Medzi Indiou a Amerikou



Sri Chinmoy strávil v Indii tridsať rokov. Počas tohto obdobia sa rozvíjala do hĺbky a šírky jeho všestranne talentovaná osobnosť. V rokoch 1944 – 1950 študoval na Sri Aurobindo High School v Pondicherry, ale viac než školské vyučovanie mal rád samoštúdium v školskej knižnici, kde trávil hodiny a hodiny. S rovnakou intenzitou sa venoval dlhým tichým meditáciám, písaniu básní, piesní a športovému tréningu. Bol nadšeným hráčom futbalu a volejbalu, ale predovšetkým vynikal v desaťboji a šprinte. Dlhých dvanásť rokov bol držiteľom najlepších bežeckých výkonov v miestnych súťažiach.

  Obdobie medzi rokmi 1955 a 1963 sa nieslo predovšetkým v duchu jeho ďalšieho štúdia a tvorivej spolupráce s významným bengálskym spisovateľom Nolini Kanta Gupta. Stal sa jeho osobným tajomníkom a zároveň prekladateľom mnohých jeho prác do anglického jazyka.

  Rok 1964 bol veľkým, ale nie nečakaným obratom. Po intenzívnej vnútornej príprave a období dozrievania prišiel vnútorný impulz – božský hlas, ktorý nasmeroval ďalšie životné osudy Sri Chinmoya na západnú pologuľu, do Spojených štátov amerických.

  Keď 13. apríla 1964 prišiel po prvýkrát do Ameriky, nemal nič okrem pár osobných vecí. Býval na Greenwich Avenue v New Yorku u svojho  sponzora Sama Spaniera, ktorý mu umožnil cestu do Ameriky. Bol to úplne iný svet, než na aký bol zvyknutý doteraz. Na radu a odporúčanie svojich indických priateľov sa uchádzal o prácu na Indickom konzuláte, i keď si bol dobre vedomý, že bez akademického vzdelania je veľmi ťažké získať prácu v takomto úrade. Avšak cesty božej vôle sú niekedy iné, než ľudské pravidlá. Napriek tomu, že nezložil skúšku písania na stroji, prijali ho
na oddelenie pasov a víz. O rovnakú prácu sa uchádzalo ďalších päť uchádzačov s akademickými titulmi, ale vedúci oddelenia pán Mehrorta prijal do úradu Sri Chinmoya. Bol totiž milovníkom literatúry a veľkou autoritou v indickej filozofii, kultúre a náboženstve, a tak po prečítaní niekoľkých básní Sri Chinmoya bolo rozhodnuté. Jeho poézia sa mu natoľko zapáčila, že bežné pracovné kritériá museli ustúpiť.

Roky 1964 až 1967 boli nielen v znamení práce na indickom konzuláte,
ale tiež začiatkom verejných prednášok a meditácií. S príchodom mnohých duchovných hľadajúcich prišlo i založenie prvého meditačného  centra AUM v San Juan na karibskom ostrove Portoriko a vzápätí i druhého centra v New Yorku. Tak sa postupne začalo vytvárať  široké životné a duchovné poslanie Sri Chinmoya. Výstižne to ilustruje i nasledujúci príbeh, ktorý sa stal o mnoho rokov neskôr.

  V roku 1984 sa konal koncert meditatívnej hudby Sri Chinmoya v Toronte. Tu sa po mnohých rokoch opäť stretol so svojím bývalým nadriadeným z indického konzulátu, spolupracovníkom a priateľom Krishanom Chandrom. Po skončení koncertu pán Chandra prišiel a hlboko sa poklonil. Sri Chinmoy mu okamžite povedal: „Čo to robíte? Vy ste môj nadriadený!" Na to pán Chandra odpovedal: „Vnútorne nie som vaším nadriadeným. Vedeli sme to už vtedy, keď ste s nami pracovali. Vedeli sme, že nie ste len úradník. Vaše skutočné meno je fenomén. Vo svojom vnútri nesiete dva svety – východný i západný. To je skutočne vzácna vec. Vaša hudba mňa i moju manželku vyniesla skoro až do tranzu. Prosím, dajte nám vedieť, keď  prídete nabudúce, aby sme sa s vami mohli stretnúť a dostať vaše požehnanie."

  
Iná milá príhoda sa stala v roku 1996 v New Yorku na Manhattane, keď istá pani Marjorie Johnsonová prišla na meditačné stretnutie, ktoré viedol jeden zo študentov Sri Chinmoya. Po chvíli sa ho opýtala: „Je to ten istý Chinmoy, ktorý pracoval na indickom konzuláte?"  Ukázalo sa, že tá pani bola vtedy v tomto úrade sekretárkou. Tu je jej ďalší komentár:  „Chinmoy bol vždy plný mieru. Cítili ste mier, ktorý z neho vyžaroval a tiež si pri práci často spieval. Bol pre mňa stelesnením dobroty. Videla som, že prevyšuje ostatných
a vedela som,
že speje k tomu, aby zasiahol do života mnohých ľudí. Duchovným učiteľom sa nemôžeme stať, duchovným učiteľom sa človek narodí. On je skutočným duchovným učiteľom podľa najvyššej indickej tradície."

  
Šesťdesiate roky sa niesli v atmosfére nového duchovného prebudenia. Potreba prehodnotenia životných postojov a priorít sa odrazila predovšetkým u mladých ľudí, ktorí boli nespokojní s konzumnou spoločnosťou a hľadali nový cieľ a hlbší zmysel života. Nová generácia privítala duchovnú filozofiu, ktorá v sebe spája dávnovekú duchovnú múdrosť s praktickým a dynamickým životom západnej spoločnosti. Najväčší počet hľadajúcich bol medzi študentmi, a tak onedlho Sri Chinmoy prednášal na známych univerzitách po celých Spojených štátoch, ako napr. Harvard, Yale, Princeton, Boston, New York, Columbia, či Cornell University. Po dvojročnom prednáškovom turné v USA prišla prvá cesta do Európy a s ňou séria prednášok na „starom kontinente", zahrňujúca okrem iného i legendárne univerzity ako Oxford či Cambridge. Od tej doby
k nemu prichádzalo stále viac a viac hľadajúcich pre vnútornú múdrosť a vedenie.