PONDELOK

PONDELOK


Posledný deň v roku 2007. Po intenzívnej rannej meditácii s bratislavskými dievčatami rozmýšľame, že čo, a vymysleli sme. Dve dievčatá si idú zabežkovať (16 kilometrov) a sedem (ako trpaslíkov) nás ide lanovkou na výlet na Radhošť, pozrieť sa na sochu že vraj pohanského boha priateľstva - Radegasta.

Vyvezieme sa lanovkou až k Pustevnám, kde je lyžiarska sezóna v plnom prúde, a potom kráčame stále vyššie a vyššie, zatiaľ čo hmla sa, zrejme na našu počesť, pomaly trhá a pozvoľna z nej vystupuje kryštalická krása tunajšej prírody: modré nebo, trblietavý sneh a husté, na bielo zasnežené smreky a borovice. Radegasta ešte nevidno, ale my sa nevzdávame, a napokon k nemu predsa len dorazíme – práve vo chvíli, keď sa nám vybijú batérie vo foťáku. Radegast sa práve priateľsky netvári, ale na pohanského boha to ujde. Vraciame sa opäť lanovkou, vezieme sa pomedzi vysoké stromy, ktorých konáre sú takmer na dosah.

V podvečer sa stretávame na izbe, aby sme naskúšali bábkovú hru o jednom dobrosrdečnom homeopatovi, žiakovi Sri Rámakrišnu. Bábky a rekvizity sme pripravovali dva týždne, ale skúška trvá iba zo dve hodinky. Výsledkom však je, že sa na večer predbežne tešíme.

Večer je, ako sa dalo čakať, nabitý programom. Aj keď naši úžasní moderátori na začiatku hrozili filmom a silvestrovským galaprogramom, hneď na to sme si s úľavou vypočuli, že to sa vzťahuje len na nemenovanú televíznu stanicu. Náš program je naozaj pestrý a iskrivý, ako sa patrí, ale zároveň aj duchaplný, ako sa patrí.

Nacvičili sme si v päťhlase novoročnú pieseň (v aranžmáne Agnikana) Dobre si spomínam na úchvatné číslo o vílach a anjeloch... Na skvelú, takmer profesionálnu hru, v ktorej Guru hovorí o Matke Kálí, ako mu pomáha pri vzpieraní... Na anketu pod názvom Trinásť kvetín inšpirácie, ktorú nám prečítali tri kvetinky... A na veľa iného. Škoda, že programu bolo viac, než času a nestihli sme už hru Syn, ktorú si pripravili české dievčatá.

Nastala totiž polnoc a čas na novoročnú meditáciu, nie príliš dlhú, ale veľmi intenzívnu. Bolo to po prvý krát, čo som nevidela ohňostroje, ale nechýbalo mi to – za to výbuchy vytvorili inšpirujúcu zvukovú kulisu k meditácii. Aj prašád bol výnimočný – mali sme k nemu Svetlo útechy od nášho Guru a čajovú sviečku. Zo zapálených sviečok sme pred vchodom do hotela v snehu vytvorili žiariaci nápis SUPREME – práve, keď doznievali ohňostroje a z neba sa začali spúšťať nové vločky.