14. MÁJ

Pokora nie je vynútená cnosť, získaná silou vôle. Je to vnútorný stav vedomia, ktoré cíti čistú radosť vo svojom vlastnom vyjadrení.

Je veľký rozdiel medzi pokorou a pocitom nehodnosti. Keď sa chystáme niečo urobiť, určité nedostatky, s ktorými sme sa narodili, nás nútia pocítiť, že si niečo nezaslúžime. Ale pocit, že si niečo nezaslúžime, môže tiež prísť ako výsledok niečoho nebožského, čo sme urobili. Ale bez ohľadu na dôvod, kto cíti, že si niečo nezaslúži, automaticky zostane vzdialený od sveta blaženosti. Toto je negatívny spôsob priblíženia sa pravde. Ale ak máme pozitívny prístup, potom cítime, že pochádzame z Boha. Musíme si uvedomiť Boha v nás, nie cez pocit nehodnosti, ale cez pokoru. Ak nie som hodný svojho Zdroja, potom prečo by ma Zdroj stvoril?

Snaž sa odteraz pozerať na seba spôsobom, akým ťa Boh vidí stále: toho, kto naplní Jeho vesmírnu Víziu.