NOVOROČNÝ JOY DAY 2007 / 2008

OD Lenky:



„When I have inner Joy, I will always be blessed with an abundance of spontaneity and creativity.“

“Keď mám vnútornú radosť,budem vždy požehnaný hojnosťou spontánnosti a tvorivosti.”

Sri Chinmoy

Utorok krátko po obede... Balíme si veci, ktorých je akosi viac, než predtým. Nehovoriac o únave z nevyspatosti, ktorej tiež neubudlo. Čaká nás dlhá cesta domov. Ale to všetko ďaleko prekonáva čosi iné: pretrvávajúci a hrejúci pocit radosti. Bolo nás tu asi dvesto, boli sme spolu tri dni a tri noci, spievali sme spolu desiatky piesní - ale všetky tieto čísla prevyšuje zážitok jednoty. Radosť a jednota. Pre mňa to bol zatiaľ tretí (a najdlhší) Joy Day, odkedy som asi pred pol rokom mala to šťastie stať sa žiačkou Sri Chinmoya. A tiež asi najkrajší Nový rok, aký som zažila. (Dúfam, že tie nasledujúce budú ešte krajšie.) Novoročný Joy Day 2007 / 2008 sme prežili v hoteli Beskyd (tí, čo prišli neskôr, aj v neďalekej ubytovni) vo Frenštáte pod Radhoštěm, či skôr v tesne susediacej dedinke Trojanovice, blízko lyžiarskeho strediska Pustevny. Zišli sa tu žiaci z českých a slovenských centier, a tiež niekoľko žiakov z Poľska, Nemecka a z USA. Všetko sa začalo v sobotu 29. decembra a skončilo v utorok 1. januára. Čo všetko sa za tie tri dni stihlo udiať – aspoň navonok?

Meditácia

Asi hlavným dôvodom, pre ktorý sme sa zišli, boli spoločné meditácie. Keď v jednej miestnosti súčasne medituje tak veľa oduševnených ľudí, je to s ničím neporovnateľný zážitok... Zážitok ticha nabitého energiou. Zážitok veľkej lode, plnej radosti a pokoja, odvážne sa plaviacej v ústrety času, k svetlu. Meditovali sme každé ráno o šiestej, a niektorí aj v podvečer po večernom spievaní. Na také množstvo ľudí sme dosiahli pozoruhodnú jednotu a disciplinovanosť, takže sústredenosť nepredstavovala (aspoň pre mňa) problém. Najdôležitejšiu meditáciu sme mali o polnoci, na prelome starého a Nového roka, zatiaľ čo za oknami vybuchovali ohňostroje. Tie sme nevideli – za to sme po skončení meditácie vyšli pred hotel a pomocou čajových sviečok (súčasť prašádu), sme do snehu napísali blikajúce, svetielkujúce : SUPREME. Znamenie vďačnosti, nádeje.. Pamätám si, že práve v tej chvíli začal padať sneh. Polnočný prašád bol výnimočný i tým, že sme dostali malú knižočku, Svetlo útechy od nášho milovaného Guru.

Spievanie

Druhým najsilnejším zážitkom po meditácii bolo pre mňa spoločné spievanie. Je to predsa čosi úplne iné, ako keď človek spieva sám alebo v malej skupinke. V spoločnom spievaní je sila a jednota. Na Silvestra sme spievali niekoľko novoročných piesní, jednu dokonca v päťhlasnom aranžmá (pod vedením Agnikana). Okrem toho sa hneď v prvý deň vytvorili pohotovostné (“emergency”) spevácke skupiny, chlapčenská a dievčenská, aby si do záverečného programu nacvičili tridsať piesní „I am so fortunate“. V utorok po poslednej poludňajšej meditácii zaspievali chlapci prvých pätnásť a dievčatá druhých pätnásť piesní. Treba povedať, že napriek tomu, že na skúšanie nebolo mnoho času, pretože každý sa venoval ešte aj inému programu, športu a ďalším príjemno-užitočným veciam, dojem som mala skvelý, chlapci aj dievčatá spievali dušeplne a s entuziazmom.

Program

Večerný program bol ďalšou svetlou, jasnou a trblietavou stránkou. Každý prispel svojím dielom (manifestácie Najvyššieho) a väčšinou viac než raz, takže výsledok bol príjemne pestrý a farebný. Čo všetko táto pestrosť obsahovala? Jemné a dušeplné recitácie s hudobným sprievodom. Prekrásne spevácke vystúpenia Agnikana`s Group a ďalších žiakov – hlavne dievčat. Divadelné hry: herecké aj bábkové, lyrické aj epické, smiešne i dušeplné. Najviac mi utkveli štyri. Prvé dve preto, že som sa na nich podieľala. Tou prvou bola hra o kráľovi Šivadžim, ktorú sme my, slovenské a české dievčatá, zinscenovali spoločne podľa knihy príbehov o Šivadžim od Gurua. Ďalšia bola bábková hra o dobrosrdečnom homeopatovi, žiakovi Sri Rámakrišnu. Okrem toho si pamätám úžasne zahrané predstavenie o vílach a anjeloch (ktoré bolo uvedené ako "Vystúpenie pod 155 cm", pretože v ňom vystupovali nevysoké dievčatá). A veľmi silné a impresívne bolo celkovo posledné číslo programu: chlapci vytvorili hru, v ktorej Guru rozpráva o svojom vzpieraní a o Matke Kálí. Na nešťastie sme pre pokročilú hodinu nestihli vystúpenie českých dievčat s úryvkami z hry Syn. Ale bolo toho oveľa viac, čo sme ešte stihli, a všetko skvelé. K tomu zábavné vsuvky, ako napríklad baletné vystúpenie troch chlapcov - kvetiniek a anketa pod názvom "Trinásť kvetín inšpirácie".

Šport

Miestnym obyvateľom určite neuniklo, že sa ich Trojanovice na tri dni pozvoľna zaplnili bežcami rozličných vekových a rýchlostných kategórií, pričom ohniskom ich výskytu bol hotel Beskyd. Beh ako základ nášho zdravého života sme teda samozrejme nevynechali. Okolie však oplývalo bohatstvom ďalších možností športového vyžitia, takže sme vlastne ani nestačili všetko využiť. V telocvični sa cvičila Power joga, dalo sa ísť aj do bazéna. Ešte zaujímavejšie to bolo vonku: dalo sa lyžovať a bežkovať (na Pustevnách, kam viedla lanovka), korčuľovať (na neďalekom verejne prístupnom mini klzisku), alebo hoci aj len tak prechádzať, pretože príroda tu bola skutočne zimne prekrásna a občas dokonca aj zažiarilo slnko. V posledný deň hneď po rannej meditácii začínal o ôsmej orientačný pretek, do ktorého sa zapojilo mnoho odvážlivcov, zatiaľ čo ostatní odvážlivci (a tých bola väčšina) sa zapojili radšej do iných aktivít. Každopádne, najúspešnejší účastníci preteku dostali sladké odmeny a potlesk na záverečnom programe.

NA ZÁVER

Je toho mnoho, čo by sa ešte dalo napísať. A čo sa odohrávalo vnútorne - toho je omnoho viac, a vhodné slová sa ťažko hľadajú. Vo mne ostáva dojem vzájomnej spolupatričnosti a istoty – že som si s Božou pomocou vybrala správnu cestu. Aj vďaka tomuto Joy Dayu cítim, že náhle nachádzam všetko to, o čom som doteraz iba snívala. Ľudí, ktorí sú duchovní, a zároveň láskaví a príjemní. Možnosť tvoriť a robiť veci, ktoré človeka bavia, a zároveň pomáhať a slúžiť iným. Obrovskú výsadu byť úprimná vnútorne, a zároveň i navonok. A čo ešte? Odhodlanie. Odhodlanie ďalej prejasňovať svoj život a pomáhať tak meniť život všetkých bytostí, ktoré mám tú česť stretávať.

Som presvedčená, že si všetci zachováme radosť, ktorú sme získali – a budeme tak „požehnaní hojnosťou spontánnosti a tvorivosti“, aby sme mohli spoločne vytvárať ďalšie a ďalšie Joy Day-ové zážitky. Verím, že sa nám aj týmto spôsobom bude dariť úprimne a skutočne potešiť Najvyššieho a nášho Gurua. Aby som nezabudla. ĎAKUJEM zlínskemu centru, ktoré Joy Day organizovalo, a tiež všetkým, ktorí na Joy Day prišli, že pomohli „zniesť zhora“ žiarivú a jasnú atmosféru – a tiež ľuďom, pracujúcim v hoteli Beskyd za to, že to s nami hrdinsky vydržali, a že bravúrne zvládli varenie pre dvesto hladných vegetariánov.

Takže, šťastný a božsky požehnaný rok 2008!