4. FEBRUÁR

Znášať údery života pevne a pokojne znamená naplno zažiť neporovnateľný pokoj mysle.

Utrpenie nebudeme pozývať, vôbec nie. Ale keď príde, musíme v ňom vidieť existenciu Boha. Ak neoddeľujeme Boha od utrpenia, potom sa náš životný dych stretne so Súcitom Boha. V opačnom prípade nedovolíme Božiemu Súcitu, aby sa dotkol nášho životného dychu, a nevidíme Božiu existenciu vo všetkom. Vravíme, že Boh je všade. Ak je Boh všade, nie je tiež v utrpení? Nie je Boh v sklamaní? Je Boh taký slabý, že musí byť len v Nebi a nie v našej bolestivej a pozemsky spútanej existencii? Keď trpíme, Boh je tam. Musíme vidieť Jeho Tvár a nie tvár utrpenia, ktoré nás mučí. Ak to dokážeme, ak dokážeme vidieť Tvár Boha vo všetkom, potom uvidíme, že utrpenie a sklamanie nemôžu existovať. Musia byť premenené na radosť, neustálu radosť, pretože náš sladký Otec, náš láskyplný a súcitný Otec, je vo všetkom, aby nás ochránil a zachránil.