Od Padapa:
Vždy, keď stretnem text alebo báseň, ktoré sa ma hlboko dotknú, mám pocit, akoby tie slova nevznikali niekde mimo mňa. Akoby neboli tvorbou vzdialených mudrcov a svätcov, ktorých životy sú môjmu životu vzdialené dobou a priestorom, ale mám pocit, že ich niekto tichým, pokojným hlasom rozpráva mne, vnútri môjho srdca. Jedným z takých textov je i báseň od Sri Chinmoya
Niet konca mojim chybám,
niet konca klamstvu.
Opustená v temnote a nemilosti,
som úplne stratená.
Tvoj nekonečný Súcit ma však
stále miluje,
zapaľuje plameň ašpirácie
a chce osvietiť
moju veky trvajúcu temnotu.