Raný život v ašráme Sri Aurobinda
„Dvadsať rokov som bol pod žehnajúcim vedením Sri Aurobinda a Matky. Od roku 1944 do 1964 som študoval, modlil sa, trénoval, meditoval a pracoval v rôznych oddeleniach ašrámu. Nakoniec som pracoval ako asistent hlavného tajomníka ašrámu Nolini Kanta Gupta, ktorý bol veľkým učencom.“
Vstup do ašrámu
Písal sa rok 1943. Chinmoy bol v tom čase už sirota. Navyše na Chittagong letecky zaútočili Japonci. Na mieste, kde kedysi stála banka Shashi Kumara, bola diera po páde bomby.
Chinmoyov najstarší brat Hriday sa vrátil domov z ašrámu Sri Aurobinda, aby sa postaral o svoju rodinu. Jeho brat Chitta a sestry Arpita a Lily odišli skôr, aby vstúpili do ašrámu. Chitta požiadal Matku ašrámu o povolenie, aby mohol priviesť aj Chinmoya. V tom čase bolo prijatých do ašrámu veľmi málo detí, a Chinmoy bol jedným z nich.
Čoskoro Hriday, brat Mantu, sestra Ahana, Chinmoy a ďalší členovia rodiny cestovali vlakom smerujúcim do Pondichery. Nakoniec, v marci 1944, sa Chinmoy opäť stretol so svojimi bratmi a sestrami na posvätnej pôde ašrámu.
Život v ašráme
Matka založila školu pre malý počet detí, ktoré prišli v tom roku do ašrámu. Učili sa francúzštinu, bengálštinu, angličtinu, aritmetiku, dejepis a iné predmety. Učili ich obyvatelia ašrámu. Niektorí z týchto učiteľov boli predtým, ako vstúpili do duchovného života, vysoko kvalifikovanými doktormi a profesormi.
Chinmoyovi sa v škole darilo veľmi dobre. Písomky sa známkovali štyrmi stupňami: výborný, veľmi dobrý, dobrý a dostatočný. Chinmoy vždy získaval najlepšie známky z bengálčiny. Bol veľmi dobrý v angličtine, histórii a francúzštine. V písaní bol jednoducho skvelý. Ale beda, bol dosť nepozorný v aritmetike!
Po škole boli deti vedené k športu, hlavne futbalu a volejbalu. Raz do roka bol športový deň s tradičnými disciplínami ľahkej atletiky. Tu Chinmoy prejavil svoj výnimočný talent. Bol najrýchlejším šprintérom ašrámu po celých šestnásť rokov! Často tiež vyhrával v skoku do diaľky, vrhu guľou, hode oštepom, skoku o žrdi a v trojskoku.V rokoch 1958 a 1959 vyhral cenu za desaťboj, ktorú odovzdávala Matka osobne, a v roku 1960 sa umiestnil na druhom mieste. Stal sa hviezdou atletiky v ašráme. Aj dnes sú Chinmoyove rekordy považované za výnimočné, aj keď behával na škváre bosý!
Zvláštne bolo, že Chimnoy nebýval pred rôznymi športovými súťažami nervózny. Ale jeho brat Mantu bol plný nervozity a obáv. Mantu bol Chinmoyov hlavný fanúšik a bol to on, kto mal najväčšiu radosť, keď jeho mladší brat získal prvé miesto. Mantu prežíval všetku nervozitu namiesto Chinmoya.
Chinmoy sa stal tiež kapitánom mužského futbalového a volejbalového tímu, a hlavným rozhodcom mužských a ženských volejbalových zápasov.
Jeden rok si Chinmoy spôsobil zložitú zlomeninu palca na nohe, keď hral futbal. Matka potom dohliadala na to, aby dostával každý deň šesť veľkých banánov, päť veľkých pohárov mlieka a pomaranč. Keďže už v tom čase jedával prísne vegetariánsku stravu, chcela si byť istá, že má dostatok vápnika a vitamínov.
„Vstaň a medituj!“
Večer bol Chinmoy úplne vyčerpaný zo svojho športového tréningu. Ale čoskoro potom, ako prišiel do ašrámu, sa stalo niečo veľmi nezvyčajné. Býval v izbe so svojím bratom Chittom. Išiel do postele ako zvyčajne a zatiahol si sieťku proti komárom. Uprostred noci sa zobudil na to, že ho niekto štípe. Bol to Sri Aurobindo. Prišiel vo svojej subtílnej podobe. „Vstaň a medituj, Chinmoy!“ povedal Sri Aurobindo. Chinmoy sa pozrel na hodiny na stene. Bolo iba sedem minút po druhej a ešte stále bol veľmi unavený. Poslúchol svojho Majstra a posadil sa na posteli. Potom dlho meditoval. Vnútorne cítil a videl, ako mu Sri Aurobindo dáva pokyny.
Ďalšiu noc sa stalo to isté! Presne sedem minút po druhej hodine ráno, keď Chitta a ostatní ľudia v dome ešte hlboko spali, Chinmoy pocítil silné štípanie Sri Aurobinda. Teraz už Chinmoy vedel, čo má robiť. Hneď vstal a začal meditovať.
Sri Aurobindo k nemu prichádzal štyri noci za sebou. Potom Chinmoy získaval z meditácie takú radosť a naplnenie, že už viac nepotreboval, aby ho Sri Aurobindo budil. Spontánne sa sám zobudil sedem minút po druhej a začal meditovať.
Chinmoy a Chitta bývali v tejto izbe 18 rokov. Potom tam žil Mantu a udržiaval ju ako posvätné miesto.
Ideál odpustenia
Sri Aurobindo napísal mnoho veľmi vznešených a posvätných básní a esejí v angličtine. V roku 1946, keď bol Chinmoy ešte chlapec, dostal inšpiráciu prepísať jeden z bengálskych príbehov Sri Aurobinda do 200 riadkovej bengálskej básne. Názov tohto príbehu je „Kshamar Adarsha“, čo znamená „Ideál odpustenia“.
Keď Chinmoy dokončil báseň, dal ju Matke. Neskôr v ten deň išiel Chinmoy na volejbalové ihrisko, keď ho zbadal jeden z hlavných asistentov Sri Aurobinda. Volal sa Mulshankar.
Mulshankar povedal: „Sri Aurobindo práve počúva tvoju báseň! Nirod mu ju číta a on počúva veľmi pozorne.“
Chinmoy bol nesmierne potešený. V ten večer prišiel za ním Nirodbaran. Nirodbaran bol literárnym tajomníkom Sri Aurobinda. Predtým, ako vstúpil do ašrámu, bol lekárom. Tiež pochádzal z Chittagongu a mal špeciálnu lásku a náklonnosť pre Chinmoyovu rodinu. Tentokrát mal Nirodbaran dôležitú správu od Sri Aurobinda: „Je to pekná báseň. Má talent. Povedz mu, aby pokračoval.“
O niekoľko rokov neskôr bol Chinmoy inšpirovaný preložiť svoj bengálsky preklad „Ideál odpustenia“ do 107 riadkov anglického blankversu v jambickom pentametri. Tu sú prorocké záverečné vety Sri Aurobindovho bengálskeho príbehu preložené Chinmoyom do angličtiny.
…zhora ešte väčšie duše, neporovnateľné, sa nad našu Indiu nesmrteľne sklonia. Moc dávnych svätcov vybledne pred dušami, ktoré prídu so Svetlom znovuzrodeným; a ona bude sedieť na nádhernom tróne sveta.
Povzbudenie Dilipa Kumara Roya
Jednou z významných osobností ašrámu bol veľký spevák Dilip Kumar Roy. Jeho zlatý hlas bol preslávený po celej Indii. Dilip-da bol nesmierne milý a povzbudzoval mladého Chinmoya. Prečítal takmer 200 Chinmoyových básní a urobil v nich potrebné korekcie. Chinmoy sa zoznámil s Dilip-da prostredníctvom Rani Maitry, ktorá bola príbuznou Dilip-da. Rani Devi bola dva roky Chinmoyovou učiteľkou angličtiny. Bola k Chinmoyovi nesmierne láskavá.
Pri jednej príležitosti napísal Chinmoy bengálsku báseň a nejaký spevák, ktorý bol na návšteve v ašráme, ju zhudobnil. Tento spevák bol veľkým obdivovateľom Dilipa a navštívil tiež Dilipov dom. Dilip Roy bol k nemu veľmi láskavý. Jeho meno bolo Chinmoyananda. Dilip dovolil asi šestnástim chlapcom, aby nacvičovali pieseň v jeho dome.
Dilipov obdivovateľ ho niekoľkokrát požiadal, aby sa k nim pridal, ale Dilip odmietol: „Sú to deti“, hovoril: „nemôžem s nimi spievať.“ A tak zostal v inej izbe, kým nacvičovali.
Prišiel deň vystúpenia a Matka súhlasila, že si vypočuje pieseň. Speváci boli pripravení. Pred nimi stál ich vedúci, pripravený začať.
Odrazu ako búrka pribehol Dilip. Doslova odstrčil vedúceho stranou, ale všetci boli nadšení, že ho vidia. Dilip bol miláčikom Matky a Sri Aurobinda.
Potom Dilip začal spievať pieseň svojím nádherným hlasom. Poznal dokonale melódiu, aj keď ju vôbec so spevákmi nenacvičoval. Doslova mladých chlapcov „potopil“.
Keď pieseň doznela, Dilip sa položil k nohám Matky a ona ho požehnala so svojou nekonečnou náklonnosťou a láskou.
Chinmoy mal vo svojej mladosti mnoho podobných zážitkov s nesmrteľným Dilip Kumar Royom.
Posledné požehnanie Sri Aurobinda
Štyrikrát do roka Matka a Sri Aurobindo ponúkali daršan svojim oddaným. Všetci sa postavili do dlhého radu a potom vchádzali do izby, kde sedela Matka a Sri Aurobindo. Každý zostal niekoľko sekúnd v ich prítomnosti, a potom odišiel inými dverami.
Chinmoy bol jedným z tých, ktorí zbierali sandále oddaných, vstupujúcich do hlavných dverí Ašrámu, a prenášali ich dookola k východu.
24.novembra 1950 vykonával svoju prácu tak modlitbyplne a dušeplne, ako len vedel. Nakoniec prišiel rad naňho, aby prešiel pred Matkou a Sri Aurobindom. Bol takmer posledný.
Keď Chinmoy vstúpil do miestnosti, videl, že Sri Aurobindo má veľké bolesti a cítil, že sa onedlho môže stať niečo vážne.
Krátko potom, 15. decembra 1950, Sri Aurobindo opustil túto fyzickú úroveň. Chinmoy nikdy nezabudol na tieto posledné vzácne chvíle so svojím Majstrom.
Povolenie meditovať v Sri Aurobindovej izbe
Romen Palit bol jedným z najtalentovanejších spisovateľov ašrámu a učiteľom hudby. Tento pán prinútil Chinmoya, aby prišiel do jeho domu a učil sa od neho anglický rým, pretože dúfal, že Chinmoy sa jedného dňa stane veľkým básnikom v anglickom jazyku.
Jedného dňa v máji 1958 prišiel Romen k Chinmoyovi a povedal: „Mám pre teba zvláštne povolenie od Matky. Môžeš s nami raz do mesiaca meditovať v izbe Sri Aurobinda. Traja moji priatelia a ja to už robíme tri mesiace. Prosím, pridaj sa do našej skupiny.“
Chinmoy najprv trochu váhal, ale nakoniec súhlasil, že sa k nim na druhý deň pripojí. O jednej hodine išli meditovať do izby Sri Aurobinda. Horúčava južnej Indie práve vrcholila. Nejaký čas všetci oddane meditovali, ale potom sa to postupne zmenilo.
V tom momente vstúpil do miestnosti Champaklal-ji, Matkin osobný asistent, aby sa pozrel, ako sa meditujúcim darí. Zistil, že všetci sa odovzdali bohyni spánku! Okamžite išiel k Matke a podal jej správu. Nemusím hovoriť, že bola nesmierne smutná. Ihneď im zrušila povolenie meditovať v izbe Sri Aurobinda.
Okolo šiestej hodiny večer uvidel Chinmoy, ako k nemu prichádza Champaklal-ji. Tento Matkin oddaný asistent dosť často vzbudzoval strach. Teraz kričal dosť hlasno Chinmoyove meno. Chinmoyovi začalo zvierať žalúdok.
Keď sa Champaklal-ji priblížil, Chinmoy mu povedal: „Viem, čo mi chceš povedať. Romen-da mi povedal tú smutnú správu pred niekoľkými hodinami.“
Ale Champaklal-ji pokrútil hlavou a povedal tichých hlasom: „Chinmoy, Matka chce, aby si od zajtra prichádzal každé ráno o šiestej meditovať buď pred Sri Aurobindovou izbou alebo vovnútri, a tiež vo vedľajšej izbe, pred veľkým portrétom Matky a Sri Aurobinda, na mieste, kde Matka a Sri Aurobindo štyrikrát do roka dávali daršan. Matka povedala, že môžeš zostať tak dlho, ako budeš chcieť. Si mladý chlapec. Možno si schopný meditovať len päť minút, ale môžeš meditovať hodinu alebo dve, koľko chceš. Si jediný, ktorému tam dovolila meditovať.“
Chinmoy nemohol uveriť vlastným ušiam. Keď sa vrátil večer domov a povedal to svojim bratom a sestrám, boli v siedmom nebi blaženosti.
Od nasledujúceho dňa chodieval Chinmoy každé ráno meditovať do izby Sri Aurobinda. Onedlho tam už meditoval dve hodiny, od šiestej do ôsmej. Mohanlal a Lalubhai prichádzali o siedmej, asi na dvadsať minút, utrieť prach a vyčistiť všetky okná. Keď Chinmoy dokončil meditáciu, išiel do jedálne, kde naňho čakal jeho brat Hriday s raňajkami.
Stotožnenie sa s pomalými bežcami
Chinmoy bol v ašráme neporaziteľným šampiónom v behu, ale veľmi ľutoval bežcov, ktorí nezískali v pretekoch žiadne ocenenie.
Jeden rok, deň pred športovou súťažou, si povedal: „Tento rok chcem pocítiť bolesť tých, ktorí prehrajú preteky. Chcem cítiť, ako trpia. Tešil som sa z víťazstva už mnoho rokov. Teraz sa chcem zjednotiť s tými, čo prehrávajú.“
Chinmoy bol vo svojom želaní nesmierne úprimný. V tom čase už mal schopnosť privolať si horúčku a presne to aj urobil! Navyše, v deň preteku vôbec nič nejedol. Preteky boli naplánované na piatu hodinu poobede. Keď sa blížil čas, povedal: „Áno, dnes bude ten deň! Dnes budem posledný. Dnes budem schopný súcítiť s tými úbohými bežcami.“
S veľkými ťažkosťami prišiel Chinmoy na bicykli na športové ihrisko. Cítil sa taký slabý! Dokonca sa ani nerozcvičoval. Keď sa postavil na štart s ostatnými bežcami, bol si absolútne istý, že sa potkne a spadne.
Štartujúci povedal: „Na miesto! Pripraviť sa! Štart!“ V momente, ako povedal „Štart!“ Chinmoy vybehol ako jeleň. Niečo ho nútilo hýbať rukami a nohami. Bežal rýchlejšie ako kedykoľvek predtým a skončil prvý.
Zdá sa, že Boh nechcel vypočuť Chinmoyovu modlitbu!
Chinmoyova nesebecká služba
Sri Aurobindov ašrám má mnoho druhov práce, kde jeho obyvatelia môžu vykonávať nesebeckú službu. Matka bola k Chinmoyovi láskavá a dovolila mu často striedať prácu. Pracoval v elektrikárskom oddelení a tiež vo výrobe papiera, ceruziek a pri viazaní kníh. Ale jeho najobľúbenejšou prácou bolo umývanie riadu.
Sedával pri obrovskej nádobe mydlovej vody. Keď obyvatelia ašrámu dojedli, prišli, jemne položili svoje misky do tej nádoby a Chinmoy ich starostlivo očistil. Niekedy jeho drahí priatelia vhodili svoje misky tak, že ho špinavá voda celého ošpliechala!
Ale on bol v tejto práci veľmi šťastný. Hovoril: „Toto je pre mňa zlatá príležitosť, aby ma netrápila myseľ.“
Ale cesty osudu sú nevyspytateľné. V živote Chinmoya sa všetko malo zmeniť. Hlavný tajomník ašrámu, Nolini Kanta Gupta, si niekoľkokrát všimol, ako Chinmoy umýva riad. Vôbec sa mu to nepáčilo, pretože sa mu tento mladík zdal veľmi sľubný.
Nolini-da sa porozprával so svojím veľkým obdivovateľom Rajen-da, ktorý bol vedúcim bengálskeho oddelenia knižnice v ašráme. Ešte v ten istý deň Rajen-da požiadal Chinmoya, aby mu prišiel pomôcť v knižnici.
Čoskoro na to Chinmoya povýšili. Nolini-da ho požiadal, aby sa stal jeho osobným tajomníkom. Nolini-da povedal Chinmoyovi: „Mám tu stovky spisov. Začal som písať dávno predtým, než si sa narodil. Musíš cez všetky spisy prejsť a zoznámiť sa s nimi. A musíš pravidelne prekladať moje spisy z bengálčiny do angličtiny. Každý mesiac musí niečo vyjsť v Matke Indii.“
A tak začal Chinmoy svoju novú, veľmi posvätnú prácu. Robil túto prácu od roku 1958 do 1964, kým neodišiel do Ameriky, aby ponúkol svoju oddanú službu duchovným hľadajúcim na Západe.
Spisy Nolini-da
Nolini Kanta Gupta bol nesmierne tvorivý a zanietený spisovateľ. Sri Aurobindo mnohokrát povedal: „Hneď vedľa rozumu Sri Aurobinda je rozum Noliniho.“
Barindra Kumar Ghose, Sri Aurobindov mladší brat, raz napísal, že Nolini je „mysľou stvorený syn Sri Aurobinda“.
„Prínos Nolini Kanta Guptu pre bengálsku literatúru je výnimočný“, povedal Rabindranath Thákur v roku 1936. Chinmoy bol veľmi šťastný, že si ho Nolini-da vybral, aby prekladal jeho nesmrteľné spisy do angličtiny.
Predpoveď Sisir-da
Jedným z Chinmoyových najdrahších učiteľov v mladosti bol Dr. Sisirkumar Ghose. Sisir-da bol v skutočnosti profesor angličtiny v Santiniketane, v západnom Bengálsku, a bol najväčšou autoritou na tvorbu Rabindrantha Tagora. Sisir-da nebýval v ašráme, ale bol jeho častým návštevníkom.
V roku 1960 šiel Sisir-da do Ameriky a dával mnoho prednášok o filozofii, mysticizme a iných témach. Keď sa vrátil, pozvali ho, aby sa podelil o svoje zážitky s obyvateľmi ašrámu. Niekoľko stoviek ľudí prišlo, aby si ho vypočulo. Chinmoy sedel vo štvrtom rade.
Zrazu z čista jasna ukázal Sisir-da na Chinmoya a povedal: „Jasne vidím, že o niekoľko rokov pôjde tento mladík do Ameriky a stane sa slávnym!“
Všetci sa začali hlasno smiať. Ich Chinmoy nepoznal žiadnych Američanov a málokedy vyšiel von z ašrámu. Ale už o dva roky sa predpoveď Sisir-da splnila.
Božská Milosť Sarada Devi
Z hĺbok svojej meditácie dostal Chinmoy vnútorný príkaz od Najvyššieho, aby prišiel na Západ a slúžil tam ašpirujúcim hľadajúcim. Predstavte si Chinmoyovu vieru v Boha, keď sa presťahoval z pokojného ašrámového života do ruchu mestského života v Amerike!
Začiatkom roku 1964 Chinmoyov najdrahší priateľ Baburam Mehra mu dal peniaze na cestu a ponúkol sa, že bude jeho sponzorom. Chinmoyovi súrodenci boli veľmi smutní, že ho možno neuvidia mnoho rokov. Čo sa stane s ich najdrahším bratom? Veď je iba jednoduchý dedinský chlapec.
Chinmoy nastúpil na autobus do Madrasu. Všetko, čo potreboval bol pasový formulár. Ak nedostanete tento formulár, úrad vám nevystaví pas. Dni plynuli, ale pasový formulár stále neprichádzal. Chinmoy sa cítil mizerne.
Neďaleko Madrasu založil Swami Ramakrishnanada misiu Ramakrishnu v Mylapore. Chinmoy sa rozhodol, že tam pôjde a bude sa modliť. Keď dorazil, bol už večer. Oddaní vykonávali svoje obrady, modlili sa a meditovali. Chinmoy vstúpil a postavil sa pred obraz Sarada Devi. Prosil ju: „Matka , prosím pomôž mi. Ak nedostanem pasový formulár, nebudem môcť odísť do Ameriky. Prosím, zachráň ma!“
Videl v obraze živú prítomnosť Sarada Devi. Povedala mu: ,, Zajtra ho dostaneš.“ „Matka, zajtra je sobota.“ povedal Chinmoy. „ V sobotu je úrad zatvorený.“
„Nie, nie, choď tam,“odpovedala. Na druhý deň asi o jedenástej šiel Chinmoy na pasové oddelenie. Nevedel, čo sa stane. Šiel tam, pretože mal vieru v Sarada Devi. Z ulice videl, že dvere sú zatvorené. Zdalo sa, že všetko je zamknuté. Ale aj tak vyšiel po schodoch, ktoré viedli k dverám. Zrazu uvidel mladé tamilské dievča, ako otvára dvere. „Vy ste pán Ghose?“ opýtala sa. „Áno.“odpovedal Chinmoy. „Tu je váš pasový formulár a pas,“ povedala a podávala mu ich. Potom zavrela dvere a zamkla ich zvnútra. Chinmoyove oči boli zaplavené slzami. Vďaka božskej milosti Sarada Devi mohol odcestovať do Ameriky.
Sladké, sladké spomienky
Detstvo Sri Chinmoya a spomienky z ašrámu sú ukryté hlboko v jeho srdci. Jeho študenti si cenia chvíle, keď tieto najsladšie spomienky začnú prúdiť riekou jeho mysle a Sri Chinmoy vstupuje do iného sveta. Rozpráva tie staré príbehy novým a očarujúcim spôsobom, a tým ich oživuje v predstavivosti svojich poslucháčov.
Vskutku, rozprávajú o inom čase, o čase predtým než Chinmoy prevzal svoje rozsiahle duchovné zodpovednosti, o čase, keď ho poznali jednoducho ako Madala alebo Chinmoya a jeho svet bol malá indická dedinka, a potom neskôr pokojná a duchovne intenzívna atmosféra Sri Aurobindovho ašrámu v južnej Indii.
Životopis
Except where explicitly stated otherwise, the contents of this site are licensed under a Creative Commons Attribution-NonCommercial-NoDerivs 3.0 Unported License. read more »
SriChinmoyCentre.org is a Vasudeva Server project.