V jednu chvíľu

Zazneli zvony
a na prostej veži kostola
čas vyryl ďalšiu vrásku.
Vysoko v horách,
v starých
himalájskych chrámoch,
budhistickí mnísi odriekali
neúnavne
modlitby
za šťastie všetkých
ľudských bytostí.
Pomaly zapadalo slnko.
Kvapky dažďa bili do okien,
za ktorými na posteli
ležal
chorý chlapček
v ruke držal
dreveného koníka
a mlčky sa díval
na hru vody a skla.
V uliciach letného Paríža
doznievali
kroky a hudba
z neďalekej kaviarne.
V malej izbičke sa zrodil
ďalší
svet na kúsku plátna.
V povetrí počul čajky
a náhle si
uvedomil,
že pobrežie nie je ďalej
ako
deň plavby.
Len jedna čajka
a toľko ľudí nabralo
znovu
silu žiť.
padapa niekde v roku 1998 bratislava