Na ceste

Sýte farby noci zaliali mi tvár
a teplé lúče slnka stratili už žiar.
Aj keď deň dal už zbohom vám
kus cesty pred sebou ja ešte mám.

Nie, nie som žrebec,
antilopa, či africkej púšte kráľ,
som len bežec,
ktorému krásu života pocítiť On dal.

Kde som bol včera a kde som dnes?
Temnotou zahalený bol celý les.
Na cestu som vstúpil,
šťastie som ja mal.
Smer svetlom mi On určil,
behom k nemu som sa dal.

Kam tá cesta vedie,
kde to koniec má?
To sám presne neviem,
no verím, že nádej mám.
Temný les raz prejdem
a srdce svetu dám.
Pranjal, Bratislava 28.11.2008