Dokonalý vodca

            Pred mnohými rokmi žil v Indii  na úpätí Himalájí veľmi múdry a veľký duchovný Majster so siedmimi žiakmi. Majster bol pre svojich žiakov skutočným otcom a oni sa na neho so všetkým obracali. Hoci nemal toľko svetských skúseností ako mnohí jeho žiaci a dokonca bol mladší ako niektorí z nich, všetci ho považovali za stelesnenie svetskej a duchovnej múdrosti.

            Majster zahŕňal žiakov svojím záujmom tak na ľudskej, ako aj na božskej úrovni. Často spolu sedávali v Majstrovom dome a žartovali, alebo diskutovali o situácii vo svete až do neskorej noci.

            Jeden zo žiakov mal brata, ktorý bol známym politikom. Raz večer, keď všetci spolu sedeli a rozprávali sa, povedal: „Majster, som veľmi znepokojený. Zdá sa, že moja dedina nikdy nebude mať dobrého vodcu. Nielen v mojej dedine, ale v celej oblasti sa nenachádza žiadny vodca. Nehovorím to len z duchovného hľadiska. Myslím niekoho, kto by mal skutočné vodcovské schopnosti.“

            „Bohužiaľ máš pravdu, syn môj,“ povedal Majster. Dokonca ani na duchovnej či okultnej úrovni necítim u žiadneho človeka takéto vibrácie.“

            „Majster,“ povedal ten žiak, „kedy budeme mať skutočné božské vedenie? Vidíš takéhoto politika v blízkej alebo ďalekej budúcnosti?“

            „Nie, syn môj. Ale na vine sú aj dedinčania. Aj ty si na vine.“

            „Majster,“ povedal mladík. „Čo tým myslíš? Čo môžeme robiť, keď žiadny vodca neprichádza?“

            „Syn môj , tvoj názor na vyberanie vodcu je nesprávny. Hovorím to nielen o tvojej dedine, ale aj o národe a vo všeobecnosti. Hovorím o samotnej ľudskej podstate.“

            „Čo je zlé na našom postoji? Prosím, povedz nám to.“

            „Nanešťastie,“ odvetil Majster, „väčšina ľudí si niekoho vyberie za svojho vodcu len vtedy, keď majú pocit, že je presne ako oni. Ak je jeden centimeter nad nimi, cítia, že im je príliš nadradený. Ak je niekto lepší ako oni, myslia si, že nebude rozumieť ich jazyku. Takého človeka potom  nechcú.“

            „Ale Majster, nie je do istej miery potrebné, aby sa vodca vedel s nami stotožniť a dokonale nás chápal?“

            „Áno, to je pravda. Ale ak si vyberiete niekoho, kto je na tej istej úrovni ako vy, je to ako keď slepý vedie slepého. Aký je to vodca? Nebude vedieť, čo má robiť, o nič lepšie ako vy.“

            „Potom koho by sme si mali vybrať, Majster? Veľmi rád by som počul tvoj názor.“

             „Ten, koho si vyberiete za svojho vodcu, by mal byť väčší nielen ako ktokoľvek vo vašej dedine, ale väčší než všetci ľudia dohromady. Taká by mala byť jeho božská schopnosť. Iba vtedy mu môžete veriť – že má schopnosti viesť vás, vašu dedinu a vašu krajinu.“

            „Majster, to je veľmi vysoký ideál,“ povedal jeden zo žiakov.

            „Áno,“ súhlasil Majster. „Bude dosť vysoko, aby ste k nemu mohli vystrieť ruku a dosiahnuť ho. Zároveň on vystrie svoju ruku dole k vám. Takto sa stretnete. Nemusíte a ani nesmiete byť na rovnakej úrovni. Je to jeho pokora, ktorá ho s vami spojí a je to vaša úprimnosť, ktorá vás spojí s ním.“

            „Pokora, Majster? Nemyslím si, že väčšina ľudí pozná význam pokory, nehovoriac už o našich takzvaných vodcoch. V tejto dobe ignorujú pokoru a úprimnosť  nielen naši vodcovia, ale všetci ľudia.“

            „Netráp sa,“ povedal Majster, „tak to bolo od nepamäti. Nemysli si, že táto doba objavila niečo nové. Keby len ľudia poznali silu pokory.“

            „Čo tým myslíš, Majster – silu pokory?“

            „Keďže sme obyčajné ľudské bytosti, občas podľahneme pokušeniu, klamstvu alebo iným nebožským veciam. Ak vodca urobil vážnu chybu kvôli svojim pozemským slabostiam, môže ho zachrániť len jediná vec, jediné slovo: pokora.“

            „Majster, vysvetli nám, čo tým myslíš.“

            „Ak vodca povie: ,Prepáčte, urobil som chybu. Teraz vidím, že musíme ísť inou cestou,´  nemyslíte, že mu jeho nasledovníci odpustia? Povedzme, že kráľ urobí zlé rozhodnutie. Predtým, ako jeho kráľovstvo začne trpieť, ak kráľ prizná svoju chybu a povie: ,Som len človek. Mýliť sa je ľudské. Skúsme inú cestu,´ potom je možné  situáciu napraviť  hneď na začiatku.“

            „Ak má pokora silu zmeniť veci skôr, než sa stane nejaká škoda, potom je to naozaj veľká, veľmi veľká sila,“ povedal prvý žiak. „Prečo je to tak, Majster, že politika nepodporuje ľudí, aby si pestovali dobré kvality a uplatňovali ich vo verejnom živote?“

            „Mal by ťa teraz počuť tvoj brat, veľký politik,“ povedal Majster s úsmevom. „Politika ako taká nie je zlá, ale byť vodcom nie je ľahká úloha. Pred dvomi rokmi ste mi priniesli dobrú správu, že v tejto krajine začal vládnuť nový kráľ. A len včera ste mi všetci hovorili, ako veľmi vás sklamal. Niektorí ľudia začnú s vysokou ašpiráciou, ale veľmi často nezvládnu tlak a bremeno svojej práce.“

            „Aj my sa snažíme,“ povedal ten žiak, „aby naše vonkajšie a vnútorné nedostatky nezničili  náš duchovný život.“

            „Majster, ty si náš božský, najvyšší vodca. Do teba sme vložili všetku svoju vieru, všetku svoju nádej, všetku svoju ašpiráciu, všetku svoju nevedomosť. Vieme, že vo vnútornej politike sme urobili správny výber. Vybrali sme si dokonalého vodcu.“

            Majster sa usmial a požehnal všetkých svojich žiakov.

        Sri Chinmoy: The Blossoming Centre Garden, str. 31-35