Viera

Otázka: Je to, že máme vieru, dokonalou odpoveďou na všetky otázky?

Sri Chinmoy: Mať vieru v Boha a mať vieru v seba je dokonalá odpoveď na všetky otázky. Ale naša viera musí byť niečím vnútorným a hlbokým v nás. Nie je to len vonkajšia vitálna dôvera v seba samého. Táto viera je ako rieka, ktorá plynie do mora večne rastúcej, večne osvecujúcej skutočnosti. Ak máme takúto vieru v seba a v Boha, je to dokonalá odpoveď na všetky otázky.

Excerpt from A God-Lover's Earth-Heaven-Life, Part 3 by Sri Chinmoy
http://www.srichinmoylibrary.com/books/0266/8



Viera je ako chrbtica, chrbtica duchovnosti. Ak chrbtica nie je v dobrom stave, potom je telo nepoužiteľné. Podobne, ak niekto nemá vieru v svojho Majstra alebo v seba, potom duchovnosť toho človeka určite skončí úplným neúspechom. A znova, ak má niekto vieru v svojho Majstra a vo svoju vlastnú duchovnosť, potom tento človek bude v duchovnom živote silnejší než najsilnejší.
-Sri Chinmoy
Excerpt from Rainbow-Flowers, Part 3 by Sri Chinmoy
http://www.srichinmoylibrary.com/books/1320/1/5



Otázka: Prichádza viera spontánne alebo je na to potrebné úsilie?

Sri Chinmoy: Viera prichádza spontánne. Viera prichádza aj vlastným úsilím. V duchovnom živote úprimný hľadajúci, pokročilý hľadajúci a odovzdaný hľadajúci bude mať spontánnu vieru. Viera získaná úsilím, osobným úsilím, bez Božej Milosti, bez Božej bezvýhradnej Ochrany, nemôže byť taká účinná ako spontánna viera.
            Spontánna viera je Božím darom ľudskému v nás, aby sme videli, cítili a rástli do samotného obrazu Boha. Viera získaná vlastným úsilím je ľudským pozemským objavom, aj keď je do určitej miery tiež potrebná.
            Veriť znamená vidieť. Vidieť znamená veriť. Keď veriť znamená vidieť, hľadajúci sa stáva dokonalým nástrojom Najvyššieho, ktorý ho môže použiť Svojím vlastným Spôsobom. Keď vidieť znamená veriť, hľadajúci dáva slávnostný sľub Bohu a sebe, že realizuje Boha a naplní Boha na Zemi. Ale nie je v tom žiadna istota, žiadna záruka; môže, ale nemusí to urobiť. Možno nesplní svoj božský sľub, pretože v každej chvíli počas svojej dlhej cesty ho môžu napadnúť početné  pochybnosti strach, obavy, úzkosť a noc nevedomosti. Viera získaná vlastným úsilím je iba prijatím, prijatím Pravdy a Svetla, a táto viera je zvyčajne mentálne a intelektuálna. Ale spontánna viera je vedomým a neustálym zjednotením sa  s Pravdou a Svetlom. Nie že by viera získaná osobným úsilím bola zbytočná –osobné úsilie má svoju vlastnú cenu –ale nie je taká silná a istá ako spontánna viera.
            Nielen bežné ľudské bytosti, ale aj mnoho veľkých duchovných osobností trpelo pochybnosťami a inými nebožskými kvalitami vo svojej ľudskej podstate, kým sa oddane a celým srdcom nevydali na duchovnú cestu. Takže nesmieme byť sklamaní, keď nás v duchovnom živote napadnú pochybnosti. Viera, ktorá prichádza z nášho vnútra, je na čele božskej duchovnej armády, a táto armáda zničí naše pochybnosti, alebo skôr môžeme povedať, že naše pochybnosti osvieti, zdokonalí naše nedokonalosti a premení našu obmedzenú pripútanosť na božskú dokonalosť.
            Máme dva hlavné zmyslové orgány:oči a uši. Naše oči dosť často, ak nie vždy, veria samy sebe. Naše uši veľmi často veria druhým. To sú naše ľudské oči a ľudské uši. Ale božské oko, tretie oko, uverí len vízii Božského a božské uši uveria len pravde Skutočnosti. Keď počúvame vnútorné príkazy, keď dokážeme rásť do neustálej poslušnosti svojmu Vnútornému Kormidelníkovi, cítime vo vnútri a navonok prítomnosť spontánnej viery.

            Viera je realitou našej vnútornej poslušnosti. To je božská viera, spontánna viera. Viera získaná vlastným úsilím je obmedzeným, disciplinovaným ľudským chápaním. Viera je sila. Pravý hľadajúci Nekonečnej Pravdy to vie. Neúprimný a a neašpirujúci hľadajúci si uvedomuje pravdu, že viera je sila, ale nedokáže ísť sa toto pochopenie alebo uvedomenie, zatiaľ čo úprimný, pravý a odovzdaný hľadajúci vie, že viera je dynamickou silou a že táto sila mu patrí.

            Vidíme strom. Strom má kvety a čoskoro uvidíme aj plody.  Kvet je predzvesťou plodu.  V duchovnom živote je viera kvetom. Viera je božský anjel, ktorý do nás vstupuje ako posol Pána Najvyššieho.

            Vieru si môžeme pestovať. Ak nemáme vieru, môžeme si ju rozvinúť. Ako? Môžeme to urobiť tak, že sa stretávame s úprimnými duchovnými ľuďmi, ktorým záleží viacej na Bohu než na potešení. Sú aj takí ľudia, ktorí  sa zaujímajú len o Boha v ľudských bytostiach. Keď sa stretávame s týmito ľuďmi, môžeme si vypestovať vieru. Keď máme vieru, môžeme sa prechádzať s Bohom v Jeho Záhrade Svetla a Blaženosti.
            Ale v duchovnom živote spontánna viera nemusí byť a nie je posledným slovom.
Existuje niečo nekonečne vyššie a hlbšie ako viera, a to je dôvera. Keď máme vieru, môžeme robiť obrovský pokrok jeden deň, mesiac alebo rok. Ale potom, keď sa nevedome alebo vedome staneme obeťou nebožských síl, naša viera stratí svoju silu a my nedokážeme robiť rýchly pokrok napriek tomu, že máme vieru.
            Sila viery, dokonca ani spontánnej viery nestačí na to, aby nás doviedla ku konečnému Cieľu. Viera je ako detský nástroj, na ktorom môžete hrať určitý počet hodín alebo rokov. Ale keď máte dôveru, uvedomíte si, že ste večným hráčom a zároveň ste aj večným nástrojom. A keď pôjdete ďalej a hlbšie, uvedomíte si, že hráčom je niekto iný, Pán Najvyšší, a vy ste Jeho nástrojom. On je večným Hráčom a vy ste večne Jeho vybraným nástrojom.
            Spontánna viera vám umožní cítiť, čím večne ste: Božím vybraným dieťaťom. Ale ak nemáte dôveru, nebudete mať trvalé uspokojenie a trvalý pocit, že vy a On ste večne jedným, že predstavujete Jediného a samotná vaša prítomnosť na Zemi je prejavením Jediného,
Absolútneho Najvyššieho. Len keď je vaša vonkajšia a vnútorná bytosť zaplavená dôverou, môžete prejaviť Boha tu na Zemi. Dôvera v seba a dôvera v Boha musia bežať spolu.
            Ak hovoríte, že nemáte dôveru v seba ale že máte všetku dôveru v Boha, potom si želám povedať, že nemôžete ísť veľmi ďaleko. Musíte mať dôveru, neustálu dôveru a nesmiernu dôveru nielen v Boha, ale aj v seba, pretože ste Božím synom, Božou dcérou. Keď budete naozaj cítiť, že ste Božím dieťaťom, zistíte, že je pod vašu dôstojnosť, aby ste sa priatelili s nevedomosťou.
Skutočnosť, Večnosť, Nesmrteľnosť a Nekonečnosť nie sú neurčité pojmy; sú vaším prirodzeným právom. Keď máte takúto vieru, Boh zaplaví vašu oddanú hlavu a vaše odovzdané srdce svojím vybraným požehnaním.
            Ale dôvera v seba nesmie prekročiť svoje vlastné hranice. Ako som už povedal, musíte mať dôveru, neustálu dôveru v nesmiernom množstve. Ale musíte si pamätať, čo je zdrojom vašej dôvery; musíte si pamätať, odkiaľ pochádza. Niekedy si možno pomyslíte: „Ach, pracujem tak usilovne pre svoju realizáciu absolútnej Pravdy, pre svoju dokonalosť. Je to všetko moje úsilie, moje úsilie. Jedno percento práce urobí Milosť Najvyššieho a deväťdesiat deväť percent bude moje osobné úsilie.“ Ale keď svitne ten nanajvýš dôležitý deň a vy realizujete Absolútno, uvidíte, že je to úplne naopak: vaša dôvera vám umožnila prispieť jedným percentom osobného úsilia k vašej realizácii a Boh dodal zvyšných deväťdesiat deväť percent ako Svoju božskú Milosť, bezvýhradnú Milosť. A keď budete mať svoju realizáciu prejaviť, zasvitne vo vás ďalšia pravda, vyššia a hlbšia pravda. Uvedomíte si, že to jedno percento dôvery, ktoré ste mali a ktoré bolo absolútne nevyhnutné, bolo tiež darom od Boha.
            Boli ste vybraní spomedzi nespočetného množstva ľudí, aby ste bežali k Svetlu. Ostatní ešte stále hlboko spia. Bola to absolútna Milosť, Božia bezvýhradná Milosť, čo vás inšpirovalo, aby ste vyšli z nevedomosti a pozreli sa k Svetlu. Pretože to bol On, kto vás inšpiroval a pozval vás, aby ste sa vedome zapojili do Jeho kozmickej Hry, musíte cítiť, že aj to jedno percento dôvery, ktoré ste mali na začiatku, prišlo priamo od Boha, Absolútneho Najvyššieho.
            Niektorí ľudia nemajú vieru; chcú ísť negatívnou cestou. Nezáleží, ako ďaleko pôjdu, ich myseľ im povie, že Boh neexistuje. Ale chcel by som vám povedať, silou svojej vlastnej jednoty s Bohom a s ľudstvom, že nebudú mať ani dočasné uspokojenie na Zemi, nehovoriac už o trvalom uspokojení. Príde deň, keď budú cítiť, že ich nedostatok viery v Boha, ich popretie Boha im nedáva to, čo by chceli. Budú si musieť hľadať vieru, ktorá ich viacej naplní.
            My, ktorí sme začali kráčať po ceste duchovnosti, sme prví bežci. Nakoniec všetci pobežia k tomu istému Transcendentálnemu Cieľu. Väčšina ľudstva nezostane stále pozadu. Všetky Božie deti, nezáleží na tom, aké sú nevedomé a neašpirujúce, nakoniec pobežia k spoločnému Cieľu. Týmto Cieľom je objavenie vlastnej Božskosti a dokonalé prejavenie večnej Skutočnosti človeka.

Dag Hammarskjöld Auditorium
United Nations, New York
2. octóbra 1972
Úryvky z knihy The Garland Of Nation-Souls, Sri Chinmoy
http://www.srichinmoylibrary.com/books/0015/3/16