Od Garyho Ackermana, člena Kongresu Spojených štátov amerických

Slovo na rozlúčku od Garyho Ackermana

  1. októbra sa Gary Ackerman prišiel naposledy rozlúčiť so svojím blízkym priateľom Sri Chinmoyom. Tu je prepis jeho prejavu.

Drahý priateľ, daj mi silu, aby som dokázal nájsť slová pre svoje myšlienky.

Rodinu postihla strata. A môj priateľ, môj brat nás opäť spojil. V našom srdci je bolesť, v našich očiach slzy, v našej mysli zmätok – a predsa nás niečo priviedlo sem, aby sme tu boli spolu. Ja viem, určite viem, že na celom svete je veľa ľudí, tisíce ľudí, ktorých srdca, duše a života sa Sri Chinmoy dotkol, ktorí by tu teraz chceli byť a v podstate tu nejakým spôsobom aj sú. I keď tu nie sú fyzicky, sú tu v duchu, sú tu v myšlienkach, meditujú tu s nami.

Smrť sama o sebe je mätúca. Je ešte viacej mätúca, keď sa nám zdá – zdá, že z nášho života odišiel niekto, kto vždy prekypoval takou neuveriteľnou dynamikou, takou energiou, takou pokorou, takou silou, ak to slovo môžeme použiť.

Ale to nie je pravda. Možno je to skutočnosť, ale nie je to pravda. Pretože čím je vizionár, ak nie svojou vlastnou víziou? Vizionár môže odísť, ale vízia zostáva. Ak urobil svoju prácu – a on ju urobil – vízia žije ďalej v každom z nás: žiakov, ktorí sa ju naučili od svojho učiteľa. Učiteľa, ktorý svoju múdrosť odovzdával štedro každému, ktorý rozprestrel svoje siete cez mnoho oceánov, ktorý sa dotkol mysle a srdca mnohých ľudí svojou prostou víziou.

Ľudia zomierajú, ale nie myšlienky. Myšlienku nemožno zabiť. Nemajú dobu trvanlivosti. Sú večné. A dobro žije stále. Ak bol Sri Chinmoy niečím, potom bol dobrom. Ak niekam dosiahol a mal nejaký vplyv, potom to bola tá lepšia časť každej ľudskej bytosti, ktorej sa dotkol. A bolo ich mnoho: ľudia prostí a pokorní, ľudia, ktorí žijú v chudobe, ľudia, ktorí sa neodvážia snívať, kým nedostanú inšpiráciu a niekto v nich nezapáli iskru – rovnako ako ľudia bohatí, silní a mocní, ktorí tvoria zákony, ktorí začínajú vojny, ktorí robia problémy a ktorí vytvárajú sny.

Stál, svojím spôsobom, proti kultúre dneška – ako neúnavný losos, ktorý pláva proti prúdu, hore po rieke, zanecháva svoje posolstvo, novú generáciu, inšpiruje mnohých a potom pokračuje ďalej.

Myšlienku nie je možné zabiť.

Bol pre mňa osobnou inšpiráciou. Bolo to práve tu, na tomto krásnom mieste, kde ma nezdvihol, ale pozdvihol (a v tom je skutočne rozdiel). Keď prišiel do Washingtonu, urobil to znovu. Robil to na celom svete. Niektorí to považovali za hru, niektorým sa to zdalo milé. Ale všetci, ktorí to zažili, získali inšpiráciu, keď ich zdvihol a pozdvihol jeden z duchovne najviac povznášajúcich ľudí, ktorí na svete žili. Nie je to úžasné?

Keď o tom premýšľame, čo robí tohto tichého človeka, ktorý hovoril tak jemne, že sa k nemu ľudia skláňali, aby počuli jeho šepkané slová, také jasné, také zreteľné, také pokojné – čo ho robí takým silným? Boli to slová mieru, boli to slová harmónie. Boli to posolstvá, ktoré má každá lepšia, vnútorná časť ľudskej bytosti. Pretože tom je pravá sila ľudí, to je pravá sila ľudskej bytosti. To je pravá sila slabých a slabosť silných.

Ako som už povedal, bol naozaj proti kultúre dneška. V čase, keď toľko ľudí pochoduje v ústrety vojne, on bežal k mieru. To je posolstvo, ktoré nám odovzdal. A v dobe, keď sa pozeráme okolo seba a hovoríme si: „Tento svet ide zlým smerom. Je v ňom viac trápenia, viac problémov, viac neprekonateľných prekážok než kedykoľvek predtým“, čo nám v tomto čase zanecháva? Nuž, to je práve to posolstvo. Tým posolstvom je, že keď sa nám veci zdajú stále viac nemožné, to je tá chvíľa, keď začneme konať. Keď sa zdá, že telo nedokáže urobiť určité veci, tento muž, malý postavou, ale veľký svojou osobnosťou nám ukázal, že myseľ a duša sú schopné prekonať veci, ktoré považujeme za neprekonateľné. Že jeden človek môže dosiahnuť zmenu. Že môžeme prekonať nemožné – všetko to, čo na sebe považujeme za nedokonalé. A keď sa pozrieme na svet a vynásobíme svoje vnútornú silu šiestimi miliardami ďalších ľudských bytostí, ak vynásobíme silu, ktorá je v nás, aby sme konali to dobré, čo nás naučil: myslieť správne myšlienky, dovoliť, aby chémia nášho mozgu a tela prekonala to, čo vedci dosiaľ nepochopili – to je ten čas, to je ten čas, keď svet dosiahne mier. Vtedy každý z nás, ktorých inšpiroval, ktorých srdca sa ešte stále dotýka, ktorých duša je ešte stále s ním, môže pokračovať, ako potomstvo toho lososa, ktorý plával proti prúdu, a šíriť jeho posolstvo, aby sme prebudili v druhých to, čo on prebudil v nás.

Učiteľ neodišiel, pokiaľ sme sa naučili to, čomu nás učil. A sme to my, každý z nás, akokoľvek bezvýznamní sa môžeme cítiť na veľkom javisku, koho to naučil: prekročiť samých seba, nachádzať niečo významné jeden v druhom, pomáhať vyniesť to na povrch, aby svet skutočne pochopil, akým úžasným miestom je.

Každý z nás má nesmiernu výsadu, pretože sa nás dotkol veľký majster-učiteľ, veľký inšpirátor, ktorý nám odovzdal posolstvo, podľa ktorého môžeme žiť. Ak budeme toto posolstvo žiť, staneme sa učiteľom samotným.

Nemyslite si, že nemôžete byť veľkí, pretože ste. Nemyslite si, že nedokážete niečo zmeniť, pretože dokážete. Myslite každý deň, kdekoľvek budete, na túto chvíľu a na toto miesto. Myslite na človeka, ktorý nás inšpiroval, ktorý žil život pokojného, tichého, vyrovnaného zápalu, hlbokého súcitu s ostatnými bytosťami – dvojnohými i štvornohými, ktorý v nás prebudil ohromnú vzájomnú lásku. Zomierajú slabí, zomierajú silní. Zomierajú chudobní, zomierajú bohatí. Ale pravé bohatstvo a skutočná sila, ktorou je to krásne v každom z nás, zostáva. Posol možno odišiel, ale čím iným je posol, než svojím posolstvom? Posolstvo žije, duch žije.

Zasväťme svoj život princípom, ktoré sme sa naučili a urobme nemožné. Dotknime sa toľkých duší a toľkých životov, koľkých sa dotkol Sri Chinmoy.

Ďakujem, že som mohol byť v tejto chvíli s vami.

viac na https://www.srichinmoy.org/czech/