľadajúceho nemôžu ovplyvniť. Dokonca aj keď je niekto obyčajným hľadajúcim, ak zasiahne Majster, planéty nič nezmôžu.

Dokonca aj keď človek nie je hľadajúcim, astrologickú predpoveď je možné prekonať. Božia Milosť môže zmeniť osud kohokoľvek. Táto Milosť je všemocná; mení okultné predpoklady a prekonáva zákony astrológie, ktoré sú Božími Kozmickými Zákonmi. Niekedy je predpoveď astrológa naozaj správna, ale neuskutoční sa vďaka Božej Milosti. Preto je astrológia pravdivá iba na tridsaťpäť alebo štyridsať percent, pokiaľ sa zaoberá budúcnosťou. Keď vieme, že je niečo nekonečne nadradené astrologickému zákonu, mali by sme v to mať vieru. Majte všetku vieru vo svoju ašpiráciu. Ak máte absolútnu vieru vo svoju ašpiráciu a v Božiu Milosť, potom vaša spása príde. Nemusíte sa obávať o svoju budúcnosť.

 

 

Hoci človek veľmi často

stráca vieru v Boha,

Boh nikdy nestráca Svoju Trpezlivosť,

pretože dobre vie,

že Jeho Milosť je určená,

aby zachránila ľudstvo

z chápadiel jeho vlastného zúfalstva.

 

 

Existuje spojenie medzi naším odovzdaním a Božou Milosťou?

 

Nie je žiadny rozdiel medzi Božou Milosťou a naším bezpodmienečným odovzdaním. Sú ako rub a líce tej istej mince. Keby nám Boh nedal Milosť, nedokázali by sme sa bezpodmienečne odovzdať.

 

Keď sa modlím a meditujem,

cítim, že som iba nástrojom.

Je nejaká iná sila,

ktorá mi prichádza na pomoc,

a tou silou je Božia Milosť.

 

Keď Milosť zostupuje, neexistuje už osobné úsilie, je iba dynamické odovzdanie seba samého. Boh nechce neaktívnu dušu, ktorá leží ako mŕtve telo pri Jeho Nohách a necháva Ho, aby pracoval za nás, v nás a cez nás. Chce niekoho, kto je aktívny, dynamický a ašpirujúci, niekoho, kto chce byť povzbudený, aby mohol pre Boha niečo vykonať, niekoho, kto chce realizovať Boha a prejaviť všetky božské vlastnosti tu na Zemi.

 

Božia bezpodmienečná Milosť

premenila jeho pustý

život ničoty

na pestrý a mocný

úsmev prejavenia Boha.

 

Božia všetko napĺňajúca Milosť zostupuje iba vtedy, keď bezpodmienečná odovzdanosť človeka vystupuje. V Mahabharáte sa zlý Dušasana, princ z rodu Kuruovcov, neľútostne pokúšal zobliecť Draupadi, manželku Panduovcov. Ona sa modlila k Pánovi, aby ju zachránil, no predsa si celý čas pevne pridržiavala odev rukami. Jej odovzdanie nebolo úplné a jej modlitba nebola vypočutá. Dušasana pokračoval vo svojom úsilí strhnúť z nešťastnej kráľovnej rúcho. Tu však prišla chvíľa, keď Draupadi uvoľnila svoje šaty zo zovretia a začala sa modliť k Pánovi s pozdvihnutými rukami. „Ó, Pane môjho srdca, ó, Kormidelník môjho života, nech sa naplní Tvoja Vôľa,“ modlila sa. Hľa, sila jej absolútneho odovzdania! Božie mlčanie sa prelomilo. Záplava Jeho Milosti zostúpila na Draupadi. Ako sa Dušasana pokúšal strhnúť jej sárí, zistil, že je bez konca. Jeho pýcha sa musela podrobiť.

 

Milosť dokáže byť jemná,

Milosť dokáže byť mocná,

podľa potreby.

 

 

Prekonávanie ťažkostí prostredníctvom Milosti

 

Ak dokážem

 

Ak dokážem zdokonaliť svoju vieru,

Tvoja Milosť iste príde.

Čím viac Ti dávam,

tým viac vstrebávam Tvoj Balzam,

ktorý lieči súženie môjho vnútra.

Bez Tvojej Lásky najvyššej,

som ničotou samou –

temným a pustým snom.

 

Ak pôjdeme hlboko dovnútra, môžeme každú prekážku vidieť ako dar. Predtým sme boli so svojimi ťažkosťami sami. Teraz sme sa stali vedomými hľadajúcimi, takže do nášho života vstúpila Božia Milosť. Božia Milosť hľadajúcemu neustále pomáha. Stojí medzi ťažkosťou a hľadajúcim. Ak niekto zbadá milióny ťažkostí, keď úprimne vstúpi do duchovného života, potom ich môže vidieť aj ako milióny požehnaní, pretože je v nich Božia Milosť, ktorá ich osvecuje. Čím skôr sa ťažkosti pred nami objavia, tým lepšie, pretože ich okamžite môžeme prekonať.

Keď sa  objavia ťažkosti, nemali by sme byť nevďační Bohu, ani by sme nemali preklínať svoj osud. Mali by sme byť vďační za to, že Boh vyniesol na povrch všetky naše nečistoty, aby boli čo najskôr osvietené a prekonané. Musíme svojim nepriateľom čeliť a poraziť ich buď dnes alebo zajtra. Ak sa staneme hodnými Božieho Súcitu a Milosti, ľahko dokážeme svoje ťažkosti prekonať.

Ak kritizujeme Zákon Najvyššieho alebo Jeho spôsob konania, robíme chybu. Musíme cítiť, že máme šťastie, pretože sme vstúpili do duchovného života. Tí, ktorí sa nevydali na more duchovnosti, ktorí si stále hovejú v potešeniach túžby, dokonca ani nevidia problémy, ktoré ich obklopujú. Sú úplne spokojní s potešením, po ktorom vždy nasleduje sklamanie. Tí, ktorí sú prebudení, by mali byť radi, že prinajmenšom dokážu vidieť pred sebou Cieľ. Ak im stoja v ceste prekážky, tieto prekážky im nemôžu zabrániť, aby bežali k Cieľu.

 

Milosť existuje,

ale kto je tu,

aby ju ocenil

a prijal?

 

Keď trpíme nepríjemnými zážitkami a robíme chyby, znamená to že Najvyšší siahol svoju Milosť?

 

Nie, nie, to nie je pravda. Je to len preto, že sú tu sily nevedomosti. Ak dieťa vloží prst do ohňa, neznamená to, že matka má o dieťa menej záujmu. Matka má ohromný záujem, ale nachádza sa na poschodí a dieťa je v kuchyni. Ono je ešte nevedomé a nepozná silu ohňa. Niekedy zase dieťa pozná silu ohňa, ale to, že sa dotýka ohňa, mu dáva akési zvláštne potešenie. Keď robíme niečo nesprávne, niekedy je to preto, že nevieme, a niekedy je to preto, že sme v pokušení, aby sme tú vec urobili. Niekedy vstúpime do nevedomosti napriek tomu, že si vieme počínať aj lepšie. Keď sa – vedome alebo nevedome – staneme obeťou pokušenia, nemôžeme povedať, že Božia Milosť sa stiahla z nášho života. Ani zďaleka!

Matka môže dieťaťu zabrániť, aby sa dotklo ohňa. Môže povedať: „Nerob to, nerob to!“ Ale ak odhodlanie nepríde zvnútra, potom bez ohľadu na to, koľkokrát sa božské sily budú pokúšať zabrániť nám vo vykonaní nesprávnej veci, budeme mať pocit straty. Budeme cítiť, že sme o niečo prišli. Musíme cítiť zvnútra, že nestrácame nič, ak do nevedomosti nevstúpime.

Obeťami nevedomosti sa nestávame preto, že sa božská Milosť stiahla.  Čo môže božská Milosť robiť? Boh nám dal obmedzenú slobodu. Táto obmedzená sloboda je ako nôž. Jeden človek ho použije, aby rozkrájal mango a podelil sa s ostatnými, zatiaľ čo ktosi iný nôž použije, aby niekoho prebodol. Boh nám dal schopnosť, tak ju teraz múdro použime.

 

Vesmír nie je dosť rozľahlý

na pochovanie Božej Milosti,

a preto nikdy nezmizne.

 

Keď sa snažím viesť duchovný život, cítim sa obkľúčený nebožskými silami. Ako sa môžem chrániť?

 

Musíte mať vieru v Milosť. Ak si myslíte, že Milosť je ako voda, je to omyl. Musíte cítiť, že Milosť je niečo mnohokrát silnejšie ako atómová bomba. Myseľ vám povie, že Boží Súcit je ako dážď. Alebo poviete: „Ak budem meditovať päť hodín, Božia Milosť zostúpi ako kvapka medu.“ Kvapka medu bude sladká, ale nebude mať vo vašom živote žiadnu silu. Takže budete cítiť, že je to čosi slabé a nedodá vám to sebadôveru.

Ale keď budete myslieť na Božiu Milosť ako na atómovú bombu, potom budete cítiť, že pracuje Božia všemohúca Sila a prirodzene získate presvedčenie. Len vtedy môžete slabosť prekonať. Inak je to nemožné. Musíte cítiť, že Božia Milosť je niečo nekonečne silnejšie než nebožská sila, ktorá na vás útočí. Potom uvidíte, že Milosť nanajvýš mocne bojuje na vašej strane.

 

 

 Láska možno nedokáže

všetko poraziť,

ale Božia Milosť

môže poraziť všetko.

 

 

 

Aký je vzťah medzi Božou Milosťou a zákonom karmy?

 

Minulosť si nesieme v sebe. Je to neustály prúd; „ako zaseješ, tak budeš žať.“ Ak urobíme niečo zlé, buď dnes alebo zajtra, buď vo fyzickom svete alebo vo vnútornom svete získame výsledok. Ak neprestajne kradnem, jedného dňa ma prichytia a posadia ma do väzenia. A ak robím niečo dobré, ak sa modlím, ak meditujem a robím božské veci, takisto z toho získam výsledok. Niekedy vidíme niekoho, kto urobil niečo zlé, ako si užíva svet. Ale možno vykonal niečo neobyčajné, niečo veľkolepé vo svojej predchádzajúcej inkarnácii, a teraz žne výsledky svojho dobrého skutku, zatiaľ čo výsledky jeho zlých činov ešte nezačali prinášať ovocie. Na sklonku svojho života alebo v budúcom živote určite pocíti dôsledky.

         V prípade obyčajného neašpirujúceho človeka je karmické zúčtovanie neodvratné, nevyhnutné. Zákon karmy vždy spútava, ovinie sa okolo neho ako had. Musí zaplatiť pokutu, daň, zákon karmy je nemilosrdný. Ale na druhej strane existuje niečo, čo nazývame Božou Milosťou. Ak budem prelievať horké slzy a modliť sa za odpustenie, potom, prirodzene,  nado mnou svitne Boží Súcit. Keď niekto vstúpi do duchovného života, jeho karma môže byť ľahko zrušená, ak je to Božia Vôľa, ktorá koná prostredníctvom duchovného Majstra. Božia nekonečná Milosť môže postupne zrušiť následky jeho zlej karmy a urýchliť výsledky jeho dobrej karmy. Hľadajúci môže stáť nad zákonom karmy, pretože Boh určite zaplaví Svojou nekonečnou Milosťou oddanú hlavu a srdce hľadajúceho. Samozrejme, nemôžem stále robiť niečo zlé a cítiť, že Boh mi vždy odpustí. Ale ak Boh vidí dušeplný plač vychádzajúci  z vnútra, ak vidí, že chcem sa chcem oslobodiť z osídel nevedomosti, nielenže mi odpustí, ale dá mi aj potrebnú silu, aby som neurobil tú istú chybu znova.

 

Neexistuje žiadny zločin,

ktorý by Božia Milosť

nemohla vymazať.

 

         Keď sa vrátime v budúcej inkarnácii, prirodzene, musíme začať svoju cestu podľa výsledku svojej minulej karmy. Ak sme urobili mnoho vecí nesprávne, nemôžeme očakávať, že vo svojej budúcej inkarnácii realizujeme najvyššiu Pravdu. Ale ak je prítomná Božia Milosť, potom môžeme ľahko vymazať zlé veci, ktoré sme urobili  v tomto živote. Ak dieťa urobilo niečo zlé a má byť potrestané, jeho otec môže prísť a ochrániť ho. Takže Božská Milosť hrá úlohu otca. Ak chce  otec zachrániť syna, môže to urobiť.

 

 

Božia Milosť a Božia Spravodlivosť

boli rivalmi

už od úsvitu stvorenia.

Ale jedna vec je istá,

Jeho Spravodlivosť nemôže nikdy udržať krok

s Jeho Milosťou.

 

 

 

Milosť a duchovný Učiteľ

 

 

Majster

 

Ó, Pane Prírody, zvrchované Slnko všetkého!

Kto, ak nie Ty, bude hovoriť o Tebe?

Tvoj Úsmev Milosti po celú Večnosť

oslobodzuje všetky ašpirujúce duše od mĺkveho volania noci.

 

Skutočnosť jedinečná! Spájaš

najhlbšiu priepasť i nepreklenuteľnú výšku..

V Tebe cítia svoj žiarivý prístav,

v Tebe sa všetky bytosti hýbu, vlnia a vznášajú.

 

Nemáme víziu zlatého pohľadu,

aby sme uzreli Tvoju všetko prekonávajúcu tajuplnú Podobu.

Si Poludním všetkých našich dní,

neomylným Kormidelníkom v chladnej búrke našej smrti.

 

 

Milosť môže prísť od Boha priamo, alebo môže prísť prostredníctvom žijúceho Majstra, alebo od Majstra, ktorý opustil telo. Realizovaný Majster nikdy neumiera, iba odhadzuje fyzické rúcho. Realizovaní Majstri môžu prísť v ktorejkoľvek chvíli, aby inšpirovali hľadajúceho a povedali mu, čo robiť. V prípade obyčajnej ľudskej bytosti, zíde z očí, zíde z mysle. Ale u realizovaných duší na čase a priestore nezáleží. Nezáleží na nich ani u hľadajúceho, ak má vnútorné spojenie so skutočným duchovným Majstrom.

Milosť Majstra je ako magnet, ale tento magnet funguje len vtedy, keď vidí, že sa veľmi snažíte, aby ste ním boli priťahovaní. Ak pôjdete k úpätiu stromu, a potom sa pozriete nahor k vrcholu stromu, objaví sa magnet milosti a vytiahne vás nahor. To je jediný spôsob, ako môže žiak dosiahnuť výšku Majstra. Milosť zostúpi iba vtedy, keď sami prispejete tým, že prídete a dotknete sa úpätia stromu ašpirácie.

 

Zostupujúca Milosť Boha

a stúpajúca blaženosť človeka

sú neoddeliteľnou súčasťou

rozvíjajúceho sa vedomia Zeme.

 

               Na základe svojej absolútnej jednoty s najvyšším Najvyšším hovorí duchovný Majster žiakovi: „Dieťa moje, kráčajme spolu. Ty budeš ašpirovať a ja znesiem nadol nekonečnú Milosť a Súcit od Najvyššieho. Ja mám svoje vlastné spasenie, ale budem kráčať s tebou a budem ťa viesť. Pracujme spoločne.“

 

 

 

Moja tvár mi hovorí,

ako som ďaleko, ako ďaleko.

Tvoja Milosť mi ukazuje,

aký si blízky, aký láskavý.

 

 

 

O Sri Chinmoyovi

 

Odpísať z knihy Láska

 

Zadná strana:

Ako často vyjadrujeme nádej, že pomocou Božej Milosti sa v našom živote udeje niečo významné? Alebo možno si uvedomíme, že vďaka Božej nekonečnej Milosti  náš život už bol požehnaný ďaleko za hranice našej predstavivosti.

 

V tejto útlej knižke duchovný Majster Sri Chinmoy opisuje neustály prúd Milosti Zhora a vysvetľuje, ako môžeme byť voči tomuto prúdu vnímavejšími.

 

Táto kniha je prvou z novej série, zameranej na mnohoraké spôsoby, ktorými sa Boh dotýka každého života

 

Sri Chinmoy je medzinárodne uznávaný duchovný Majster. Svoj život zasvätil hľadaniu svetovej harmónie a naplneniu neobmedzeného potenciálu ľudského ducha.