Maj vieru vo Višnua

Raz sa veľký Višnuov oddaný išiel prejsť na koni. Veľmi sa tešil z jazdy. Napokon prišiel k domu, kde býval robotník, ktorý pral oblečenie. Práve dopral nejaké šaty a položil ich von, aby sa usušili. Nanešťastie, kôň tohto oddaného precválal cez čisto vypratú bielizeň a zanechal na nej svoje stopy. Robotník sa nazlostil, utekal za Višnuovým oddaným a začal ho zhadzovať z koňa.

Oddaný začal kričať: „Ó Višnu, Višnu, zachráň ma , zachráň ma!"

V tom čase si Višnu nechal v Nebi od svojej manželky masírovať nohy. Zrazu sa rozbehol preč. Jeho žena kričala: „Čo to robíš? Kam ideš? Urobila som niečo zlé?"

Višnu jej odpovedal: „Netráp sa, hneď sa vrátim späť." Otvoril dvere, prešiel iba pár krokov od svojho domu a potom sa vrátil.

Jeho manželka sa čudovala: „ Čo sa stalo? Vybehol si von, ale vonku nikto nebol. Čo si robil?"

Višnu povedal: „Nevieš, čo sa stalo? Na zemi môjho najväčšieho oddaného naháňal robotník, ktorý perie prádlo. Najprv začal utekať, obávajúc sa o svoj život a modliac sa ku mne, aby som ho zachránil. Ale keď som sa ho chystal zachrániť, zrazu sa rozhodol, že má dosť sily bojovať proti tomu robotníkovi a už sa viac ku mne nemodlil. Len pohrozil robotníkovi a vystrašil ho. Robotník cítil, že môj oddaný má viac sily než on sám, a tak ho prestal naháňať. Môj oddaný znovu vysadol na koňa a pokračoval vo svojej rannej jazde, tešiac sa z krásy prírody."

Višnuova manželka povedala: „Keď ťa už začal vzývať, nemal od toho upustiť. Veď si mohol ublížiť!"

Višnu povedal: „Hľadajúci musí mať vieru buď vo mňa alebo v seba samého. Ak má vieru vo mňa, potom bude stále v bezpečí. Ale ak má vieru v seba, niekedy vystúpi do popredia ego. Ak má hľadajúci veľmi intenzívnu ašpiráciu a ak si dokáže so mnou vytvoriť jednotu, potom viera vo mňa a viera v seba samého budú tou istou vecou. Ale ak si nevytvoril jednotu s mojou Vôľou a mojím Vedomím, potom jeho viera v seba samého bude iba predvádzaním jeho ega. Takýto hľadajúci jedného dňa vo svojom duchovnom živote naisto klesne."

Great Indian Meals, Part 3 by Sri Chinmoy