Môj vnútorný hlas

Od Saši:


Práve som sa vrátila z polročnej návštevy v Českých Budejoviciach, kde na mňa zmena pôsobila veľmi relaxačne. Keď som sa mala vrátiť späť do Zlína, nebolo ľahké rozhodnúť sa, kde chcem byť. V Budejoviciach? V Zlíne? ....alebo v Bratislave?

Moja myseľ okamžite hodnotila všetky pre a proti, zatiaľ čo srdce dávalo jednoznačne svoj hlas Bratislave. Veď prečo nie? Mám tam svoju milujúcu rodinu, priateľov, ale najviac zo všetkého ma lákalo " srdce " Slovenska. Hovorí sa, že každá krajina má určité kvality ako ľudská bytosť. Slovensko má podľa mňa kvality srdca - lásku, úprimnosť, prijatie a jednotu. Určite to potvrdia všetci, ktorí tam nejakú dobu žili a poznajú aj iné krajiny. Preto niet divu, že ma srdce celou svojou silou ťahalo rovno do Bratislavy, miesta, kde som sa narodila a prežila skoro 20 rokov svojho života.

Za týmto veľmi silným pocitom sa však začal ozývať jemný a tichý hlas, ktorý ma viedol späť do Zlína. Do mesta, z ktorého som sa pred pol rokom rozhodla odísť.

Zo začiatku som sa ho snažila ignorovať, pretože pre moju myseľ to nebol dostatočne dôveryhodný zdroj. Keď však niekto medituje už pár rokov, každou meditáciou sa nepozorovane odhaľuje a zosilňuje, až príde do bodu, kedy tento hlas riadi všetky jeho rozhodnutia. Takto postupne silnel aj vo mne. Dalo by sa povedať, mal na to len pár mesiacov, než spravím nejakú hlúposť. Teraz už viem, že to bol hlas mojej duše.

Duša sa totiž neriadi definíciami mysle, ani tým, čo je príjemné alebo nepríjemné podľa našich pocitov alebo emócií. Riadi sa vyššími zákonmi. Zákonom akcie a reakcie, volajme to zákon karmy - zákon činu a následku a tiež zákonom najvyššej povinnosti človeka k tomuto svetu a k vedomiu celého vesmíru - Bohu.

Každý človek sa nachádza na rôznom stupni vnímania svojho vnútorného hlasu. Niekto si jeho prítomnosť neuvedomuje a ani nechce, niekto iný vie, že existuje, ale nemá dostatok túžby po jeho poznaní, a niekto sa intenzívne venuje meditácií a určitej životnej disciplíne, lebo cíti, že bude skutočne šťastný, až keď spozná vyššie zákony tohto sveta a bude sa podľa nich riadiť.

Ja patrím do poslednej skupiny, a preto som sa nakoniec rozhodla, že sa vrátim späť do Zlína, aj keď neviem, na ako dlho, ani si zatiaľ neuvedomujem, čo tu mám prežiť. Ale jedno viem určite. Dôverujem svojej duši a každý deň sa jej snažím viac a viac priblížiť, pretože ona je to, čo pretrvá, keď to ostatné zanikne.