Myšlienky a fyzická choroba

Fyzická choroba sa veľmi často začína v mysli. Ak ju dokážete zastaviť tam, potom nezaútočí na fyzické. Ale ako viete, že vstúpila do mysle? Ľahko to môžete vedieť. Zoberte myseľ ako izbu vo svojom dome. Ak niekto vstúpi do vašej izby, samozrejme, že o tom budete vedieť. Skôr, než sa choroba dotkne fyzického, aspoň päťkrát alebo šesťkrát budete mať nejaké tušenie v mysli. Riadite auto, rozprávate sa, alebo odpočívate a zrazu pocítite určitý nepokoj. Vtedy to ešte nie je nič vážne. Prichádza to vo forme myšlienky, ktorá nie je zdravá alebo progresívna. Jediná myšlienka, ktorá nie je progresívna, môže ľahko priniesť chorobu do mysle, vitálu alebo do fyzického. Ak je tá myšlienka stagnujúca ako stojatá voda, vtedy sa začínajú problémy, odtiaľ sa začína choroba. Akákoľvek myšlienka, ktorá nie je progresívna, je nebezpečná.

Hľadajúci si môže ľahko všimnúť negatívnu myšlienku skôr, než sa dotkne fyzického. Zoberte  myseľ ako tretie poschodie vo svojom dome. Ak tam hore presakuje voda, ľahko ju môžete zastaviť skôr, než sa dostane na druhé a prvé poschodie. Ak urobíte, čo je potrebné na treťom poschodí, potom nemusíte trpieť na ďalších poschodiach. Ak si všimnete niečo zlé v mysli, najlepšie je okamžite vzývať Svetlo a Mier Najvyššieho. Ak budete mať Svetlo a Mier, osvietenie a pokoj mysle, potom bude  zlá sila osvietená. Buď sa vystraší na smrť a opustí vás, alebo bude premenená Svetlom a Mierom, ktoré vstúpili do mysle.

Takže vždy, keď rozmýšľate alebo sa rozprávate s priateľmi, musíte si uvedomiť, či sú myšlienky, ktoré používate, alebo ktorým dovolíte zostať vo svojej mysli, progresívne alebo nie. Ak vidíte myšlienku, ktorá sa pohybuje dopredu, potom by ste si ju mali nechať. Ale ak sa namiesto toho pohybuje ako hmyz, potom ju musíte vyhodiť. Na myšlienky si musíme dávať veľký pozor, pretože žijeme v mentálnom svete, vo svete myšlienok. Jediná myšlienka nás môže zaviesť do Neba alebo do pekla. Každá myšlienka je buď plná nektáru alebo jedu. Každá myšlienka môže byť naším spasiteľom alebo našou záhubou.

Z knihy: Sri Chinmoy Speaks, 5. časť