15. APRÍL

Vo svojom vonkajšom živote môžeme byť viacej vedomí len vtedy, keď pocítime, že náš vonkajší život neexistuje bez vnútorného života, života vnútorného svetla. Vnútorný život je základom. Ak základ nie je pevný, potom nadstavba nemôže byť pevná a trvalá.

Skoro ráno, keď svitá deň, by sme mali cítiť, že Boh je v našom živote na prvom mieste. Desať alebo pätnásť minút alebo pol hodiny by sme mali vzývať prítomnosť Boha. Božia prítomnosť je všade a stále, ale ak cítime, že Boh je niekto iný, niekde inde, potom Ho musíme vzývať z najvyššieho Neba. Ak cítime, že Boh už je vnútri nás, ale leží tak hlboko, že Ho nedokážeme vidieť ani cítiť, potom sa musíme k Nemu modliť, aby vyšiel do popredia. Hľadajúci musí vzývať Boha zvonku, alebo musí Božiu vnútornú prítomnosť vyniesť do popredia. Keď pocíti Božiu prítomnosť, bude si istý, že jeho život je v bezpečí, pretože Božia prítomnosť znamená Božiu nekonečnú Silu, nekonečné Svetlo.

Kým nebudeš ašpirovať,
vždy budeš nútený
zostať väzňom
zmätku.