Priateľstvo so svetovými osobnosťami

Vladimír Petrovsky

Počas obdobia, keď pôsobil v Spojených národoch ako zástupca generálneho tajomníka pre politické záležitosti, zastupoval Vladimír Petrovsky generálneho tajomníka v mnohých konfliktných oblastiach. Jednou z jeho najťažších misií bola cesta do Líbye, kde viedol vyjednávania s predstaviteľmi tejto krajiny.

Počas samotného stretnutia vládlo nesmierne napätie a nevyzeralo to veľmi sľubne. V tom najkritickejšom momente sa pán Petrovsky pozrel na chvíľu dole. Keď sa opäť pozrel hore, jasne videl svojho drahého priateľa Sri Chinmoya, ako stojí v rohu miestnosti a ponúka mu nesmierne povzbudenie a uistenie. Pán Petrovsky si uvedomil, že Sri Chinmoy k nemu prišiel v jemnohmotnej forme, aby mu pomohol vo veľmi nebezpečnej situácii.

Pán Petrovsky neskôr napísal: „Sri Chinmoy je renomovaný mierový vodca. Jeho prínos pre Organizáciu spojených národov a celé ľudstvo je nesmierne veľký a dôležitý. Kultúrou a športom spojil milióny ľudí v úsilí o spoločný cieľ, svetový mier.“

Vladimír Petrovsky neskôr pracoval v Ženeve ako generálny tajomník OSN. Počas tohto obdobia si Sri Chinmoy a pán Petrovsky s manželkou Mirou vytvorili veľmi silné a nezištné priateľstvo.

Arcibiskup Desmond Tutu

Arcibiskup Desmond Tutu z Južnej Afriky je v dnešnom svete symbolom odvahy. Hlboká láska k jeho krajine a jej ľudu ho inšpirovali, aby sa rozhodne postavil proti aparteidu. Všade, kam išiel, pripomínal ľuďom Božiu večnú lásku a dával im nádej, že jedného dňa budú vďaka Božej milosti slobodní. „Ste dúhovými ľuďmi Boha“, opakoval im znova a znova. V roku 1984 arcibiskup Tutu získal za svoje zásluhy Nobelovu cenu za mier.

Sri Chinmoy hlboko obdivuje vnútorné a vonkajšie hrdinstvo arcibiskupa Tutu. 20. decembra 1995 navštívil Sri Chinmoy arcibiskupa v jeho rezidencii v Kapskom Meste a odovzdal mu U-Thantovu cenu mieru za jeho nesmiernu službu Južnej Afrike a celému svetu. Arcibiskup Tutu bol menovaný za predsedu „Komisie pre pravdu a zmierenie“. Pod jeho záštitou komisia pracovala na odhalení nespravodlivostí minulosti v duchu nápravy, súcitu a odpustenia.

Arcibiskup Tutu povedal Sri Chinmoyovi: „Ďakujem, že ste si našli čas prísť sem a šíriť svoje posolstvo lásky, harmónie a mieru... Dúfame, že na nás nezabudnete vo svojich modlitbách, pretože sa teraz v našej krajine vydávame na výnimočnú cestu.“ V roku 2004 zaviedli arcibiskupa Tutu jeho cesty do New Yorku pri príležitosti vydania jeho novej knihy - Boh má sen: Víziu nádeje pre našu dobu. Sri Chinmoy sa rozhodol prekvapiť svojho priateľa tak, že o ňom napísal knihu! Jej názov je: Arcibiskup Desmond Tutu: Hniezdo súcitu srdca sveta. Táto kniha obsahuje básne, úvahy a piesne venované arcibiskupovi.

16.marca, keď sa prikrývka snehu znášala na ulice Manhathanu, Sri Chinmoy zdvihol arcibiskupa Tutu nad hlavu v konferenčnej miestnosti neďaleko OSN. Potom odovzdal arcibiskupovi medailu Zdvíhanie sveta srdcom jednoty. Arcibiskup Tutu bol 7000. osobou, ktorú Sri Chinmoy ocenil týmto spôsobom. Arcibiskup Tutu na to odpovedal: „Nepochybne, na svete je veľa zla. Ale keď sa Boh pozerá na všetku duchovnú prácu, ktorú vykonávate v Spojených štátoch a v iných častiach sveta, s úsmevom hovorí:

„Ďakujem! Ty ma ochrániš.“ Ste súčasťou duchovnej sily Lásky, ktorá vyžaruje z Boha, a ktorá premení zlo tohto sveta na jeho protipól. Ďakujem, že sa nevzdávate a pokračujete stále ďalej. Možno svet neďalej existuje len vďaka ľuďom, ako ste vy, ktorí pomáhajú udržať ho nažive.“

Arcibiskup Tutu potom daroval Sri Chinmoyovi svoju novú knihu, do ktorej napísal venovanie: „Ďakujem veľmi pekne za všetko, čo znamenáte pre Boží svet a pre Božie deti. Nech Vás Boh bohato odmení.“

Princezná Diana

V máji roku 1997 sa Sri Chinmoy stretol s princeznou Dianou v Kensingtonskom paláci. Sri Chinmoy povedal princeznej: „Posledných 16 rokov som bol vašim pokorným obdivovateľom. Bez spánku vaše srdce plače pre trpiace ľudstvo. Počas mnohých storočí mnoho princezien prišlo a odišlo, ale vaša láska k deťom, vaša obetavosť-obzvlášť pre bezmocných, beznádejných ľudí - sa vôbec nedá opísať, môžeme ju len cítiť.“

Princezná bola veľmi hlboko dojatá srdečnými slovami Sri Chinmoya. Meditovali spolu a Sri Chinmoy zaspieval niekoľko piesní, ktoré zložil pre princeznú a jej synov. Princezná Diana tiež požiadala Sri Chinmoya, aby jej pomohol stretnúť sa s Matkou Terezou a on jej prisľúbil, že jej toto želanie splní. Už o niekoľko týždňov neskôr sa mohla princezná Diana stretnúť s Matkou Terezou v New Yorku.

7.augusta 1997, dostal Sri Chinmoy posledný list od princeznej Diany, v ktorom napísala: „Vaše listy sú nesmierne povzbudzujúce. Vďaka tomuto povzbudeniu nachádzam silu pokračovať v boji s mínami, ktorý je pre mňa taký dôležitý.“ Bohužiaľ, Matka Tereza aj princezná Diana odišli z tohto sveta ešte v tom istom roku.

Sri Chinmoy to komentoval vlastným modlitby plným spôsobom:

„Tieto dve ženy, princezná Diana a Matka Tereza nám ponúkli jedno posolstvo – musíme viac myslieť na ostatný svet ako na seba. Obidve považovali trpiace a krvácajúce ľudstvo za svoje vlastné. Obidve ponúkli svoje srdce a život nesebeckej služby chudobným a trpiacim.“

Jeho Veličenstvo Kráľ Pakoeboewono XII

V decembri, roku 2003 Sri Chinmoy cestoval na ostrov Jáva v Indonézii. Jeho študenti mu dohodli stretnutie so starším kráľom v tej oblasti, Jeho Veličenstvom Pakoeboewonom XII. Ešte predtým, ako mal Sri Chinmoy príležitosť ísť do paláca, sám kráľ prišiel za Sri Chinmoyom do jeho hotela. V momente, keď kráľ uvidel Sri Chinmoya, ostal v pomykove.

„To je ten muž!“ Potom, pomocou svojho prekladateľa vysvetlil, „Prvýkrát som videl Sri Chinmoya pred 25 rokmi, keď som sa osamote modlil v paláci. Prišiel ku mne. Usmieval sa, mal úplne rovnaký úsmev ako má teraz! Mali sme nesmierne dôležitý rozhovor, počas ktorého mi Sri Chinmoy dal veľmi dôležitú radu. Jeho rada mi odvtedy pomáhala viesť môj ľud. Sri Chinmoy a ja máme rovnaký vnútorný základ a tým je Alah alebo Boh.“

Sri Chinmoy povedal: „Viem, že spojenie medzi Jeho Veličenstvom a mnou je veľmi, veľmi silné. Vo chvíli, keď sme sa uvideli na fyzickej úrovni, zistili sme, že na vnútornej úrovni sme si už dávno vytvorili blízky vzťah. Okamžite sme sa spoznali.“ Počas niekoľkých nasledujúcich týždňov, Sri Chinmoy a kráľ (známy ako Sinoehoen) obnovili svoje bližšie než najbližšie vnútorné spojenie. Keď v januári 2004 prišiel Sri Chinmoy so svojimi študentami na ostrov Bali, prišiel tam aj Sinoehoen so svojou rodinou. Pozval ôsmych kráľov Bali, aby sa zúčastnili zvláštnej slávnosti, počas ktorej Sri Chinmoy ocenil Sinoehoena tým, že ho zdvihol nad hlavu a odovzdal mu cenu „Zdvíhanie sveta srdcom jednoty“.

Sri Chinmoy potom zdvihol aj ôsmich kráľov Bali. Sinoehoen bol taký dojatý Sri Chinmoyovou oddanou službou ľuďom Indonézie, že prehlásil: „Sri Chinmoy je skutočným vodcom dnešného sveta. Dáva všetko, čo má, aby slúžil ľuďom. Cítim, že Sri Chinmoy je pravým svetovým vodcom. Pozná tajomstvo života. Sri Chinmoy má kľúč, ktorým otvára srdce celého sveta.“

Pablo Casals

Veľký španielsky čelista, Pablo Casals privítal Sri Chinmoya vo svojom dome v Portoriku 5. októbra 1972. V tom čase mal Maestro 96 rokov, kým Sri Chinmoy mal iba 41. Sri Chinmoy mu povedal: „Svojimi hudobnými schopnosťami ste Mount Everestom, kým ja som v hudbe iba mraveniskom. Mravenisko ponúka svoje hudobné schopnosti Mount Everestu.“

Sri Chinmoy a Pablo Casals diskutovali o mnohých veciach, ktoré boli drahé Maestrovmu srdcu, hlavne o jeho nádejach a snoch pre všetky deti na zemi. Vravel, „Dieťa musí vedieť, že je zázrakom – zázrakom! Od začiatku sveta nebolo a do konca sveta nebude už žiadne iné dieťa ako ono!“

Sri Chinmoy dodal: „Každé dieťa prináša nové posolstvo od Boha, ktoré tu predtým nebolo. Dieťa je tu na zemi na to, aby nám ukázalo, že Boh existuje. A Boh sa prejavuje cez dieťa.“

Sri Chinmoy a Don Pablo spolu v tichosti meditovali a potom Maestro zahral nádhernú skladbu pre svojho hosťa na svoje milované čelo. Sri Chinmoy bol veľmi hlboko dojatý. Povedal Pablovi Casals, „Zakaždým, keď sa dotknete svojho čela, prinášate na svet nový život. A tento život je božský život, ktorý prichádza z Neba cez vašu hudbu.“

S očami plnými sĺz objal Pablo Casals Sri Chinmoya povedal: „Som vám nesmierne vďačný za najkrajšiu chvíľu v mojom živote.“

Leonard Bernstein

Maestro Leonard Bernstein bol jedným z najväčších skladateľov a dirigentov dvadsiateho storočia. Leonard Bernstein miloval novosť vo svojej hudbe aj vo svojom živote. Preto mal hlboký záujem o meditáciu.

V roku 1977 poslal Sri Chinmoyovi list, v ktorom stálo:

„Vy ste zázračný model mnohosti v tvorivom živote, ktorý my malí smrteľníci hľadáme a môžem len dúfam, že Vás jedného dňa stretnem a možno sa ponorím do kozmickej fontány ticha a nesmiernej energie, v ktorej prebývate.“

Leonard Bernstein dvakrát pozval Sri Chinmoya do svojho apartmán v New Yorku, aby spolu meditovali. Sri Chinmoy prišiel s malým zborom svojich študentov, ktorí niekoľkokrát zaspievali zvláštnu skladbu, ktorú skomponoval pre Maestra. Volala sa „Leonard Bernstein: Spievajúci Vták Večnosti“.

„Obrátili ste moje srdce“ povedal Leonard Bernstein na záver vystúpenia zboru. O niekoľko dní neskôr prišiel do domu Sri Chinmoya poslíček so špeciálnym darčekom od Leonarda Bernsteina. Obsahoval hudobnú partitúru, napísanú vlastnoručne Maestrom:

„Hlboká vďaka Sri Chinmoyovi a jeho štyridsiatim anjelským hlasom.“

Tu sú slová kompozície Leonarda Bernsteina:

Sri Chinmoy, Sri Chin-joy, Sri Chinmoy, voľný v radosti! Ďakujem, ďakujem Sri Chinmoy. Priniesli ste Leonardovi Bernsteinovi radosť!“

V roku 1989, k 25. výročiu príchodu Sri Chinmoya na západ, mu poslal Leonard Bernstein telegram s nasledovnou správou:

„Je to pre mňa cťou poznať Vás a považovať sa za Vášho priateľa.“

Yehudi Menuhin

Sri Chinmoy mnoho rokov nesmierne obdivoval legendárneho huslistu Yehudi Menuhina. Tohto pozoruhodného hudobníka nezvyčajne priťahovala hudba a kultúra Indie.

3.februára 1992 sa Sri Chinmoyovi nakoniec podarilo stretnúť s Maestrom v New Yorku. Keď Yehudi Menuhin vítal Sri Chinmoya vo dverách svojej hotelovej izby, Maestro okamžite povedal:

„Toto je najväčšie šťastie, pretože som vás chcel stretnúť už pekných pár rokov.“

„Nikdy sa nevzdávajme!“odpovedal Sri Chinmoy. „Posledných 15 rokov som túžil stretnúť sa s Vami a teraz Boh naplnil moju dlho uchovávanú túžbu.“

Títo dvaja muži si okamžite vytvorili spojenie založené na jednote a sympatii svojich sŕdc. Mali veľmi dôležitú diskusiu o osude, vyšších aspektoch jogy a úlohe duchovnej hudby.

„Cítim, že hudba je bod, kde sa vysloviteľné stretáva s nevysloviteľným.“ povedal Yehudi Menuhin.

„Je to konečné, ktoré sa rozpína do nekonečného“ dodal Sri Chinmoy.

V tomto bode Yehudi Menuhin začal rozprávať o spojení medzi hudbou a opakovaním mantry.

Sri Chinmoy sa ho spýtal, či by si chcel vypočuť starodávnu budhistickú mantru „Budham Saranam Gacchami“ , ktorú by zaspievali študenti Sri Chinmoya.

„Áno, veľmi rád!“ nadchol sa Maestro. Speváci spievali pieseň s ľúbeznou mantrickou melódiou, ktorú Sri Chinmoy zložil pred mnohými rokmi. Yehudi Menuhin bol hlboko dojatý a povedal:

,,Premenili ste túto miestnosť na chrám!“

Speváci potom zaspievali pieseň pre Maestra, ktorú Sri Chinmoy zložil na jeho počesť predošlý večer.

„Výnimočným spôsobom vkladáte slová do hudby.“ povedal Yehudin Menuhin. „Skladanie hudby je meditácia na predmet, ktorý nemusí byť nevyhnutne pasívny... Táto civilizácia Vám musí byť nesmierne vďačná, aj keď o tom nevie.“

Dva roky po tomto stretnutí, keď Sri Chinmoy dokončil svoj prvý milión kresieb na tému vtáčiky duše, mu Yehudi Menuhin poslal tieto krásne slová:

“ Blahoželám Vám k tomuto nádherného dosiahnutiu, ktoré nám ľuďom dáva krídla, po ktorých sme túžili, a ktoré nás nesú k vtákom.“

Ravi Shankar

Keď bol mladý Sri Chinmoy ašráme v Sri Aurobinda, videl Raviho Shankara, ako hrá na sitár v dome nesmrteľného Dilipa Kumara Roya. Nevedel si ani predstaviť, že sa Ravi Shankar jedného dňa stane jeho „adoptívnym“ starším bratom. Dvadsiateho septembra roku 1973 sa

Sri Chinmoy stretol s najväčším sitáristom Indie v New Yorku. Dlho sa rozprávali po bengálsky, vymieňajúc si názory na rozmanité témy. Presne o 29 rokov neskôr,

20.septembra 2002, sa história zopakovala. Tentokrát Sri Chinmoy letel do Kalifornie, aby sa stretol s Maestrom Ravim Shankarom, jeho milovanou ženou Sukanya a ich geniálnou dcérou a žiačkou Anuškou. Sri Chinmoy pozdravil Maestra svojim špeciálnym hudobným pozdravom:,, Ravi Shankar, Sri Chinmoy je úplne očarený vašou nektárom zaplavenou hudbou.“

Potom mu odovzdal U Thantovu cenu mieru a zdvihol ho nad hlavu. Zdvihol aj Sukanya-di a Anušku a celej rodine odovzdal medaily Zdvíhania sveta srdcom jednoty. Potom Ravi Shankar povedal:

“ Sri Chinmoy, môj brat, som taký očarený a cítim, že mi chýbajú slová nad láskou, ktorú mi prejavujete a touto veľkou poctou, ktorú mi dávate.“

Len o dva týždne neskôr, Ravi Shankar a jeho rodina letela do New Yorku, kde Maestro a jeho dcéra mali osobný koncert pre Sri Chinmoya a jeho študentov. Odohrával sa vonku pod veľkým stanom. Ten večer bol ohromný lejak a Ravi Shankar bol hlboko inšpirovaný veľkosťou a silou prírody. Hral s takou rýchlosťou a brilantnosťou, že dokonca aj členovia jeho rodiny boli udivení. Na záver, Sri Chinmoy vyslovil:

“Namiesto toho, aby sme to nazývali lejakom, volajme to slzami Matky Zeme pre Otca Nebo, aby zostúpil. Ravi Shankar reprezentuje Nebo a tu Matka Zem plače a plače k Nebu, aby zostúpilo. Pre mňa to bol nezabudnuteľný zážitok, naozaj nezabudnuteľný zážitok. Navždy zostane v mojej pamäti.Vystúpenie Raviho Shankara bolo úplne výnimočné. Hral a hral celým svojim srdcom. Vo veku 82 rokov hral naozaj ako mladý muž. Dnes sme videli a zažili niečo absolútne výnimočné. Ravi Shankar bol v siedmom nebi blaženosti.Všetkých nás to zmenilo.“

Od toho času sa Sri Chinmoy a Ravi Shankar stali bližšími než najbližšími vnútorne aj navonok. Obaja svojím vlastným unikátnym spôsobom neúnavne nesú vznešené duchovné posolstvá duše Indie do najvzdialenejších kútov sveta. Obidvaja sú výnimočnými mostami medzi Východom a Západom.

Ravi Shankar povzbudzoval Sri Chinmoya v oblasti hudby hovoriac:

„Hudba Sri Chinmoya prichádza od Boha. Má nesmiernu, fantastickú tvorivú silu.“

Roberta Flack

Sri Chinmoy sa po prvýkrát stretol s veľmi populárnou americkou speváčkou a hudobníčkou Robertou Flack v roku 1988. Počas svojej dlhej a výnimočnej hudobnej kariéry, získala Roberta šesť cien Grammy a jedenásť zlatých platní.

Obaja, Sri Chinmoy aj Roberta Flack, prechovávajú voči sebe hlboký vzájomný obdiv.

Sri Chinmoy dal Roberte Flack bengálske meno „Addwitiya“, čo znamená „neporovnateľne najvyšší vrchol vedomia blaženosti“.

V roku 2001, po tom ako Sri Chinmoy zdvihol Robertu Flack nad hlavu a odovzdal jej cenu „Zdvíhanie sveta srdcom jednoty“, povedala:

„Keď Sri Chinmoy zdvíha, máte pocit, ktorý začína zvnútra. Je to nádherné. Je to akoby ste sa cítili najskôr niekým pozdvihnutí vo vnútri. Sri Chinmoy sa snaží dať ľuďom možnosť, aby videli ducha. Spôsob, akým dvíha, je pomocou Božej Moci, Sily a Podpory.“

Roberta Flack je častým návštevníkom malého meditačného parku Sri Chinmoya v Queense v New Yorku, ktoré sa nazýva „Územie ašpirácie“. Na mnohé z jej vystúpení, ktoré mala pri príležitosti narodenín Sri Chinmoya, bude Sri Chinmoy a jeho študenti ešte dlho spomínať a uchovávať si ich.

Jesse Owens

Športovým idolom mladosti Sri Chinmoya v ašráme Sri Aurobinda bol nesmrteľný americký šprintér Jesse Owens, ktorý v roku 1936 vyhral 4 zlaté medaily na olympiáde v Berlíne. Štvrtého novembra 1972 sa Sri Chinmoyovi konečne naskytla príležitosť stretnúť sa s týmto veľkým hrdinom v New Yorku.

„Kedysi som bol bezvýznamným atlétom,“ povedal Sri Chinmoy Jessemu Owensovi, „ale vy ste svetoznámy, nesmrteľný Jesse Owens a môj obdiv k vám od čias mojej mladosti zostal čistý a rýdzi. Tak ako vo svete politiky má magická silu meno „Kennedy“, rovnako vo svete milovníkov športu má túto magickú silu „Jesse Owens“. Je to božská magická sila, ktorá pretrvá navždy.“

Počas tohto stretnutia povedal Jesse Owens Sri Chinmoyovi:

„Úprimne verím v to, čo robíte. Som vaším obdivovateľom. Mám rád to, čo robíte. Zvolím si svoj vlastný spôsob. Budem hovoriť o svojej viere vo vašu filozofiu. Budem citovať vašu filozofiu, pretože to je to, čo ľudia potrebujú. Inšpirujete týchto mladých ľudí, motivujete ich k väčšej a lepšej stránke života.“ Sri Chinmoy bol veľmi šťastný, že sa stretol s Jessem Owensom, ktorého považuje za svetový poklad. Odvtedy si Sri Chinmoy udržiava veľmi blízke spojenie s celou rodinou Jesseho Owensa, vrátane jeho dcér a vnuka. V roku 2002 Nadácia Jesseho Owensa udelila Sri Chinmoyovi „Humanitárnu cenu Jesseho Owensa“ ako uznanie za jeho celoživotnú službu svetovej rodine.

Muhammad Ali

Ak myslíme na box, myslíme zároveň na Muhammada Aliho. Keď bol na vrchole svojej kariéry, „lietal ako motýľ a bodal ako včela“. Sri Chinmoy hlboko obdivuje Muhammada Aliho nielen pre jeho neporovnateľné boxerské umenie, ale aj pre jeho veľké srdce. Podstatou Muhammada Aliho je láskavosť a súcit.

V roku 1976 mal Sri Chinmoy dlhé stretnutie s Muhammadom Alim v Portoriku, a tiež sa zúčastnil jedného z jeho tréningov. V roku 1977 sa s týmto vynikajúcim športovcom stretol znovu, tentokrát ráno v deň jeho zápasu s Earniem Shaversom v boji o obhájenie titulu šampióna boxu v ťažkej váhe.

Sri Chinmoy mu povedal:

„Akonáhle ľudia počujú „Muhammad Ali,“ sú inšpirovaní, majú nesmiernu radosť. Získavajú dynamiku aby boli odvážni a čelili nevedomosti. Toto robí vaše samotné meno. Preto som vám taký vďačný a taký hrdý na vás.“

Muhammad Ali odpovedal:

„Môj cieľ je byť raz taký, ako ste vy – byť pokojný, byť mimo tohto športu, pracovať pre ľudstvo a pre Boha.“

Potom Sri Chinmoy a Muhammad Ali stáli vedľa seba a v tichosti meditovali asi 15 minút. Nasledujúci deň New York Times uverejnil na prvej stránke dve veľké fotografie Aliho. Jedna ukazovala jeho súboj so Shaversom v druhom kole jeho víťazného stretnutia. Na druhej stál so Sri Chinmoyom v hlbokej kontemplácii.

Keď Sri Chinmoy v roku 1985, začal so vzpieraním, Muhammad Ali bol medzi prvými, ktorí ho povzbudzovali. Povedal:

„Je to znamenie, že Boh je so Sri Chinmoyom duchovne aj fyzicky. Svet potrebuje viac ľudí ako je on.“

V roku 2003 bol Sri Chinmoy veľmi rád, že mohol zdvihnúť Muhammada Aliho a jeho manželku Lonnie vo Washington D.C. Muhammad Ali bol šesťtisícou osobou, ktorú Sri Chinmoy zdvihol. Po ocenení medailou „Zdvíhanie sveta srdcom jednoty“ Muhammad Ali spontánne objal Sri Chinmoya a povedal mu:

„Brat môj, ste veľký človek! Brat môj, ste veľmi silný človek!“

Carl Lewis

Vyhrať jednu zlatú medailu na Olympijských hrách je výnimočný úspech. Vyhrať deväť zlatých medailí je absolútne nevídané. A predsa, presne to sa podarilo legendárnemu americkému atlétovi Carlovi Lewisovi. Pretekal v Los Angeles, Soule, Barcelone a Atlante. Bol najrýchlejším človekom na svete a stal sa známym ako „Kráľ Carl“. Boh vybral túto hrdinská dušu, aby dláždila cestu novým výškam v športovom svete.

Sri Chinmoy a Carl Lewis si vytvorili veľmi vzácne vnútorné a vonkajšie spojenie. Počas mnohých rokov sa veľakrát stretli a prejavili si navzájom svoju lásku, náklonnosť a obdiv.

Sri Chinmoy nazýva Carla Lewisa bengálskym menom „Sudhahota“, čo znamená „ten, kto je neporovnateľný v obetovaní nektárovej blaženosti nesmrteľnosti“.

Sri Chinmoy prišiel na Olympijské hry v Los Angeles, Soule a v Atlante len preto, aby ponúkol svoju modlitby plnú, vnútornú a vonkajšiu podporu svojmu najdrahšiemu Sudhahotovi.

Jedného dňa roku 1984, pred finále v behu na 200 metrov v Los Angeles, prišiel Carl Lewis o jedenástej hodine ráno do hotelovej izby Sri Chinmoya a mali nanajvýš mocnú spoločnú meditáciu. Túto hviezdu atletiky priviedol bubeník a hudobný producent Narada Michael Walden a jeho manželka Anukampa. Boli to oni, ktorí po prvýkrát predstavili Carla Lewisa Sri Chinmoyovi, svojmu duchovnému učiteľovi.

Po meditácii sa Sri Chinmoy spýtal Carla Lewisa:

„Chceš vedieť moju predpoveď na zajtrajší dvestometrový pretek?“

Carl Lewis dychtivo súhlasil. Sri Chinmoy pokračoval:

„Určite skončíš prvý. Druhý bude Kirk Baptista a tretí bude Thomas Jefferson.“

„Drvivé víťazstvo Ameriky!“ vykríkol Carl Lewis.

Preteky sa začali nasledujúci deň okolo 17:30. Výsledky boli presne také, ako Sri Chinmoy predpovedal. Okamžite po odovzdávaní cien bežal Carl Lewis k Sri Chinmoyovi, ktorý sedel na štadióne a s láskou a vďakou mu ponúkol svoju kyticu víťaza. Táto udalosť je opísaná v jeho autobiografii „Inside Track“ (Na trati). Kapitola, ktorá hovorí o jeho vzťahu k Sri Chinmoyovi, sa nazýva „Duchovné srdce bez hraníc“.

Ďalšia veľmi dôležitá udalosť sa stala na Olympijských hrách v Soule v roku 1988. Počas finále na 100 metrov sedel Sri Chinmoy v hľadisku a držal malú americkú zástavu. Bohužiaľ, Carla Lewisa porazil kanadský bežec Ben Johnson. Keď Sri Chinmoy opúšťal štadión, jeden kanadský divák ho videl, ako nesie americkú zástavu a hrubo mu povedal: „Teraz si ju môžete schovať!“

Niečo vo vnútri Sri Chinmoya ho prinútilo odpovedať: „Nie na dlho, nie na dlho.“ Tieto slová prichádzali priamo z jeho duše.

V ten večer sa Sri Chinmoy snažil utešiť svojho najdrahšieho Sudhahotu. Porozprával mu príhodu, ktorá sa stala na štadióne. „Počkajme a uvidíme,“ povedal Sri Chinmoy. „Možno sa niečo stane.“

A naozaj, len o dva dni neskôr sa ukázalo, že Ben Johnson mal pozitívne testy na steroidy. Zlatá medaila bola udelená Carlovi Lewisovi.

S olympiádou v Atlante sa viaže ďalší veľmi významný zážitok. Keď sa začiatok olympijských hier v Amerike priblížil, Sri Chinmoy vnútorne videl okolo Carla Lewisa tmavý oblak. Ihneď mu zatelefonoval a požiadal ho, aby sa modlil za jedinú vec: za ochranu Najvyššieho. Sri Chinmoy požiadal Carla Lewisa, aby sa modlil za ochranu tri minúty každú hodinu, keď nespí. A požiadal ho, aby bol v tom čase sám.

Carl Lewis verne splnil túto nezvyčajnú požiadavku Sri Chinmoya. Prešli týždne, ale nič nečakané sa nestalo. Nastal deň Olympijských hier. Carl Lewis sa postavil na dráhu a pripravoval sa na skok do diaľky. Zrazu bolo počuť výkriky z druhej strany štadióna. Ľudia naokolo prepadali panike. Carl Lewis sa pozrel na oblohu a uvidel šesťnásť librové kladivo, ako letí smerom k nemu. Spadlo len niekoľko stôp od neho. Ak by mu spadlo na hlavu alebo na inú časť tela, utrpel by veľmi vážne, životu nebezpečné zranenie.

Teraz pochopil, prečo mu Sri Chinmoy prejavoval po celé týždne pozornosť. Okamžite mu zatelefonoval, aby mu vyjadril svoju nekonečnú vďačnosť. A čo viac, v Atlante sa mu podarilo vyhrať zlatú medailu v skoku do diaľky. To je ale príbeh! O šiestej ráno, v deň finále skoku do diaľky, zavolal Sri Chinmoy svojmu najdrahšiemu priateľovi a študentovi, aby ho inšpiroval. Carl Lewis neskákal vo všetkých kolách. Napriek tomu mu Sri Chinmoy povedal:

„Neobávaj sa. Budeš prvý.“

Potom, tri hodiny pred pretekom v skoku do diaľky, dal Sri Chinmoy prepísanú kópiu ich rozhovoru Jeffreymu Marxovi, literárnemu spolupracovníkovi Carla Lewisa, a povedal mu:

„Môžete si ju nechať.“

Pozrime sa, predpoveď Sri Chinmoya sa vyplnila! Carl Lewis vyhral svoju deviatu zlatú medailu vo veku 36 rokov.

Dodatok: Neisté predpovede

Pri rôznych príležitostiach, Sri Chinmoy rozpráva o svojich vnútorných predpovediach a potom sa musí smiať, pretože pozemské skutočnosti sa zvyčajne nezhodujú s nebeskými skutočnosťami. Preto Sri Chinmoy nikdy nemôže brať svoje predpovede vážne.

Pred mnohými rokmi predpovedal dve veci. V roku 1986, keď stál pred Berlínskym múrom na strane západného Nemecka, predpovedal, že múr zrúcajú do dvadsiatich piatich rokov. Na jeho veľkú radosť a prekvapenie múr odstránili už o tri roky.

Druhá predpoveď sa týkala svetového rekordu v maratóne. V tom čase bol svetový rekord 2:08. V roku 1988 Sri Chinmoy predpovedal, že do piatich rokov bude rekord určite pod dve hodiny. Dokonca ani teraz, o sedemnásť rokov neskôr, sa jeho predpoveď ešte nesplnila.

Sri Chinmoy má nesmiernu radosť, keď rozpráva svojim študentom o poľutovania hodnom osude svojich takzvaných predpovedí. A naopak, keď sa jeho predpovede splnia aj napriek všetkým nepriaznivým okolnostiam, je tým najšťastnejším človekom a dáva všetku zásluhu Božej nekonečnej Milosti.