Zemetresenie

       Jogyata, Christchurch

Dvadsiateho druhého februára o 12:51 sa 5 km od nič netušiaceho mesta Christchurch odtrhli a praskli masívne tektonické platne, tvoriace chladnú kôru Zeme, a s energiou 50 atómových bômb prerazili pozemský obal, hore na povrch a smerom dole do do víriaceho jadra planéty. Za necelej pol minúty uvoľnené energia zničila stred mesta Christchurch, zrúcala budovy, zničila rozvody energie a zásobárne vody, premenila predmestia na močiare a navžy poznačila životy mnohých.

Avšak aj uprostred skazy a nevyhnutných tragédií, trýznivej bolesti zo stratených životov, sme znovu mohli vidieť, ako sa ľudský duch zdvihol, neochvejne a s obrovským odhodlaním - príbehy odvahy a obetavosti, hlboká láska ľudí k ľuďom, pocit vzájomnej blízkosti. „Je to absolútne krvavo úžasné“, povedal reportér John Campbell, keď pozoroval okolostojacich, ako riskujú svoj život, aby vytiahli zranenú ženu z padajúceho domu.

Spomenul som si na niekoľko vecí, ktoré Guru povedal pred pár rokmi o tsunami a tragédiách v Indonézii a v Ázii, ako neuveriteľne spojili ľudstvo, pričom boli naše vlasté záujmy a odlišné kultúry odplavené spontánnou vlnou súcitu a jednoty. V posledných dňoch sme toho videli veľa: dobrovoľníkov prichádzajúcich na Nový Zéland z celého sveta, tímy hľadačov a záchranárov z Austrálie, USA, Británie a Európy, lekárov a ošetrovateľov, dobrovoľníkov, riskujúcich svoj život pri prehľadávaní zrúcaných domov a hľadaní tých, ktorí snáď prežili, ľudí otvárajúcich svoje domy po celej krajine, aby ubytovali cudzincov bez domova, darcov krvi, miestnych obyvateľov, starajúcich sa o opustené zvieratá, darcov potravín a peňazí. A dole v kaviarni dnes ráno, ľudí vzdialených od tragédie, ako čítajú noviny a utierajú si slzy.

Áno, sme vďační, tak ako to Guru od nás chcel, že ani jeden žiak nebol zranený v meste, kde je 250 ľudí nezvestných, pravdepodobne pod vrstvou ruín, kde je 105 potvrdených úmrtí, stovky zranených a mesto samotné – kedysi krásny klenot našej krajiny – v ruinách. Aké hlboko dojemné a povzbudzujúce je vidieť krásu ľudskej duše, vznášajúcu sa nad troskami, dobrotu ľudského srdca, nepotlačiteľnú a víťaznú, ako prináša svetlo útechy a neuhasiteľnú nádej do každej časti tejto tragédie. Vidíme, ako naša ľudská rodina opäť žije v srdci, tak ako to od nás stále chce Boh.

Pripomíname si, že naša cesta nie sú naše podniky, naše meditačné centrá a ostatné veci – to sú len plody našej práce – ale to, že sme žiakmi, naše hľadanie Boha, vnútorné puto s naším učiteľom posväcuje náš život a zdvíha ho nahor, zušľachťuje ho; naša základná povinnosť nasýtiť našu dušu a pamätať si našu jednotu s Bohom. Našou cestou je naša oddanosť a naša ašpirácia. Katastrofy so svojím hrozným sprievodom zármutku a zničených životov nám pripomínajú veľkú existenčnú pravdu – pominuteľnosť všetkých pozemských vecí, krehkosť materiálneho šťastia, a urýchľujú vnútorné prebudenie, aby nám nakoniec priniesli útechu a útočisko v Bohu.

Christchurch nás zbližuje, našu ľudskú rodinu, a ponúka nám uprostred trosiek zrúcaného mesta záblesky sveta jednoty, ktorý Guru vždy chcel, aby sme pomáhali vytvoriť. Učí nás byť súcitnými, otvoriť svoje srdce, inšpiruje nás k nesebeckosti a pripomína nám, čo má v našom živote skutočnú cenu. Nad prachom a chaosom, nad zúfalstvom a zármutkom mesta, opora lásky a svetlo srdca žiaria ako lúče zvestovania. Fénix, ktorý ako vždy, vstáva z popola.

„Medituj dušeplne.

Aj keď príde zemetrasenie

nebudeš sa báť,

pretože budeš mať bezpečné útočisko

vo samotnom Srdci Boha.“

• Sri Chinmoy

  Twenty-Seven Thousand Aspiration Plants, part 3, No 206