Moja cesta za mnou

Od Padapa:

Moja cesta k duchovnosti začala kdesi na konci základnej školy a na začiatku strednej školy už bolo zrejmé, že sú otázky, v ktorých si musím urobiť jasno. Doma som veľa odpovedí, ktoré by moju zvedavosť uspokojili nenašla a tak som začala hľadať kde sa dalo. Trnava je známa i ako malý Rím, pre množstvo kostolov a silnú katolícku tradíciu, ktorá udržuje kresťanstvo živé i pre mladých ľudí. Nebolo ťažké sa zozámiť s ich spôsobom chápania a realizovania duchovnosti. Myšlienky jednoduchosti, lásky, sebadávania ma oslovili a priťahovala ma úprimnosť s akou moji kamaráti vnímali život a učenie Krista. V samej podstate je podľa mňa pravé iba to učenie, ktoré dokáže ten kto učí žiť sám. Ak on je najlepším príkladom toho čo radí iným. Vďaka chvíľam stravených medzi týmito ľuďmi som pochopila mnohé a pocítila, že Boh nie je iba obsahom Biblie a iných múdrych spisov, ale že je prirodzenou súčasťou našich životov.

Nájsť si svoju vlastnú nezameniteľnú cestu k Bohu a k sebe samému na mňa pôsobilo ako úloha na celý život. To síce i naďalej vnímam rovnako, ale viem že niekde je potrebné začať a potom túto hru nevzdať. Dostatočne počúvať čo mi radí srdce a nestratiť z pred očí cieľ. Väčšinu svojich dôležitých rozhodnutí v živote som urobila podľa toho, čo som cítila, i keď som presne nedokázala rozumovo zdvôvodniť prečo. Jedno z mojich najdôležitejších rozhodnutí bolo zvolenie si spôsobu akým sa pokúsim porozumieť sebe a priblížiť sa Bohu. A tak som v 16 rokoch požiadala Sri Chinmoya, aby ma prijal za svoju žiačku a učil ma poznávať pre mňa tak príťažlivý a neznámy svet duchovna. Teraz som už o pár rokov staršia a cesta predo mnou sa stále javí nekonečne dlhá, ale som šťastná, že verím, že jej smer je správny a i keď pomaly, predsalen sa posúvam k cieľu, ktorým je spoznanie toho najkrajšieho a najdokonalejšieho vo mne...svojej duše a tým i spoznanie Boha.