Tiché vyučovanie

Úvod

 

                Názov tejto knihy –Tiché vyučovanie –sa môže na prvý pohľad zdať zvláštny, ba dokonca až paradoxný. Pre myseľ, ktorá je zvyknutá považovať učenie za vysvetľovanie, alebo prinajlepšom za praktickú ukážku, môže byť ťažké predstaviť si, že by taký proces mohol byť tichý, bez slov.

                Keď však hovoríme o meditácii, pohybujeme sa v oblasti, kde sa tradične pravda odovzdáva v tichu, pohľadom, gestom, dotykom. Jedným z najlepších príkladov je Budhova „kázeň s kvetom“, v ktorej Budha stál pred veľkým publikom a jeho „prednáška“ spočívala v tom, že držal kvet! Ako hovorí Sri Chinmoy: „Všetci veľkí duchovní Majstri učia meditáciu v tichu.“

                Potom nás neprekvapí, že keď takí Majstri používajú slová, ich spôsob je poetický, paradoxný alebo mantrický, pričom zvuk alebo rytmus slov v podstate vzýva vlastnosti, ktoré slová vyjadrujú. Cieľom je vždy obísť analytickú myseľ a hovoriť priamo k hlbšiemu zdroju vedomia, ktoré Sri Chinmoy nazýva srdcom.

                Kniha duchovného Majstra nikdy nemôže byť iba príručkou, v ktorej sa meditácia považuje len za techniku – aj keď v tretej časti tejto knihy nájdete praktické rady k meditácii.

                Techniky, ktoré nám Sri Chinmoy ponúka, sú odrazovým mostíkom pre tvorivé využitie predstavivosti. To, čo si dnes dokážeme iba predstaviť, objavíme jedného dňa ako skutočné a nakoniec dokážeme do tejto skutočnosti vrásť.

                Sri Chinmoy píše: „Vždy by ste mali tvoriť. Vaša tvorba je niečo, čím sa nakoniec stanete. Uvedomíte si, že vaša tvorba nie je ničím iným, ako odhalením vás samých.“

                Sri Chinmoy zdôrazňuje, že meditácia je niečo viac ako techniky, akokoľvek užitočné môžu byť. A to niečo viac je úprimná ašpirácia hľadajúceho, vnútorný plač po najvyššom.

                „Ašpirácia,“ píše, „je plač v našom srdci. Srdce plače a túži, ako horiaci plameň stúpa do výšky.“ A tu sa dostávame k jadru jeho učenia, k podstate dynamiky jeho filozofie. Meditácia nie je len pasívny proces, hoci otvorenosť a vnímavosť sú nepochybne dôležité. To, čo je rovnako dôležité, je pozitívny, tvorivý prístup a neustála ašpirácia.

                „Meditácia nám ukazuje, ako môžeme na niečo ašpirovať a súčasne, ako to môžeme dosiahnuť.“

 

                Časť tejto knihy, ktorá sa zaoberá praktickou stránkou meditácie, sa nachádza na konci. Štruktúra knihy je prirodzená: od inšpirácie mystickej vízie cez vyjadrenie filozofie až k praktickým radám. Pokrýva celú tému a obsahuje výber z najdôležitejších výrokov Sri Chinmoya o meditácii. Sú vyjadrené, ako som už povedal, mantrickým spôsobom. Tieto pasáže sú posvätné svojou intenzitou a nenechávajú čitateľa na pochybách, že boli napísané –alebo skôr vyslovené, pretože sú to väčšinou zápisy hovoreného slova –básnikom a majstrom meditácie. Majú skutočný zvuk autentickosti a pozývajú nás do ticha, ktoré je za slovami.

                „Meditácia je ticho, energizujúce a napĺňajúce. Ticho je výstižným vyjadrením nevyjadriteľného.“

 

                Sri Chinmoy sa narodil v roku 1931 v Bangladéši, ktorý bol vtedy súčasťou Indie. Už v mladom veku dosiahol hlboké duchovné prebudenie, ktoré nazýva „realizáciou Boha“.

                Po dvadsiatich rokoch strávených v indickom ašráme (duchovné spoločenstvo), odišiel v roku 1964 na Západ. Odvtedy založil mnoho meditačných centier po celom svete. Jeho učenie sa nazýva integrálna joga –spája „duchovnosť Východu s dynamikou Západu“.

                Hoci Sri Chinmoy hovorí, že „meditáciu sa nemôžeme nikdy naučiť z kníh“, slová Majstra, ktorý dosiahol najvyššiu realizáciu, môžu byť veľkou inšpiráciou pre tých, ktorí sú na začiatku cesty. Pretože meditácia nie je nič teoretické. Môžeme o nej hovoriť, môžeme ju vysvetľovať, ale nakoniec ju musíme začať cvičiť. „Teóriu musíme overiť. Fakty musíme oceniť. Pravdu musíme prežiť.“                                                                                                                                                             Alan Spence

 

 

VÍZIA

ABSOLÚTNO

 

Žiadna myseľ, žiadna forma, iba existujem;

                Teraz prestala všetka vôľa a myslenie.

Úplný koniec tanca Prírody,

                Som to, čo som hľadal.

 

Ríša Blaženosti číra, najvyššia;

                Za poznávajúcim aj poznaným;

Nesmierny oddych konečne prežívam;

                Tvárou v tvár Jedinému.

 

Prešiel som tajné cesty života,

                Stal som sa Cieľom.

Nemenná Pravda je odhalená;

                Som cesta, Boh-Duša.

 

Môj duch vedomý si všetkých výšok,

                Som nemý v jadre Slnka.

Nevymieňam za nič svoj čas ani skutky;

                Moja kozmická hra sa skončila.

Meditácia je oko, ktoré vidí Pravdu, srdce, ktoré cíti Pravdu a duša, ktorá realizuje Pravdu. Prostredníctvom meditácie si duša plne uvedomuje svoj vývoj na svojej večnej ceste.  Prostredníctvom meditácie vidíme, ako sa tvar rozvíja do Beztvarého, konečné do Nekonečného. Vidíme, ako sa Beztvaré  rozvíja do tvaru, Nekonečné do konečného.

                Meditácia hovorí, Hovorí v tichu. Meditácia odhaľuje. Odhaľuje ašpirujúcemu, že hmota a duch sú jedným, kvantita a kvalita sú jedným, prirodzené a nadprirodzené sú jedným. Odhaľuje, že život nikdy nemôže byť iba púhou existenciou sedemdesiatich alebo osemdesiatich rokov medzi zrodením a smrťou, ale je samotnou Večnosťou. Naše zrodenie je významnou udalosťou vo vlastnej existencii Boha. A rovnako aj naša smrť. V našom zrodení život žije v tele. V našej smrti život žije  v duchu.

 

                Meditácia znamená vedomé rozširovanie samého seba. Meditácia znamená spoznávanie alebo objavovanie svojej pravej podstaty. Je to práve meditácia, cez ktorú prekonávame obmedzenia, nedokonalosti a pripútanosť.

                Meditácia je dynamika na vnútorných úrovniach vedomia. Keď meditujeme, to, čo v skutočnosti robíme je, že vstupujeme do hlbšej časti svojej bytosti. Vtedy sme schopní vyniesť na povrch bohatstvo, ktoré máme hlboko v sebe. Meditácia nám ukazuje, ako môžeme na niečo ašpirovať a súčasne, ako to môžeme dosiahnuť. Ak cvičíme meditáciu každý deň, môžeme si byť istí, že problémy nášho života, vonkajšie i vnútorné, sú vyriešené.

                Duchovné srdce je centrom nekonečnej a univerzálnej lásky. Hlboko v srdci je duša, naša vnútorná božskosť. Meditácia na duchovné srdce je najbezpečnejšou a najviac napĺňajúcou cestou. Pri tomto spôsobe meditácie sústredíme celú svoju pozornosť na srdce, utíšime myseľ a ponoríme sa dovnútra, do stále hlbších úrovní pokoja, blaženosti a lásky. Alebo si môžeme pomocou predstavivosti vytvoriť obraz kvetu, ktorý sa rozvíja v našom srdci. Vtedy cítime, že keď sa lupienky otvárajú, naša vnútorná božskosť žiari cez celú našu bytosť. Ponoríme sa do tohto prúdu zo srdca a dovolíme mu, aby sa v nás rozšíril a niesol naše vedomie k najvzdialenejšiemu druhému brehu. Vo svojej najhlbšej meditácii v srdci sme ďaleko za všetkými myšlienkami. Sme ponorení v tichom spojení s Božskou Bytosťou, naším Milovaným. Meditácia nás vedie k vedomému stotožneniu sa so svojím vlastným Najvyšším Ja.

                Meditácia je ako zostupovanie na dno mora, kde je všetko pokojné a tiché . Na povrchu môže byť množstvo vĺn, ale more pod hladinou nie je nimi ovplyvnené. V najväčších hĺbkach mora je úplné ticho. Keď začíname meditovať, najprv sa snažíme dosiahnuť svoju vlastnú vnútornú existenciu –čiže dno mora. Potom, keď prídu vlny z vonkajšieho sveta, neovplyvnia nás. Strach, pochybnosti, starosti a všetok pozemský nepokoj sa jednoducho odplavia, pretože vo vnútri nás je pevný mier. Myšlienky sa nás nemôžu dotknúť, pretože naša myseľ je samý mier, samé ticho, samá jednota. Ako ryby v mori skáču a plávajú, ale nezanechávajú žiadnu stopu. Takže keď sme vo svojej najvyššej meditácii, cítime, že sme morom, a živočíchy v mori nás nemôžu ovplyvniť. Cítime, že sme oblohou, a žiadni vtáci, ktorí letia okolo, nás nemôžu ovplyvniť. Naša myseľ je oblohou a naše srdce je nekonečným morom. To je meditácia. Keď chceme ísť v meditácii vysoko, vtedy naša ašpirácia stúpa, stúpa nebojácne k tomu Najvyššiemu. Niet konca našej cesty nahor, pretože sa pohybujeme v nekonečnosti. Stúpame k večne sa presahujúcemu Svetu Za. Pokiaľ ide o vzdialenosť, nahor a dovnútra sú obidve nekonečné cesty, vedúce k jednému Cieľu, k Najvyššiemu. Avšak nahor nemôžeme ísť pomocou mysle. Musíme ísť cez myseľ, za myseľ a dostať sa znova do kráľovstva duchovného srdca. Oblasť duchovného srdca je nekonečne vyššia a rozsiahlejšia než oblasť najvyššej mysle. Srdce je neobmedzené v každom smere, takže v srdci sa nachádza najvyššia výška aj najhlbšia hĺbka.

                Čím vyššie dokážeme ísť, tým hlbšie môžeme ísť. A znova, čím hlbšie dokážeme ísť, tým vyššie môžeme ísť. Funguje to súčasne. Ak dokážeme veľmi mocne meditovať, potom určite budeme cítiť, že ideme veľmi vysoko a zároveň veľmi hlboko. Výška a hĺbka idú spoločne, ale povedzme, že fungujú v dvoch rôznych dimenziách. Ale ak niekto dokáže ísť vo svojej  meditácii veľmi vysoko, potom má schopnosť ísť aj veľmi hlboko.

                Predtým, než realizujeme najvyššie, cítime, že medzi výškou a hĺbkou je rozdiel. Keď stúpame nahor, cítime, že sme dosiahli určitú výšku, a keď sa ponárame hlboko dovnútra,  cítime, že sme dosiahli určitú hĺbku. Ale výška a hĺbka sú len v mentálnom vedomí. Keď raz pôjdeme za hranice mysle a vstúpime do Univerzálneho Vedomia, uvidíme všetko ako jedno a neoddeliteľné. V tom čase iba Skutočnosť spieva a tancuje v nás a my sme sa stali samotnou Skutočnosťou. Nemá žiadnu výšku, žiadnu hĺbku, žiadnu dĺžku. Všetko je zjednotené a zároveň to po celý čas presahuje svoje vlastné hranice.

                V meditácii je plameň neustálej ašpirácie. Naša cesta je večná; náš pokrok a naša realizácia sú tiež neustále a nekončiace, pretože sa zaoberáme Nekonečnosťou, Večnosťou a Nesmrteľnosťou.

                Meditácia je smäd človeka po Nekonečnej Skutočnosti, Večnej Skutočnosti a Absolútnej Skutočnosti. Tajomstvom meditácie je dosiahnuť vedomú a stálu jednotu s Bohom. Najvyšším tajomstvom  meditácie je cítiť Boha ako svojho úplne vlastného a realizovať Boha kvôli Bohu samotnému, Jeho odhaliť a Jeho naplniť.

                Meditácia je prekonávanie seba samého. Prekonávanie seba samého je posolstvom Sveta Za. Posolstvom  Sveta Za je Boh, večne sa rozvíjajúca Duša a Boh, večne sa rozvíjajúci Cieľ.

                Meditácia vám hovorí iba jedinú vec: Boh je. Meditácia vám odhaľuje iba jedinú pravdu: vašou je vízia Boha.

               

                Meditácia je ticho, energizujúce a napĺňajúce. Ticho je výstižným vyjadrením nevyjadriteľného.

Čo je prvou a najdôležitejšou vecou, ktorú očakávame od meditácie? Mier. Mier a nič iné.

Mier je začiatkom lásky. Mier je dokončením pravdy. Mier je návratom k Zdroju.

Meditácia, ako krídla vtáka, sa vždy rozpína do Mieru, Svetla a Blaženosti.

                Meditácia samotná môže zrodiť dokonalosť. Meditácia nás nesie za sklamanie zmyslov, za hranice uvažujúcej mysle. A nakoniec, meditácia nás môže obdarovať dychom dokonalosti.

 

                Meditácia nám pomáha žiť od okamihu k okamihu. A znova, v každom okamihu existuje Večné Teraz. Večnosť nemôžeme oddeliť od každého okamihu. Toto je okamih a tu všade je Večnosť. Večnosť obsahuje prítomnosť, minulosť a budúcnosť.

                Vo Večnosti je okamih. A znova, v okamihu je Večnosť. Je to ako oceán. V oceáne je nespočetné množstvo malých kvapiek. A znova, každá malá kvapka obsahuje podstatu nesmierneho oceánu. Vezmeme si kvapku a okamžite máme vedomie nesmierneho oceánu, pretože kvapka stelesňuje nesmierny oceán. A tak žiadny okamih nemôžeme oddeliť od Večnosti a Nekonečnosti. Meditácia je jediný spôsob, ako cítiť jednotu konečného s Nekonečným.

                Povzbudzuje nás meditácia, aby sme utekali z reality? Nie! Naopak, meditácia nás inšpiruje, aby sme prijali Božie stvorenie ako neomylnú skutočnosť, ktorá stále čaká na svoju premenu a zdokonalenie. Keď bude vedomie Zeme premenené a keď bude premenené aj vedomie nášho tela, len vtedy môžeme byť skutočnými nádobami nekonečnej Pravdy a nekonečného Svetla. Ten, kto medituje, musí konať ako božský hrdina uprostred ľudstva. Ľudstvo je neoddeliteľnou súčasťou Boha. Keď odhodíme ľudstvo, ako dosiahneme Boha? Svet musíme prijať taký, aký je teraz. Ak niečo neprijmeme, ako to môžeme premeniť? Ak sa hrnčiar nedotkne hliny, ako z nej môže vytvarovať nádobu? Svet okolo nás nie je dokonalý, ale ani my nie sme dokonalí. Dokonalá Dokonalosť ešte nesvitla. Musíme vedieť, že ľudstvo je v súčasnosti ďaleko, ďaleko od dokonalosti. Ale aj my sme súčasťou ľudstva. Ako odhodíme svojich bratov a sestry, ktorí sú našimi skutočnými údmi? Nemôžem odhodiť svoje rameno. To je nemožné. Podobne, keď meditujeme dušeplne a oddane, musíme prijať ľudstvo ako svoje úplne vlastné. Musíme ho zobrať so sebou. Ak dokážeme inšpirovať druhých, ak sme o jeden krok vpredu, potom máme príležitosť, aby sme slúžili Božskému v tých, ktorí idú za nami.

                Takže nesmieme odísť do himalájskych jaskýň. Musíme sa postaviť svetu tu a teraz. Musíme premeniť tvár sveta silou svojej oddanosti božskému v ľudstve. Meditácia nie je únik. Meditácia je prijatie života v jeho celistvosti, aby sme ho premenili pre najvyššie prejavenie božskej Pravdy tu na Zemi.

 

 

TEÓRIA

 

KEĎ

Keď sa koncentruje,

                na všetkom záleží.

Keď medituje,

                na ničom nezáleží.

Keď kontempluje,

                len na Bohu záleží.

 

 

                Ak cítime, že sme spokojní s tým, čo máme a čím sme, potom nemusíme vstupovať do  meditácie. Dôvodom, prečo vstupujeme do meditácie je to, že máme vnútorný hlad. Cítime, že je v nás niečo žiarivé, niečo rozsiahle, niečo božské. Cítime, že tú vec veľmi potrebujeme; lenže práve teraz k nej nemáme prístup. Takže náš  hlad vychádza z našej duchovnej potreby.

                Meditácia neznamená len ticho sedieť päť alebo desať minút. Vyžaduje si vedomé úsilie. Musíme prinútiť myseľ, aby sa upokojila a utíšila. Zároveň však musí byť bdelá, aby nedovolila vstúpiť žiadnym rušivým myšlienkam alebo túžbam. Keď dokážeme upokojiť a utíšiť myseľ, cítime, že v nás svitá nové stvorenie. Keď je myseľ prázdna a pokojná a celá naša bytosť sa stane prázdnou nádobou, naša vnútorná bytosť môže vzývať nekonečný mier, svetlo a blaženosť, aby vstúpili do tejto nádoby a naplnili ju. To je meditácia.

                Keď si myslíme, že sme to my, kto sa snaží meditovať, potom sa meditácia zdá zložitá. Ale skutočnú meditáciu nerobíme my. Je to náš Vnútorný Kormidelník, Najvyšší, kto stále medituje v nás a cez nás. My sme len nádoba. Dovolíme Mu, aby nás naplnil celým Svojím Vedomím. Začneme so svojím vlastným úsilím, ale keď pôjdeme hlboko dovnútra, zistíme, že to, čo nám umožňuje vstúpiť do meditácie, nie je naše úsilie. Je to Najvyšší, ktorý medituje v nás a cez nás s našou vedomou pozornosťou a súhlasom.

               Meditáciu musíte cvičiť spontánne, dušeplne a správne. Keď to tak nie je, temné pochybnosti napadnú vašu myseľ a hlboké sklamanie sa vkradne do vášho srdca. A vy pravdepodobne zistíte, že celá vaša bytosť bola hodená do hĺbky zívajúcej priepaste.

                Na meditáciu potrebujete inšpiráciu. Knihy vám poskytnú inšpiráciu. Kúpiť si duchovnú knihu trvá desať sekúnd. Prečítať duchovnú knihu trvá niekoľko hodín. Absorbovať túto knihu trvá niekoľko rokov. A prežiť pravdy, ktoré sa v nej nachádzajú, môže trvať nielen celý život, ale niekoľko inkarnácií.

                Na meditáciu potrebujete ašpiráciu. Prítomnosť duchovného učiteľa, či už fyzická alebo duchovná, môže prebudiť vašu spiacu ašpiráciu. On dokáže prebudiť vašu spiacu ašpiráciu. Môže to urobiť ľahko a urobí to pre vás rád. Ašpirácia: to je presne to, čo potrebujete, aby ste dosiahli cieľ svojej cesty. Nemusíte sa obávať o svoju realizáciu. Ašpirácia sa o to postará.

                Ak máte učiteľa, ktorý je realizovanou dušou, jeho tichý pohľad vás naučí, ako meditovať. Majster nemusí navonok vysvetľovať, ako máte meditovať. Nemusí vám dať nejakú zvláštnu meditačnú techniku. Jednoducho bude na vás meditovať a vnútorne vás naučí, ako máte meditovať. Vaša duša vstúpi do jeho duše a bude sa od nej učiť. Všetci skutoční duchovní Majstri učia meditáciu v tichu.

                Keď realizovaný Majster vstúpi do svojho najvyššieho vedomia, je zjednotený s Božským v sebe. Ľudský jednotlivec úplne splynie s Najvyšším. V tom čase má vedomie majstra priamy prístup k Svetlu, ktoré meditujúci hľadá, aby mohol odhaliť svoje vlastné srdce. Vedomie majstra odhalí a ponúkne to, čo sa hľadajúci snaží nájsť hlboko vo svojom vnútri. Keď sa zjednotíme s najvyššou meditáciou majstra, môžeme mať priamy zážitok vedomia, ktoré je Cieľom vnútorného hľadania človeka. To nie je meditácia na ľudského jednotlivca, ale skôr meditácia na Božské Vedomie, ktoré používa človeka ako nástroj na svoje vlastné odhalenie.

               

Srdce je sídlom duše. Zdroj a skutočnosť sú v srdci.

                Tak ako sa koncentrujete na čokoľvek iné – obrázok, kvet či plameň – môžete sa  koncentrovať aj na srdce.

                To, čo koncentrácia dokáže urobiť v každodennom živote, je nepredstaviteľné. Koncentrácia je najistejším spôsobom na dosiahnutie vášho cieľa. Je to koncentrácia, ktorá letí ako šíp a zasahuje cieľ.

 

Koncentrácia je Šíp.

Meditácia je Luk.

 

                Keď sa koncentrujete, sústreďujete všetku svoju energiu na určitý jav, aby ste odhalili jeho tajomstvá. Keď meditujete, stúpate do vyššieho vedomia.

                Koncentrácia chce preniknúť do predmetu, o ktorý sa usiluje. Meditácia chce žiť v rozsiahlosti Ticha.

                V koncentrácii sa snažíte preniesť vedomie svojho predmetu priamo do svojho vlastného povedomia. V meditácii stúpate zo svojho obmedzeného vedomia do vyššej a širšej sféry.

                Ak chcete zaostriť svoje schopnosti, koncentrujete sa. Ak sa chcete stratiť, meditujete.

Je úlohou koncentrácie, aby vyčistila cestu, keď meditácia chce ísť hlboko dovnútra alebo vysoko hore.

                Koncentrácia chce uchopiť poznanie, na ktoré sa zameriava. Meditácia sa chce stotožniť s poznaním, ktoré hľadá.

 

                Koncentrácia znamená vnútornú bdelosť a ostražitosť. Všade okolo nás a v nás sú zlodeji. Strach, pochybnosti, obavy a úzkosť sú vnútorní zlodeji, ktorí sa nám snažia ukradnúť vnútornú istotu a pokoj mysle. Keď sa naučíme koncentrovať, je pre tieto nepriateľské sily veľmi ťažké, aby do nás vstúpili. Ak do našej mysle vstúpia pochybnosti, sila koncentrácie ich roztrhá na kusy. Ak do našej mysle vstúpi strach, sila koncentrácie náš strach zaženie. Teraz sme obeťou neosvietených, temných a deštruktívnych myšlienok, ale príde deň, keď sa nás rušivé myšlienky budú báť kvôli sile našej koncentrácie.

                Koncentrácia je dynamická vôľa mysle, ktorá v nás pôsobí, aby sme mohli prijať svetlo a odmietnuť temnotu. Je ako božský bojovník v nás. To, čo koncentrácia dokáže urobiť v našom živote ašpirácie, je nepredstaviteľné. Ľahko dokáže oddeliť Nebo od pekla, aby sme mohli žiť v neustálej blaženosti Neba a nie vo večných obavách, úzkosti a mukách pekla, pokiaľ sme tu na Zemi.

                Keď sa koncentrujeme, sme ako strela, ktorá do niečoho preniká, alebo ako magnet, ktorý  priťahuje predmet koncentrácie k nám. Vtedy nedovolíme žiadnej myšlienke, aby vstúpila do našej mysle, či už je božská, alebo nebožská, pozemská, alebo nebeská, dobrá, alebo zlá. Počas koncentrácie musí byť celá myseľ zameraná na určitú vec alebo predmet. Ak sa koncentrujeme na lupienok kvetu, snažíme sa cítiť, že na celom svete neexistuje nič iné, len my a tento lupienok. Nepozeráme sa dopredu ani dozadu, nahor ani dovnútra; snažíme sa len preniknúť do predmetu svojou sústredenou koncentráciou. Ale to nie je agresívny spôsob prenikania do niečoho. Vôbec nie! Táto koncentrácia vychádza priamo z nepremožiteľnej vôle duše, alebo sily vôle.

                Veľmi často počúvam ašpirujúcich, ako hovoria, že sa nedokážu koncentrovať viac ako päť minút. Po piatich minútach ich začne bolieť hlava, alebo majú pocit, že im hlava horí. Prečo? Je to preto, lebo sila ich koncentrácie vychádza z intelektuálnej mysle, alebo inak povedané, z disciplinovanej mysle. Myseľ vie, že sa nesmie túlať; toľko myseľ vie. Ale ak má byť myseľ použitá správne, osvieteným spôsobom, musí do nej vstúpiť svetlo duše. Keď do mysle vstúpi svetlo duše, je veľmi ľahké koncentrovať sa na niečo celé hodiny. Počas tejto doby nebudú v mysli žiadne myšlienky, pochybnosti ani obavy. Žiadne negatívne sily nemôžu vstúpiť do mysle, ak je zaplavená svetlom duše.

                Takže keď sa koncentrujeme, snažíme sa cítiť, že svetlo duše vychádza zo srdca a prechádza cez tretie oko. Potom s týmto svetlom vstúpime do predmetu našej koncentrácie a stotožníme sa s ním. Posledný stupeň koncentrácie je odhalenie skrytej najvyššej pravdy v predmete koncentrácie.

 

                Keď sa koncentrujeme, sústredíme svoju pozornosť na jednu konkrétnu vec. Ale keď meditujeme, cítime, že hlboko v sebe máme schopnosť vidieť veľa vecí, zaoberať sa mnohými vecami a privítať veľa vecí súčasne. Keď meditujeme, snažíme sa rozšíriť samých seba, ako keď vták rozprestiera krídla. Snažíme sa rozšíriť svoje konečné vedomie a vstúpiť do Univerzálneho Vedomia, kde nie je žiadny strach, žiarlivosť alebo pochybnosti, ale iba radosť, mier a božská sila.

                Meditácia znamená naše vedomé vrastanie do Nekonečného. Keď meditujeme, v skutočnosti robíme to, že vchádzame do prázdnej, pokojnej a tichej mysle a umožníme samým sebe, aby nás živila a sýtila samotná Nekonečnosť.

                Pomocou koncentrácie sa stávame sústredenými. Pomocou meditácie rozširujeme svoje vedomie do Nesmiernosti a vstupujeme do jej vedomia. Ale v kontemplácii vrastáme do samotnej Nesmiernosti a jej vedomie sa stáva naším. V kontemplácii sme súčasne vo svojej najhlbšej koncentrácii i vo svojej najvyššej meditácii. V kontemplácii vrastáme do pravdy, ktorú sme videli a cítili v meditácii a úplne sa s ňou zjednocujeme. Keď sa sústredíme na Boha, môžeme ho cítiť priamo pred sebou alebo vedľa seba. Keď meditujeme, určite v sebe pocítime Nekonečnosť, Večnosť a Nesmrteľnosť. Ale v kontemplácii vidíme, že my sami sme Bohom, že my sami sme Nekonečnosťou, Večnosťou a Nesmrteľnosťou.

                Kontemplácia znamená našu vedomú jednotu s nekonečným, večným Absolútnom. Tu sa Stvoriteľ a stvorenie, milujúci a Milovaný, poznávajúci a poznávané stávajú jedným. V jednom okamihu sme božským milujúcim a Boh je Najvyšším Milovaným. V nasledujúcom okamihu si úlohy vymeníme. V kontemplácii sa zjednocujeme so Stvoriteľom a vidíme v sebe celý vesmír. Ak sa vtedy pozeráme na svoju vlastnú existenciu, nevidíme ľudskú bytosť. Vidíme niečo ako zdroj Svetla, Mieru a Blaženosti.

                Ak budeme meditovať na určitú božskú vlastnosť v beztvarej podobe, ako napríklad na svetlo, mier alebo blaženosť, alebo ak budeme meditovať abstraktným spôsobom na Nekonečnosť, Večnosť a Nesmrteľnosť, potom po celý čas budeme v sebe cítiť expresný vlak idúci vpred. Meditujeme na Mier, Svetlo alebo Blaženosť, kým expresný vlak je v neustálom pohybe. Naša myseľ je pokojná a tichá v rozsiahlej Nekonečnosti, ale je tam pohyb; vlak sa neustále pohybuje smerom k cieľu. V duchu vidíme cieľ a meditácia nás k nemu vedie.

                V kontemplácii to tak nie je. V kontemplácii cítime celý vesmír a najvzdialenejší Cieľ hlboko vo svojom vnútri. Keď kontemplujeme, cítime, že v sebe máme celý vesmír so všetkým jeho nekonečným Svetlom, Mierom, Blaženosťou a Pravdou. Neexistuje žiadna myšlienka, žiadna forma, žiadna predstava. V kontemplácii všetko splýva do jedného prúdu vedomia. V najvyššej kontemplácii cítime, že nie sme ničím iným, ako samotným Vedomím; sme zjednotení s Absolútnom. Ale v  najvyššej meditácii je v našom vedomí dynamický pohyb. Tento pohyb nie je agresívny. Nikoho nebijeme ani neudierame. Vôbec nie! Ale v našom vedomí je neustály pohyb. Sme si plne vedomí, čo sa deje vo vnútornom aj vonkajšom svete, ale nie sme tým ovplyvnení. V kontemplácii nie sme ovplyvnení ani tým, čo sa deje vo vnútornom a vonkajšom svete. Ale celé naše bytie sa stáva neoddeliteľnou súčasťou vesmíru, ktorý máme hlboko vo svojom vnútri.

                Takže koncentrácia nám dáva posolstvo bdelosti, meditácia nám dáva posolstvo rozsiahlosti a kontemplácia nám dáva posolstvo neoddeliteľnej jednoty. Koncentrujeme sa, pretože chceme dosiahnuť Cieľ. Meditujeme, pretože chceme žiť v srdci Cieľa. Kontemplujeme, pretože sa chceme stať Cieľom.

                Koncentrujeme sa s osvecujúcou sústredenosťou mysle. Meditujeme s rozširujúcou sa nesmiernosťou srdca. Kontemplujeme s napĺňajúcou jednotou duše.

 

                Na začiatku svojej duchovnej cesty cítime, že meditácia je vlastným úsilím a námahou. Na konci svojej cesty si uvedomíme, že meditácia je Božou Milosťou, Jeho Nekonečným Súcitom

                Cena nie je nikdy správna. Pred realizáciou je príliš vysoká. Po realizácii je príliš nízka. Pre začiatočníka je meditácia najvyššou skutočnosťou. Ale keď sa niekto stane pokročilým hľadajúcim, pozná, že meditácia len vedie k najvyššej skutočnosti. Ak niekto dlho žil v nevedomosti, ak sa po celý život ani jednu minútu  nemodlil a nemeditoval, pre toho človeka je meditácia najvyššou skutočnosťou, ktorú jeho vedomie môže dosiahnuť. Ale ak už meditoval niekoľko rokov, vie, že samotná meditácia nie je najvyššou skutočnosťou. Najvyššou skutočnosťou je niečo, čo človek dosiahne, alebo do čoho vrastie, keď kráča po ceste meditácie.

                Musíme začať svoju cestu s inšpiráciou. Musíme každý deň cítiť hlboko vo svojom vnútri vo všetkých svojich činnostiach nevyhnutnosť inšpirácie. Bez inšpirácie nemôžeme nič poriadne dosiahnuť. Potom musíme ísť o krok ďalej. Po inšpirácii musíme cítiť nesmiernu potrebu  ašpirácie. Inšpirácia nie je všetko. Musíme ašpirovať, aby sme dosiahli Zlaté Všetko, aby sme uvideli Zlaté Pobrežie sveta Za, večne sa prekonávajúceho sveta Za. To je to, čo očakávame od ašpirácie, stúpajúceho plameňa v nás.

                Ale ani ašpirácia nestačí. Musíme meditovať. Ašpirácia zahŕňa meditáciu. Keď meditujeme, musíme cítiť, že vstupujeme do Nekonečnosti, Večnosti a Nesmrteľnosti. To nie sú len nejasné termíny, ale naše skutočné vlastníctvo. Je naším prirodzeným právom, aby sme raz vstúpili do svojho božského vlastníctva –  Nekonečnosti, Večnosti a Nesmrteľnosti. Potom, keď budeme pokročilí v meditácii, keď nám meditácia začne prinášať svoje plody, vstúpime do oblasti realizácie. Realizujeme najvyššiu Pravdu v tomto tele, tu na Zemi. Nemusíme odísť do himalájskej jaskyne alebo sedieť na zasneženej hore, aby sme sa venovali duchovnosti. Musíme prijať svet taký, aký je. Ak sa bojíme sveta, ak pred svetom utekáme, potom realizácia Boha pre nás vždy zostane vzdialeným plačom. Tu na Zemi musíme realizovať najvyššiu Pravdu.

 

 

PRAX

 

ZNOVA TO ISTÉ

 

Znova tú istú

svoju stratenú Pravdu som objavil.

Znova tú istú.

 

Znova na to isté

svoje zabudnuté Ja som si spomenul.

Znova na to isté.

 

Znova ten istý

svoj stratený Cieľ som opäť dosiahol.

Znova ten istý.

 

 

ZAČIATOK

 

                Z duchovného hľadiska je každý hľadajúci začiatočníkom. Začiatočník je ten, kto má vnútornú túžbu rásť do niečoho stále viac božského, stále viac osvecujúceho a stále viac napĺňajúceho. Vo chvíli, keď chcete robiť ustavičný a stály pokrok, vo chvíli, keď chcete prekonať sami seba a vstúpiť do stále sa prekonávajúceho sveta Za, v tej chvíli sa stávate večným začiatočníkom.

                Ak ste úplný začiatočník, môžete začať tým, že si prečítate niekoľko duchovných kníh alebo spisov. Tie vám dajú inšpiráciu. Ale mali by ste čítať knihy duchovných Majstrov, v ktorých máte úplnú dôveru. Sú Majstri, ktorí dosiahli najvyššie vedomie. Ak budete čítať ich knihy, určite získate inšpiráciu. Len tí, ktorí poznali Pravdu, dokážu ponúknuť Pravdu. Ináč je to, ako keď slepý vedie slepého.

                Na začiatku by ste nad meditáciou nemali ani rozmýšľať. Len si cez deň vyhraďte určitý čas, keď sa pokúsite byť tichí a pokojní. Cíťte, že týchto päť minút patrí vašej vnútornej bytosti a nikomu inému. Veľmi dôležitá je pravidelnosť. To, čo potrebujete, je pravidelné cvičenie v rovnakom čase.

                Najlepší spôsob, ako sa začať učiť meditáciu, je stretávať sa s ľuďmi, ktorí už nejaký čas meditujú. Títo vás nebudú schopní učiť, ale môžu vás inšpirovať. Ak máte nejakých priateľov, ktorí vedia meditovať, len si vedľa nich sadnite, keď meditujú. Vaša vnútorná bytosť od nich nevedomky získa určitú meditačnú silu. Nič nekradnete, len vaša vnútorná bytosť od nich prijíma pomoc bez toho, že by ste o tom navonok vedeli.

                Najdôležitejšou vecou je cvičenie. Dnes sa vaša myseľ správa ako opica. Po celý čas klope na dvere vášho srdca a ruší jeho pokoj. Ale kedykoľvek k vám myseľ príde, len ju odožeňte, alebo úmyselne sústreďte svoju vedomú pozornosť na niečo iné.

 

 

ZAČIATOK

 

                Keď meditujete doma, mali by ste mať vo svojej izbe kútik, ktorý je absolútne čistý a posvätný – posvätné miesto, ktoré používate len na meditáciu. Môžete si tu urobiť oltár, na ktorý si dáte obrázok svojho duchovného Majstra, Krista alebo inej obľúbenej duchovnej postavy, ktorú považujete za svojho Majstra.

                Keď sa venujete svojej každodennej individuálnej meditácii, snažte sa meditovať sami. To neplatí pre manželov, ak majú rovnakého duchovného Majstra; v ich prípade je v poriadku, ak meditujú spolu. Inak sa neodporúča meditovať počas každodennej individuálnej meditácie s ostatnými. Spoločná meditácia je tiež dôležitá, ale počas každodennej individuálnej meditácie je lepšie, ak meditujete osamote pred svojím vlastným oltárom.

 

VONKAJŠIA POMOC

 

                Pomôže vám, ak sa pred meditáciou osprchujete alebo okúpete. Čistota tela veľmi pomáha   očisteniu vedomia. Ak sa nemôžete osprchovať alebo okúpať pred tým, než si sadnete k meditácii,  mali by ste si aspoň umyť tvár. Tiež je dobré, ak si oblečiete čisté a svetlé oblečenie.

                Rovnako vám pomôže, ak si zapálite vonnú tyčinku a dáte si na oltár čerstvé kvety. Niektorí ľudia hovoria, že nie je potrebné mať pred sebou počas meditácie kvety. Hovoria: „Kvet je vo vnútri; tisíclupienkový lotos je vo vnútri.“ Ale fyzický kvet na vašom oltári vám tento vnútorný kvet pripomenie. Jeho farba, vôňa a čisté vedomie vám dajú trochu inšpirácie. Z inšpirácie získate ašpiráciu a z ašpirácie získate realizáciu.

                To isté platí aj o používaní sviečok počas meditácie. Samotný plameň sviečky vám nedá ašpiráciu, ale keď vidíte vonkajší plameň, okamžite cítite, že aj plameň ašpirácie vo vašej vnútornej bytosti stúpa vysoko, vyššie, najvyššie. Keď zacítite vôňu tyčinky, získate možno len trochu inšpirácie a čistoty, ale táto trocha sa môže pridať k vášmu vnútornému pokladu. Ak je niekto na pokraji realizácie alebo už realizoval Boha, vtedy tieto vonkajšie veci nebudú mať žiadnu cenu. Ale ak viete, že vaša realizácia Boha je ešte stále ďaleko, vtedy určite zvýšia vašu ašpiráciu.

 

ČAS NA MEDITÁCIU

 

Najlepší čas na meditáciu je podľa indických vizionárov, mudrcov a duchovných Majstrov medzi treťou a štvrtou hodinou ráno. Nazýva sa to Brahma Muhutra, hodina Boha, najlepší čas. Ale tu na Západe, ak idete spať neskoro, je najlepší čas o pol šiestej alebo o šiestej hodine ráno. Presný čas si musíte určiť podľa svojich vlastných schopností.

                To je čas na prvú meditáciu počas dňa. Ak môžete meditovať znova medzi dvanástou a pol jednou napoludnie desať alebo pätnásť minút, je to výborné. Túto meditáciu by ste mali robiť vo vnútri, nie na ulici. Príde deň, kdeď budete schopní meditovať kdekoľvek, počas šoférovania alebo inej činnosti, ale teraz je lepšie, ak budete meditovať vo vnútri, na vhodnom mieste.

                Potom, keď zapadá slnko, môžete sa pozerať na slnko a meditovať. Pokúste sa meditovať desať minút. V tom čase sa pokúste cítiť, že ste sa úplne zjednotili so slnkom, s vesmírnou podstatou. Počas dňa ste veľmi úspešne zohrali svoju úlohu a teraz si idete odpočinúť. To by ste  mali cítiť.

                Potom meditujte, keď sa chystáte na nočný odpočinok – predtým, ako idete spať. Je vždy lepšie, ak idete do postele pred jedenástou hodinou večer. Ale v nevyhnutných prípadoch neplatí žiadne pravidlo. Ak musíte pracovať v noci, je to v poriadku.

 

POZÍCIA

 

Počas meditácie je dôležité, aby sme mali chrbát rovný a vzpriamený a telo uvoľnené. Ak je telo strnulé, nemôžeme prijať božské a napĺňajúce kvality, ktoré v ňom a cez neho počas meditácie prúdia. Ale zároveň by sa vaše telo nemalo cítiť nepohodlne.  Keď sa telo cíti nepohodlne, automaticky zmení pozíciu. Počas meditácie vás vaša vnútorná bytosť spontánne uvedie do pohodlnej polohy a potom je na vás, aby ste si ju udržali. Hlavnou výhodou lotosového sedu je, že pomáha udržiavať  chrbticu rovnú a vzpriamenú. Ale nemusí udržať telo uvoľnené. Takže lotosový sed nie je pre správnu meditáciu vôbec potrebný. Veľa ľudí medituje veľmi dobre, aj keď sedia na stoličke.

                Niektorí hľadajúci radi meditujú poležiačky, ale prajem si povedať, že pre začiatočníkov sa to vôbec neodporúča. Dokonca ani pre tých, ktorí meditujú už niekoľko rokov. Je to iba pre najpokročilejších hľadajúcich a pre realizované duše. Ostatní, keď sa snažia meditovať poležiačky, iba vstúpia do sveta spánku alebo do akéhosi vnútorného prúdu či driemoty. Okrem toho, keď ležíte, vaše dýchanie nie je také uspokojivé, ako keď sedíte, pretože nie je vedomé ani kontrolované.

                Moji žiaci sa ma často pýtajú, či majú meditovať s otvorenými očami. Tu si želám povedať, že tí, ktorí majú počas meditácie zatvorené oči, v deväťdesiatich prípadoch zo sto upadnú do spánku. Päť minút meditujú a potom sú pätnásť minút vo svete spánku. Nie je tam žiadna dynamická energia, iba letargia, sebauspokojenie a istý pocit sladkého uvoľnenia. Potom, po nejakom čase, Božou zázračnou Milosťou, sa znovu vrátia späť a meditujú dve alebo tri minúty.

                V skutočnosti je najlepšie meditovať s očami čiastočne otvorenými a čiastočne zatvorenými.  Takto ste koreňom stromu a zároveň jeho najvyššou vetvou. Tá časť vás, ktorá má oči napoly otvorené, je koreňom stromu a symbolizuje Matku Zem. Tá druhá časť, ktorá má oči napoly zatvorené, je najvyššou vetvou, víziou sveta alebo povedzme, Nebom. Vaše vedomie je na najvyššej úrovni a zároveň je aj tu na Zemi a snaží sa premeniť svet.

                Keď meditujete s očami napoly otvorenými a napoly zatvorenými, robíte takzvanú leviu meditáciu. Aj keď idete hlboko do vnútra, zameriavate svoju vedomú pozornosť tak na fyzickú úroveň ako aj na podvedomú úroveň. Fyzický svet so svojím hlukom a rozptýleniami i podvedomý svet, svet spánku, vás pozývajú, ale vy s obidvomi zápasíte.

 

DÝCHANIE

 

               Správne dýchanie je počas meditácie veľmi dôležité. Keď dýchate, snažte sa nadychovať tak pomaly a pokojne, ako je to len možné, takže keby vám dal niekto pred nos tenkú niť, vôbec by sa nepohla. A pri výdychu sa snažte dýchať ešte pomalšie ako pri nádychu. Ak je to možné, nechajte medzi koncom výdychu a začiatkom nádychu krátku prestávku. Ak môžete, zadržte na niekoľko sekúnd dych. Ak je to však pre vás náročné, nerobte to. Nikdy nerobte nič, čo by ublížilo vašim orgánom alebo dýchaciemu systému.

               Prvá vec, na ktorú musíte pri dýchaní myslieť,  je čistota. Ak počas nádychu  dokážete cítiť, že dych prichádza priamo od Boha, Čistoty samotnej, vtedy váš dych môže byť ľahko prečistený. Potom sa pokúste pri každom nádychu cítiť, že prinášate do svojho tela mier, nekonečný mier. Opakom mieru je nepokoj. Keď vydychujete, snažte sa cítiť, že vyháňate nepokoj, ktorý je vo vnútri vás a tiež nepokoj, ktorý vidíte okolo seba. Ak budete dýchať týmto spôsobom, zistíte, že nepokoj vás opúšťa. Keď to niekoľkokrát zopakujete, pokúste sa, prosím, cítiť, že vdychujete silu z vesmíru, a počas výdychu cíťte, že z vášho tela odchádza všetok strach. Keď to urobíte niekoľkokrát, pokúste sa cítiť, že to, čo vdychujete je radosť, nekonečná radosť a čo vydychujete, je smútok, trápenie a melanchólia.

               Je ešte jedna vec, ktorú môžete skúsiť. Cíťte, že nevdychujete vzduch, ale kozmickú energiu. Cíťte, že s každým nádychom do vás vstupuje ohromná kozmická energia a vy ju použijete na prečistenie svojho tela, vitálu, mysle a srdca. Cíťte, že vo vašej  bytosti neexistuje jediné miesto, ktoré by nebolo zaplavené prúdom kozmickej energie. Prúdi vo vás ako rieka, umýva a prečisťuje celú vašu bytosť. Keď potom začnete vydychovať, cíťte, že vydychujete všetok odpad, ktorý je vo vás – všetky svoje nebožské myšlienky, temné predstavy a nečisté činy. Cíťte, že vydychujete všetko, čo nazývate nebožským, všetko, čo nechcete považovať za svoje vlastné. Toto nie je tradičná jogínska pránajáma, ktorá je zložitejšia a systematickejšia, ale je to najúčinnejšia duchovná metóda dýchania.

               Ak budete cvičiť túto metódu dýchania, čoskoro uvidíte výsledky. Na začiatku budete musieť použiť svoju predstavivosť, ale po nejakom čase uvidíte a pocítite, že to vôbec nie je  predstavivosť, ale skutočnosť. Vedome vdychujete energiu, ktorá prúdi všade okolo vás, očisťujete sa a zbavujete sa všetkého nebožského. Ak dokážete týmto spôsobom dýchať päť minút každý deň, môžete urobiť veľmi rýchly pokrok. Ale musí sa to robiť úplne vedome a nie mechanicky.

 

 

MANTRA

 

Mantraje sanskritské slovo. V indickej filozofii, duchovnosti a vnútornom živote, hrajú mantry významnú úlohu. Mantra je slabika, božsky zaplavená silou.

               Ak nedokážete vstúpiť do svojej najhlbšej meditácie, pretože vaša myseľ je nepokojná, to je  príležitosť, aby ste použili mantru. Môžete niekoľko minút opakovať Supreme (čítaj suprím), Najvyšší –Aum (čítaj óm), alebo „Boh“.

               Najmocnejšia zo všetkých mantier je AUM, matka všetkých mantier. AUM je jediný neodeliteľný zvuk, je to vibrácia Najvyššieho. AUM je počiatočný zvuk vesmíru, pretože týmto zvukom Boh uviedol do pohybu prvé vibrácie Svojho stvorenia. Každú sekundu Boh znova vytvára Sám Seba vo vnútri AUM.

               Bez zrodenia je AUM, bez zániku je AUM. Nič iné ako AUM  nikdy neexistovalo, neexistuje a nebude existovať. Najlepšie je spievať AUM nahlas, aby jeho zvuk mohol vibrovať aj vo vašich fyzických ušiach a preniknúť celým vaším telom. To presvedčí vašu vonkajšiu myseľ a dá vám vačší pocit radosti a úspechu. Keď spievate nahlas, zvuk M by mal trvať aspoň trikrát dlhšie ako zvuk AU. Je veľa spôsobov ako spievať Aum. Keď spievate nahlas, cítite všemohúcnosť Najvyššieho. Keď spievate jemne, cítite blaženosť Najvyššieho. Keď spievate potichu, cítite mier Najvyššieho.

HUDBA

        V duchovnom svete nasleduje hneď po meditácii hudba, dych hudby. Ticho je zdrojom všetkého. Je zdrojom hudby a je hudbou samotnou. Ticho je hniezdo a hudba je vták.

 

 

 

               Nesnažme sa pochopiť hudbu svojou mysľou. Nesnažme sa ju ani cítiť svojím srdcom. Len jednoducho a spontánne nechajme vtáka hudby, aby lietal na oblohe nášho srdca.

 

              Každý jednotlivec má svoju vlastnú hudbu, každý pohyb má svoju vlastnú hudbu, každý čin má svoju vlastnú hudbu. Vždy, keď sa nadychujeme a keď vydychujeme, je tam hudba.

 

               Hudba a duchovný život idú spolu, jedno dopĺňa druhé. Hudba pomáha duchovnému hľadajúcemu, aby išiel hlboko dovnútra a získal najyššie uspokojenie zo života, z pravdy, zo skutočnosti.

 

                Keď počúvame dušeplnú hudbu alebo keď my sami hráme dušeplnú hudbu, okamžite naša vnútorná existencia stúpa vysoko,vyššie, najvyššie. Rieka tečie cez nás, rieka vedomia, a toto vedomie je po celý čas osvietené.

                                

                             

                Najlepší spôsob, ako sa zjednotiť s dušeplnou hudbou, je mať pevné vnútorné presvedčenie, že keď sa nadychujete, dych okamžite vstupuje priamo do vašej duše. A s nádychom, musíte cítiť, že vstupuje aj Univerzálne Vedomie, božská Skutočnosť, božská Pravda. Potom, keď vydychujete, snažte sa cítiť, že vydychujete nevedomosť, ktorá zahaľuje vašu dušu. Cíťte, že závoje nevedomosti sa zdvíhajú a sú odhodené. Ak si to vedome dokážete predstaviť a cítiť, je to najlepší spôsob, ako sa zjednotiť s dušeplnou hudbou.

 

                Spievanie je forma meditácie. Ak nedokážete udržať melódiu, to nevadí. Potom nebudete spievať na verejnosti. Ale určite môžete spievať, keď ste sami. Dokonca aj keď je melódia nesprávna, ak spievate dušeplne, je to skutočná forma meditácie. Meditácia a spievanie sú na tej istej úrovni, ak spievate dušeplne. Meditácia je nanajvýš dôležitá a spievaním duchovných piesní získavate príležitosť meditovať najľahším spôsobom. Táto príležitosť klope na vaše dvere v každej chvíli. V každej chvíli možno nebudete chcieť meditovať, ale kto si rád nezaspieva? Ak dokážete spievať dušeplne, váš spev sa bude považovať za taký dobrý ako je vaša meditácia. Možno ak budete spievať dušeplne, bude sa vám dariť lepšie ako vo vašej vlastnej meditácii.

 

MYSEĽ A SRDCE – NIEKOĽKO CVIČENÍ

 

                Oddeľte sa od mysle a pozorujte ju. Môžete prečítať stovky strán alebo hovoriť so stovkami ľudí, ale nezískate osvietenie. Takže keď myslíte na to, čo vám myseľ dala, myslite zároveň aj na to, čo potrebujete najviac a uvidíte, že myseľ vám túto potrebu nesplnila. Pretože vás myseľ sklamala, prečo by ste sa tam mali koncentrovať?

                Ak meditujete v mysli, budete schopní meditovať možno päť minút a z tých piatich minút budete možno meditovať jednu minútu veľmi mocne. Najprv získate radosť a uspokojenie, ale potom možno budete cítiť neúrodnú púšť. Ak meditujete v srdci, pride deň, keď začnete cítiť uspokojenie. Keď meditujete v srdci, meditujete tam, kde je duša. Pravda, svetlo, vedomie duše preniká celým telom, ale je určité miesto, kde duša strávi väčšinu času, a to je srdce. Nehovorím o ľudskom srdci, o fyzickom srdci, ktoré je iba jedným z orgánov tela. Hovorím o čistom srdci, o duchovnom srdci. Duchovné srdce sa nachádza uprostred hrude, v strede našej bytosti. Ak chcete osvietenie, dostanete ho od duše, ktorá je vo vnútri srdca.

                Keď sa snažíte urobiť svoju myseľ pokojnou a tichou, koncentrujete sa. Keď sa vám podarí odohnať všetky myšlienky, ktoré rušia vašu myseľ, skôr či neskôr vaše vnútorné ja automaticky vyjde dodpopredia a postaví sa priamo pred vás ako žiarivé slnko, ktoré roztrhá závoj mrakov. Práve teraz je vnútorné slnko zatiahnuté oblakmi: myšlienkami, predstavami, pochybnosťami, strachom a tak ďalej. Berte myseľ ako opicu alebo neposlušné dieťa. Vždy, keď k vám príde, odožeňte ju preč, alebo úmyselne sústreďte svoju vedomú pozornosť na niečo iné. Ak jej dovolíte, aby vás vyrušovala, získa silu a bude vás naďalej trápiť. Počas meditácie bude vaša myseľ možno vzdorovať a robiť vám prekážky, ale musíte cítiť, že máte niečo vyššie ako myseľ, a to je vaše srdce. Len vhoďte myseľ so všetkým, čo má, do srdca.  

 

                Tak, ako sa koncentrujete na čokoľvek iné – na obraz, sviečku, plameň alebo hocijaký materiálny predmet – tak sa môžete koncentrovať aj na srdce. Duchovné srdce nemôžete fyzicky vidieť, ale môžete naňho zamerať celú svoju pozornosť. Potom postupne sila vašej koncentrácie vstúpi do srdca a úplne vás odvedie z oblasti mysle.

                Snažte sa dýchať tak pomaly a pokojne, ako je to len možné, takže keby ste si dali pred nos tenké vlákno, ani by sa nepohlo. Potom uvidíte, že vaša meditácia bude hlboká a vaša myseľ bude veľmi pokojná a tichá.

                Potom si predstavte niečo veľmi rozsiahle, pokojné a tiché. Keď začnete meditovať, cíťte, že je vo vás nesmierny oceán a vy ste sa ponorili na dno, kde je samý pokoj. Ak sa dokážete stotožniť s nesmiernym oceánom, s touto záplavou pokoja, vtedy bude pre vás veľmi ľahké meditovať.

 

                Majte svoje oči napoly otvorené a predstavte si rozsiahlu oblohu. Na začiatku cíťte oblohu pred sebou, neskôr sa pokúste cítiť, že ste takí rozsiahli ako obloha, alebo že vy sami ste rozsiahlou oblohou. Po niekoľkých minútach prosím zatvorte oči a snažte sa vidieť a cítiť oblohu vo svojom srdci. Prosím, cíťte, že ste univerzálnym Srdcom a že vo vás je obloha, na ktorú ste meditovali a s ktorou ste sa stotožnili. Univerzálne Srdce je nekonečne rozsiahlejšie ako obloha, takže ľahko môžete umiestniť oblohu vo svojom vnútri.

 

MEDITÁCIA  NA MAJSTRA

 

                Ak chcete byť pod vedením duchovného Majstra, jeho tichý pohľad vás naučí, ako meditovať. Majster nemusí vysvetľovať navonok, ako máte meditovať, ani vám nemusí dať zvláštny spôsob meditácie či mantru. Jednoducho bude na vás meditovať a vnútorne vás naučí, ako meditovať.

                Keď meditujeme pred obrazom duchovného Majstra, vždy by sme sa mali snažiť stotožniť s vedomím duchovného Majstra, ktoré ten obraz stelesňuje. Ak sa chceme stotožniť s jeho vedomím, potom sa najprv musíme koncentrovať na celý obraz. Postupne by sme mali preniesť pozornosť iba na tvár, potom medzi obočie a trochu vyššie – to je miesto, kde sa nachádza jeho skutočné vnútorné, duchovné bohatstvo. Je to tretie oko, miesto vízie, a v okamihu, keď sa dokážeme stotožniť s víziou vnútornej skutočnosti, dosiahneme najväčší úspech. Ak chcete získať čistotu, keď sa pozeráte na obraz, predstavte si, že dýchate súčasne s Majstrom, skôr než začnete meditovať.

                Cíťte, že celý obraz je pripravený dať vám čokoľvek chcete. Ak chcete Mier, potom sa snažte pozerať na obraz s vnútorným pocitom, že ten obraz má nekonečný Mier. Ak chcete Svetlo, ak chcete Blaženosť alebo ktorúkoľvek duchovnú kvalitu, len cíťte, že ten obraz ju má, čo je absolútna pravda. Keď začnete, musíte si predstaviť, že ten obraz má všetko, čo chcete. Potom, keď idete hlboko dovnútra, skutočne to nájdete.

 

ZA  REČ A MYSEĽ

               

Za reč a myseľ

do rieky večne žiarivého Svetla

sa moje srdce ponára.

Dnes sú tisíce dverí,

zatvorených po celé tisícročia,

otvorené dokorán.

 

 

Sri Chinmoy (1931-2007), je indický duchovný Majster, ktorý ponúka hľadajúcim na Západe cestu lásky, oddanosti a odovzdanosti.

Väčšinu svojho života strávil v New Yorku, avšak jeho meditačné centrá sú vo väčších mestách po celom svete. Hovorí, že duchovnosť je normálne úsilie, pretože každý niekedy v sebe hľadá niečo hlbšie než to, čo nachádzame vo svojom každodennom živote. Verí, že najpriamejša cesta k pravde vedie cez srdce a nie cez myseľ.