25. APRÍL

Ten, kto prijal duchovnosť v najhlbšom zmysle slova, musí najprv pocítiť, že Boh je jedinou skutočnosťou. Potom uvidí, že Božie stvorenie nikdy nemôže byť oddelené od Boha.

Duchovný ašpirujúci, ktorý plače po Bohu, ktorý nestále roní dušeplné slzy a snaží sa zjednotiť s Bohom, cíti, že Boh je v najväčších hĺbkach jeho srdca. Nemusí odísť do himalájskych jaskýň, aby dosiahol jednotu s Bohom. Jeho Boh žije v ňom. Cíti, že pretože Boh je v ňom, Božie stvorenie je tiež v ňom. Duchovný človek vždy cíti, že celé Božie stvorenie je jeho domovom.

Moje srdce vie,
že dokonalá dokonalosť môže prebývať
len vo vedomom odraze Boha
v mojom živote.