20. APRÍL

Človek sa nemusí zriecť vonkajšieho života, aby urobil duchovný pokrok. Musí len ísť hlboko dovnútra. Potom sa musí pozrieť, koľko vonkajšieho života je skutočne nevyhnutné na to, aby viedol duchovný život a dosiahol jednotu s Bohom.

Existuje veľa hlúpych a zbytočných vecí, ktoré robíme v obyčajnom živote a ktoré musíme zanechať. Existuje aj veľa vecí vo vonkajšom živote, ktoré nazývame povinnosťou, dušeplnou povinnosťou. Ale keď vstúpime do najhlbšieho duchovného života, vtedy nemáme žiadnu povinnosť. Predtým, ako dosiahneme taký stupeň, musíme plniť určité pozemské povinnosti. Ale keď si máme vybrať medzi vonkajším a vnútorným životom, mali by sme viac pozornosti venovať vnútornému životu. Potom budeme mať trvalú radosť, mier, lásku a silu. Potom dokážeme premeniť vo svojom vonkajšom živote všetko, čo je nepotrebné. Ale existujú veci, ktoré sú vo vonkajšom živote nanajvýš dôležité, a ktoré musíme prijať. Vecí, ktorých sa treba vzdať vo vonkajšom živote, sa vzdáme. Musíme zjednodušiť svoj život. Boh je veľmi jednoduchý, my sme komplikovaní. V jednoduchosti je čistota, v čistote je božskosť.

Môj Pane, toto je moja úprimná modlitba: Prosím nenaplň moje túžby. Len prejav Sám Seba vo mne a cezo mňa. Nechcem od Teba nič okrem toho, čo mi Sám chceš dať.