17. APRÍL

Hoci sa pravidelnosť v duchovnom cvičení môže zdať mechanickou, je to neustále požehnanie zhora a ukazuje, že sme si vyvinuli určitú vnútornú silu.

Nemôžeme meditovať dvadsať štyri hodín denne. Musíme chodiť do práce alebo do školy. Ale kým odpovedáme na otázky svojho šéfa, môžeme cítiť živú prítomnosť svojej vnútornej bytosti. Môžeme cítiť prítomnosť božského dieťaťa, božskú prítomnosť, ktorá nás vedie. Tento vnútorný pocit je zaplavený svetlom, mierom a blaženosťou. Ako si môžeme rozvinúť tento vnútorný pocit? Nestane sa to za noc. Je to ako sval. Aby sme si rozvinuli svaly, musíme denne cvičiť. Aj v duchovnom živote, ak každý deň pravidelne a dušeplne cvičíme, rozvinieme si takúto vnútornú schopnosť. Aj keď budeme hovoriť o svetských veciach, nestratíme svoje vnútorné bohatstvo, ktoré sme si vytvorili počas svojej meditácie zavčasu ráno.

Boh na začiatku od teba neočakáva v ničom majstrovstvo, ale vo všetkom od teba očakáva tvoju dušeplnú ochotu.