Majstrove vnútorné bytosti

Raz neskoro v noci sa duchovný Majster so svojimi dvomi žiakmi vracal z prednášky v inom meste. Pretože cesta bola dlhá, Majster sa začal rozprávať s vodičom, aby mu pomohol zostať  bdelým.

"Čas je pre duchovných Majstrov niečo iné ako pre obyčajných hľadajúcich. Keď hľadajúci medituje desať minút pozemského času, cíti, že meditoval desať hodín.  Ale duchovní Majstri vstúpia do pozemského času a rozšíria ho. V ich prípade sa týchto desať minút rozšíri na desať hodín. Prácu, ktorá sa normálne urobí za desať hodín, môžeme urobiť koncentrovanou silou za desať minút. Preto môžeme súčasne robiť veľa vecí. Keď ráno meditujem na svojich žiakov, meditujem dve alebo tri minúty na každého žiaka, ale v skutočnosti sila, ktorú ponúkam, v ňom zostane dve hodiny alebo po celý deň. To je tajomstvo, ktoré majú duchovní Majstri."

"Majster," povedal žiak, ktorý šoféroval, " teraz sa s nami rozprávaš. Ale nie je toto čas, keď  medituješ na všetkých svojich žiakov?"

"Moje dieťa, nezáleží na tom, čo robím, meditujem neprestajne. Keď som mal šestnásť alebo sedemnásť rokov, jedného dňa som písal báseň, a po prvýkrát som cítil niečo vo svojom vnútri —niečo, čo sa veľmi dušeplne modlilo a meditovalo namiesto mňa. Povedal som si:  'Ako to? Ja píšem báseň a niekto, ako malé dieťa, medituje za mňa!' Najprv som si myslel, že tá bytosť nie je moja. Potom som videl, že je moja a že mám veľa bytostí. Sú to všetko moje deti."

"Čo robia tieto vnútorné bytosti, Majster?", opýtal sa druhý žiak.

Majster vysvetlil: "Keď meditujem, vtedy robím veci vedome, ale keď nemeditujem, moji zástupcovia robia po celý čas určité veci za mňa. Pravda, je rozdiel medzi tým, keď robí niečo šéf a keď niečo robia jeho zástupcovia, ale v mojom prípade sú zástupcovia veľmi mocní. Niekedy niečo robím ja, niekedy to robia oni.

"Veľa rokov sme mali meditáciu v určitý večer v Centrách v rôznych častiach sveta, jednu v stredu večer, jednu v sobotu večer a tretiu ďalší večer. Napríklad na meditáciu, ktorá je v stredu večer,  v ten deň skôr — ráno alebo popoludní – meditujem na svojich žiakov v tom Centre, a potom zadržím tú koncentrovanú silu v Univerzálnom Vedomí. Keď príde čas ich meditácie, sila sa uvoľní. Ale ak nemám príležitosť, aby som to urobil ja, moje vnútorné bytosti to urobia za mňa, skutočne za mňa budú meditovať."

Šofér sa opýtal:  "Takže tvoje vnútorné bytosti teraz meditujú na tvojich žiakov, Majster?"

"Áno, preto tu môžem sedieť a rozprávaťsa a žartovať s tebou, aby si počas jazdy nezaspal. Už som poslal sedem svojich vnútorných bytostí, aby meditovali na každého môjho žiaka. V skutočnosti sú to viac než moje vnútorné bytosti, sú to moji zvláštni vyslanci a pracujú pre mňa veľmi usilovne a veľmi dobre. Práve teraz vidím, ako jeden z nich medituje na Gopala, jeden na Umu a jeden sa práve vrátil z domu Lakšmi. O tvoju matku sa už postarali. Tak vidíš, že moje vnútorné bytosti sú nesmierne efektívne. Kŕmia duše žiakov namiesto mňa."

Majster sa usmial: "Moje vnútorné bytosti sú mi také verné, sú také oddané. Prišli na svet, aby mi slúžili a aby odo mňa získali trochu pokoja, trochu ocenenia. Ich ocenením je úsmev. Usmejem sa a oni získajú radosť."

"Sú ako ľudské bytosti, alebo sú ako bohovia a bohyne?"

"Ani jedno ani druhé," odpovedal Majster. "Sú medzi tým. Môžeme ich nazývať bytosti."

"Majster, keď si uvedomuješ všetko a medituješ na celý vesmír, čo sa vtedy stane s tvojimi bytosťami?"

"Vtedy sú na mňa veľmi hrdé, moje dieťa. Dnes, keď som počas prednášky stál za pódiom, v jednej chvíli som si všimol, že sú na mňa veľmi hrdé. Videli, že sa hrám s Univerzálnym Vedomím ako s hračkou. Keď som zišiel dolu z pódia, hoci som sa pozeral priamo pred seba, sotva som videl duše ľudí, pretože tie duše sa  zdali také malé—menšie ako mravce. Potom som chytil všetkých, ktorí tam sedeli a hodil som ich do Univerzálneho Vedomia. Niekedy mám trocha radosť a takto sa zabávam."

"Keď medituješ na naše srdce, Majster, alebo tvoje vnútorné bytosti prídu a meditujú na nás, ako si môžeme viacej uvedomiť, čo sa deje?" spýtal sa vodič.

"Vždy sa snažte otvoriť svoje srdce a nechať svoje srdce otvorené. Toto je najúčinnejší spôsob. Ďalším spôsobom je stotožniť svoje srdce s tým, čo je najdôležitejšie, čo prichádza prvé vo vašom živote.  Ak tou najdôležitejšou vecou nie je váš Majster a misia vášho Majstra, ak je to vaša práca alebo vaše štúdium, potom sa nikam nedostanete. Ale ak sa dokážete so mnou stotožniť a cítiť svoje stotožnenie so mnou vo svojom srdci, potom si ľahko môžete uvedomiť, čo sa deje.“

V tej chvíli auto zabočilo a zjavil sa Majstrov dom. Majster sa na dvoch žiakov usmial a potom vošiel do domu.