Človek a Boh

Človek zabúda. Boh odpúšťa. Človek zabúda na Božiu pravdu. Boh odpúšťa človeku nevedomosť.

Človek vzlieta. Boh rastie. Človek vzlieta v Bohu. Boh rastie v človeku.

Človek miluje lásku. Pretože ju nemá. Boh miluje lásku. Pretože On je samá Láska.

Človek ašpiruje. Boh inšpiruje. Človek ašpiruje - Boh zostupuje. Boh inšpiruje - človek vystupuje.

Človek plače. Božie zľutovanie letí dotknúť sa srdca človeka. Boh plače. Človek posiela správu: "Je ešte príliš skoro. Čakaj, musíš čakať."

Človek vždy mešká s modlením sa a prijímaním. Boh nikdy nemešká s počúvaním a darovaním.

Na rozhovor s Bohom má človek svoju tichú meditáciu. Boh má na rozhovor s človekom Svoje osvecujúce Blaho.

Na styk s Bohom má človek svoju tichú meditáciu. Boh má na styk s človekom Svoj naliehavý Mier.

Absolútna sloboda nie je ľudským úspechom. Je požehnaním Boha. Najtmavšie otroctvo nie je božským úspechom. Je tým, čo ponúka človek.

Človek chce poznať sám seba a oslobodiť sa. Boh chce odhaliť Seba a manifestovať sa.

Človek chce objaviť Nebo v najvyššej úrovni vedomia. Boh chce odkryť Nebo tu na Zemi a nikde inde.

Boh dáva človeku to, čo má On a to, čím je on - Lásku, Radosť, Mier, Blaženosť a Silu. Človek dáva Bohu to, čo nemá a to, čím nie je - sľub! Ľudský sľub! Ľudský sľub Bohu!