DOBRE, ŽE JE NA SVETE MEDITÁCIA!

Od Purabi:

 

Neviem ako vy, ale ja keď sa ráno zobudím, len na chvíľu zažívam pocit pokoja, a potom prídu rôzne myšlienky. Najprv sa ozve: „Ešte nie, to predsa nemyslíš vážne. Teraz nemôžeš vstať. Je príliš skoro, večer budeš unavená.“ To je moja obvyklá reakcia na zvuk budíka. Stupeň jej naliehavosti závisí od času, kedy som išla predošlý večer spať. Len niekedy (považujem to za mimoriadny a nezaslúžený dar), som schopná ihneď otvoriť oči a privítať nový deň.

Pokiaľ sa dostanem cez prvú prekážku – opustiť svet snov a sladkého ranného spánku, začnem sa pripravovať na rannú meditáciu. To je moja záchrana!

Najprv vypijem pohár vody, umyjem si studenou vodou tvár, v lepšom prípade sa aj osprchujem a prezlečiem do šiat, ktoré používam len na meditáciu. Potom si sadnem na svoje meditačné miesto a prosím božstvá meditácie, aby som sa mohla vrátiť do stavu nevinnosti a pokoja, ktorý si zaslúžim. A to vždy funguje! Nestalo sa mi ani raz, že by ma ranná meditácia nenaplnila šťastím a odvahou pokojne vstúpiť do nového dňa. Viem, že táto pozoruhodná zmena vedomia je nevyhnutným výsledkom meditácie.

Aj teraz, po šestnástich rokoch meditácie, musím stále bojovať s netrpezlivosťou, ktorá mi bráni len tak sedieť v tichu. Musím odháňať myšlienky, ktoré mi hovoria: „Tak to už stačilo, skráť tú meditáciu, je čas ísť do práce, máš dnes urobiť veľa vecí.“ Aj keď ma tieto hlúpe myšlienky stále trápia, viem, že musím meditovať, aby som všetko stihla, a to aj robím. Toľkokrát som zažila, ako sa zamračená obloha ako zázrakom zmenila na slnko šťastia. Viem, že sa na to môžem spoľahnúť a nebudem sklamaná.

Naučila som sa meditovať od Sri Chinmoya. Predtým som o meditácii veľa čítala, ale nemala som praktické skúsenosti, ak nerátam niekoľko cvičení podľa knihy, alebo relaxačné cvičenia na hathajoge. Až na kurze meditácie, ktorý viedli žiaci Sri Chinmoya, som dostala odpovede na všetky „ako a prečo“, ale hlavne som sa naučila meditovať každý deň. Pravidelnosť a vnútorná podpora, vedenie môjho učiteľa, inšpirácia mojich priateľov sú veci, ktorých význam som si uvedomila až postupne. Bol to Sri Chnmoy, kto zo mňa urobil skutočného hľadajúceho. Dar, ktorý mi dal, je cez meditáciu vnímať Božiu Vôľu a dovoliť, aby sa prejavila v mojom živote. Pred týmto odhalením bola moja meditácia cestou k poznaniu seba, iných a sveta v jeho zložitosti. Ale Sri Chinmoy pridal k tomu ešte rozmer nekonečnosti, ktorý som predtým nepoznala. Bolo to ako keď vyjdete z krásneho lesa a uvidíte ešte krajšiu lúku a polia a hviezdy a mnoho ďalších vecí.

Sú mnohí ľudia, ktorí majú inú cestu, iného učiteľa, iný spôsob, ktorý ich napĺňa a dáva im radosť. Možno sa nikdy nestrenú s učením Sri Chinmoya, a je to úplne správne. Pre mňa je však meditácia, ktorá rastie na strome Sri Chinmoya, ovocím, ktoré vždy nasýti môj vnútorný hlad.

A teraz, čo vlastne počas rannej meditácie robím. Najprv sa snažím upokojiť svoju myseľ. Buď robím koncentráciu na dych, pričom si predstavujem mier, svetlo, kozmickú energiu (ak som ospalá), ako vstupujú do celej mojej bytosti. Prípadne spievam mantru „Supreme“ dovtedy, kým v sebe necítim dosť pokoja na to, aby som mohla začať tichú meditáciu. Toto je najťažšia, ale aj najkrajšia časť môjho ranného programu. Je to obvykle boj a niekedy sa musím naozaj veľmi snažiť, aby som utíšila myšlienky a nedovolila im, aby ma vtiahli do svojho prúdu. Potom spievam „Invocation“, čo je najposvätnejšia pieseň našej cesty. Ďalej spievam pieseň o tom, ako vstupujem do Božieho srdca a snažím sa naplniť Jeho Vôľu. Spievam ešte iné piesne, asi 15 až 20 minút. Ak sa mi nedarilo počas tichej meditácie, spievanie mi dáva druhú možnosť pocítiť, kde je moje duchovné srdce. Potom opakujem v tichu niektoré mantry a modlitby. Medzi moje najobľúbenejšie patrí tá, kde prosím Najvyššieho, aby nesplnil moje túžby, ale sa iba prejavil vo mne a cezo mňa. Končí sa slovami: „Nechcem od Teba nič okrem toho, čo mi sám chceš dať.“ Niekedy je veľmi ťažké vysloviť tieto slová a myslieť ich úprimne, ale je to dobrá zbraň proti egu. Na záver si ešte prečítam nejakú báseň ako inšpiráciu pre nový deň.

Som na seba veľmi hrdá, ak si po meditácii nájdem čas ísť von a behať, alebo ako v poslednom čase, behať a chodiť. Ranná príroda je neuveriteľne krásna a môže znásobiť zážitky z meditácie. Potom som už naozaj pripravená postaviť sa všetkým problémom dňa tvárou v tvár.

Preto si vždy hovorím: „Dobre, že je na svete meditácia!“