21.FEBRUÁR

Rozlišovaním a oddeľovaním pravého a večného od falošného a pominuteľného sa dostávam do bodu, keď môžem uvidieť svoj Cieľ. Potom sa vydávam na cestu vedúcu k môjmu Cieľu.

Ak chceme vo svojom každodennom živote zdôrazňovať svoje povinnosti, potom naše povinnostiam nebudú mať konca. Musíme jesť, musíme sa stretávať so svojimi priateľmi, musíme navštevovať svoju rodinu, musíme pracovať. Máme všetky možné povinnosti. Ale mali by sme vedieť, že nad týmito povinnosťami je naša skutočná povinnosť. Denne napĺňame tieto všedné povinnosti, ale ony nás žiadnym spôsobom nepribližujú k Cieľu. Pre každú ľudskú bytosť existuje len jeden Cieľ, a tým Cieľom je zjednotenie sa s Bohom. Neznamená to, že aby sme sa s Bohom zjednotili, musíme ľudstvo zavrhnúť. Vôbec nie. Nemusíme zavrhnúť členov rodiny: manželku, sestry, bratov, rodičov, deti. Nie. Musíme v nich vidieť existenciu Boha. Vidieť existenciu Boha v deťoch, v priateľoch a v každom človeku na Zemi je jedna z hlavných povinností všetkých ľudských bytostí.

Viem, že si zaneprázdnený. Prinajmenšom tvoja myseľ ťa prinútila, aby si si to myslel. Napriek tomu si nedokážeš nájsť čas pozvať Boha, svojho Najvyššieho Hosťa, aby ťa požehnal - tvoje srdce a tvoj život - svojou všetko osvecujúcou a všetko napĺňajúcou Prítomnosťou?