Ročné obdobia

Od Purabi:


Keď som bola v júli minulého roku pomáhať na 3100-míľovom behu, všimla som si niekoľko žltých listov, padajúcich na chodník. Niet sa čomu čudovať, v takej horúčave a suchu, povedali by ste si. Mne však tej chvíli zazneli ušiach slová môjho otca, ktorý v takej situácii hovoril: „V každom spadlom liste, pomaly no iste, príde zima, príde mráz.“

Dosť absurdná predstava, uprostred leta, keď bežci dokážu bežať v poludňajšom slnku iba so sáčkom ľadu pod čiapkou, aby sa chránili pred úpalom. Angličania majú príslovie: „Prichádzajúce veci majú pred sebou tieň.“

Akoby niekto súcitne chcel niečo naznačiť, možno varovať pred tým, čo prichádza.

V októbri, keď sme sa nečakane ocitli New Yorku na poslednej rozlúčke so Sri Chinmoyom, mi tieto slová opäť prišli na myseľ. To už jeseň žiarila pestrými fabami, ale večer, keď zapadlo slnko babieho leta, nikto nemohol pochybovať, že zima je za dverami.

Mnohí s obavami mysleli na prichádzajúce mesiace, pretože dlhé leto Guruovho pozemského života sa v určitom zmysle skončilo. Zostal iba chlad a neistota pri predstave dlhej zimy. Ale nie, tak to predsa nie je!

Guru je tu, v každom z nás, je našou súčasťou. V tichu meditácie ho môžeme veľmi rýchlo nájsť. Často nám pripomínal, že naším cieľom je nájsťsvoje vnútorné Ja. Osvietenie prichádza vtedy, keď si spomenieme.

Myslím, že najdôležitejšie veci som sa naučila len tým, že som bola v Guruovej prítomnosti. Stačilo s ním byť. Boh nečaká, že budeme dokonalí. Stačí, keď sme s Ním. Pokúšala som sa prijať, čo som videla v Guruovi, v jeho tvári a v jeho vedomí. A potom si predstaviť: to, čo je v ňom, je predsa aj vo mne. Na začiatku je predstava, že v sebe máme ten istý jogínsky pokoj, radosť, nepripútanosť, svetlo. Potom sa predstava stane skutočnosťou, cítime, ako v nás rastie. Pod nánosom nedokonalostí, naše malé božské Ja si spomína a prebúdza sa. Guru bol ako zrkadlo: ak sa pozeráš pozorne a dosť často, uvidíš sám seba, ako sa usmievaš.

„Keď Majster opustí telo a vidí, že jeho žiaci
horko plačú nad svojou stratou, Majster cíti ľútosť,
že ho jeho žiaci plne nerozpoznali ako duchovného
Majstra. Duchovný človek, ktorý realizoval Boha, žije
na všetkých úrovniach. Jeho vedomie preniká do
všetkých svetov. Takže keď za ním jeho žiaci horko
plačú a cítia, že ho už nikdy neuvidia, dávajú Majstra
do tej istej kategórie ako bežného človeka...
Majster vie, že sa objaví pred žiakmi, ktorí sa k nemu
úprimne  modlia, alebo ktorí na neho meditujú a
úprimne  ašpirujú. Vie, že ich bude po celý čas viesť
a formovať. Vie, že do nich bude môcť vstúpiť a oni
budú schopní vstúpiť do neho.“
Sri Chinmoy

Najjednoduchší spôsob, ako vnímať Guruovu živú prítomnosť, je myslieť si to a cítiť to. Oslobodené zo zajatia konečného, jeho Univerzálne Vedomie teraz existuje všade. Magnet našej viery, lásky, oddanosti a dušeplnej meditácie ho ľahko prenesie do nášho vedomia, do nášho srdca. Oddanosť a viera vytvárajú skutočnosť, pretože vedomie je matrix vesmíru, vytvárajúc jeho podobu.

„Keď opustí telo, je úplne slobodný. Z druhého brehu
duchovný Majster pracuje svetlom duše alebo silou
vôle... takže z vyšších svetov sa môže Majster ľahko
spojiť s dušou ašpirujúceho žiaka a žiak môže reagovať
na svetlo Majstra. Takto Majster pomáha a musí pomáhať
žiakom.“
Sri Chinmoy

Zaujímavé je, že odkedy Guru opustil svoje fyzické telo, mnohí z nás cítia nový prúd energie a zároveň aj záväzok prejaviť navonok všetko, čo sme dostali a stále dostávame, čo nás Guru naučil a stále učí. Prevziať od neho pochodeň, šíriť jeho posolstvo. Milovať a slúžiť. Milovať Boha a slúžiť Jeho Stvoreniu. Teraz to musíme dokázať, byť príkladom. Venovať viac času meditácii, spievaniu svojich obľúbených piesní, venovať viac času svojej duchovnej rodine, chodiť na všetky Joy Days, na slávnosti v New Yorku, zmeniť svoje zlozvyky na dobré, chodiť viacej do centra, čítať Guruove knihy pol hodinu denne, nehľadať chyby na druhých (nie je to ľahké, ale tvárme sa, že ich nevidíme), venovať sa športu, nájsť si centrový projekt, ktorým môžeme slúžiť svetu. Dlhý zoznam, veľká výzva! To posledné, čomu Guru hovoril manifestácia, je veľká vec. Prejaviť svoju lásku k Bohu službou, prácou, ponúknutím svojho životného dychu! To je to druhé krídlo nášho života, bez ktorého sa nedá vzlietnuť. Meditácia a manifestácia.

„Zavčasu ráno, keď počujem Boží Hlas, otvorím svoje inšpirované oči a meditujem. Počas rannej meditácie mi Boh hovorí: Moje dieťa, choď a dokáž svetu, že si iba pre Mňa.“
Sri Chinmoy

Tento Guruov citát vyjadruje základný princíp našej cesty. Nestačí len meditovať – dokážme svoju lásku k Bohu a urobme niečo pre iných, pre Božie Stvorenie. Naplnení novým odhodlaním, teraz môžeme dokázať veľké veci, naplniť nesmrteľný sľub svojej duše, šíriť Svetlo Najvyššieho tak, ako nás to Guru učil.

Guru nás učil mnoho vecí, ktoré nenájdeme nikde inde, malé tajomstvá, jedinečné na našej ceste. Napríklad „dušeplnosť“ - kde inde sa nachádza? Byť tak blízko svojej duše ako je len možné – jej úprimnosti, čistote, pokore, sladkosti – a udržať si ju vedome tak dlho, tak hlboko a tak často, ako je len možné. Dušeplnosť je jedna zo štyroch priečok „na rebríku vedomia, ktorý spája plač Zeme s úsmevom Neba... Najobľúbenejšiou duchovnou kvalitou Boha je dušeplnosť...“ (Sri Chinmoy, Everest Aspiration).

A potom ešte ďalšie tajomstvá, ktoré zapaľujú plameň ašpirácie v nás, ako „sebaprekonávanie“, „vďačnosť“, „jednota“, „žiť v srdci“ - slová z kníh náhle prenesené do života, ktoré Guru svojím vlastným príkladom premenil na najvyššie duchovné pravdy a spôsob nášho života.

Jedna z vecí, ktorú Guru dosiahol je, že urobil Boha – Najvyššieho, absolútne živou realitou pre mnohých ľudí. Pre nás ako žiakov, bola jeho blízkosť k Bohu taká presvedčivá, jeho obracanie sa na Boha vo všetkom, čo robil, také dojemné a božskosť, ktorú sám stelesňoval, taká neuveriteľne krásna, že celé desaťročia môjho života, ktoré som prežila ako ateista, rýchlo a nenávratne zmizli.

Zo všetkých vecí, ktoré som na svete videla, bola Guruova fyzická prítomnosť najmocnejším a a najneodolateľnejším dôkazom Boha. Poznať Gurua bolo ako poznať Boha – nepochybne táto veľká duša-jogín realizoval Boha a odhaľoval božskosť v každej chvíli svojho života. Boh už nebol vecou viery alebo neviery, stačilo sa pozerať. Mala som to šťastie a požehnanie byť s ním dlhý čas – kým vo mne pomaly svitalo poznanie výšky môjho učiteľa, testované a overované počas trinástich rokov. Guru je mostom medzi Nebom a Zemou, prostredníkom medzi Bohom a nami, premieňajúc nekonečnú silu Najvyššieho na intenzitu, zvládnuteľnú a použiteľnú ľuďmi.

Guru nás zoznámil s Bohom a urobil Ho naším dôverníkom, ku ktorému sme sa modlili, pred ktorým sme odhaľovali svoje tajomstvá, svoje najhoršie chyby, svoje slzy a svoju vďačnosť. Vo svetle tohto posvätného vzťahu poznávame, čo je naozaj dôležité v našom živote.

Keď toto píšem, je január a za oknom sa končí ďalší zimný deň. Hmla, šmýkanie sa na chodníkoch a mráz za nechtami. Ale keď sa nadýchnem, vo vzduchu už cítim jar, čakajúcu na prvé nadšené drozdy, ktoré nebojácne ohlásia jej príchod a nezničiteľnú krásu nového života.