Čo som sa naučila pri meditácii

Meditácii som sa začala venovať v roku 1993. Po prvých pokusoch cvičenia podľa knihy, odkedy som sa stala žiačkou Sri Chinmoya, meditujem každý deň. Meditácia sa pre mňa stala niečím samozrejmým a spontánnym. Patrí do môjho každodenného života. No a počas tohto obdobia som sa naučila niekoľko vecí. Napríklad:

Je ľahké meditovať zle

Je ľahké sa posadiť k meditácii a stráviť 30 minút s príjemnými myšlienkami, ktoré sa nám preháňajú hlavou. Ale bohužiaľ, to nie je skutočná meditácia. Pokiaľ sa vedome nesnažíme, aby sme utíšili svoju myseľ, meditácia nemá zmysel. Nič nezískame len tým, že budeme len dlho sedieť na stoličke alebo v lotosovom sede.. To, čo sa ráta, je schopnosť utíšiť myseľ. V tom je podstata meditácie, bez ohľadu na to, ktorú cestu nasledujeme.

Meditácia je osobné úsilie a milosť

Na začiatku cítime, že pri meditácii rozhoduje len osobné úsilie. Ale keď meditujeme dobre, celkom paradoxne cítime, že vôbec žiadne úsilie nie je potrebné. Akoby niekto meditoval za nás. Tento zážitok máme vtedy, keď vychádza do popredia duša. Na dobrú meditáciu nepotrebujeme myseľ, ale svoju vnútornú bytosť alebo dušu. Preto ten zvláštny pocit, že nič nerobíme.

Chceme sa podeliť

Jedným z najväčších prekvapení pri meditácii je, že keď meditujeme dobre, túžime sa s ostatnými podeliť o svoje meditačné vedomie. Cítime, že mier, ktorý zažívame, patrí všetkým. Nie je možné oddeliť meditačný zážitok od iných a nechať si ho len pre seba. Meditácia rozširuje naše vedomie, dáva nám pocit spolupatričnosti so všetkými. Nie je to len všeobecná predstava ideálu jednoty, ale reálny pocit, ktorý naozaj prežívame.

Vďačnosť

Keď máme dobrú meditáciu, cítime vďačnosť. Viac, než len zdvorilé "ďakujem". Je to spontánny pocit, že naša meditácia je darom, ktorý sme si ničím nezaslúžili. Keď sa mi nedarí meditovať, cítim vďačnosť za to, že sa vôbec pokúšam. Mohlo to byť aj horšie. Vďačnosť funguje okamžite, zvyšuje našu vnímavosť. Ale musí byť úprimná.

Ego kazí meditáciu.

Dosť často sa stáva, že dobrá meditácia sa pokazí kvôli pocitu ega. Keď sa nám darí, ego začína vytvárať pocit „duchovnej“ pýchy. Keď začneme byť pyšní, môžeme si byť istí, že ideme zlým smerom. Ak meditujeme dobre, musíme sa vzdať predstavy, ako to tým druhým ukážeme.. Keď meditujeme dobre, netúžime to niekomu predvádzať. Meditácia je niečo posvätné. Môžeme sa o ňu podeliť iba vnútorne. V najvyššej meditácii sa pocit ega úplne stráca.

Svet má zmysel

Zdá sa, že na svete nie je žiadna spravodlivosť a možno ani nikdy nebude. Ale počas meditácie cítime, že všetko určitým spôsobom dáva zmysel a funguje. Možno je to preto, že aspoň na chvíľu vystúpime nad úroveň posudzovania sveta mysľou. Zhora mnoho vecí vyzerá omnoho jednoduchšie..

Nič nové pod slnkom

V meditácii máme niekedy pocit, že sa len rozpamätávame na veci, ktoré sme vždy vedeli. Ako keby nám meditácia nepriniesla nič nové, len sme si spomenuli na niečo, čo sme už dávno vedeli. Alebo ako keby veci, ktoré spolu nesúviseli, zrazu do seba zapadli.

Ašpirácia

Skutočným tajomstvom meditácie je vnútorný plač, ašpirácia, túžba ísť za hranice materiálneho sveta, za hranice mysle. Ašpirácia je omnoho účinnejšia ako všetky meditačné techniky.

Myseľ chce neustále kritizovať a rozdeľovať.

Meditácia nás učí, aby sme žili v srdci a zabudli na chyby a kritiku pedantnej mysle. Je to ako keby sme mali dve rôzne osobnosti. Myseľ má sklon k depresii a negativite. Srdce vníma skôr tú lepšiu stránku života. V skutočnosti si neustále vyberáme medzi týmito dvomi pohľadmi. Keď raz zažijeme pravý vnútorný mier, budeme sa viacej snažiť, aby sme neskĺzli do hnevu, posudzovania a kritizovania.

Hudba

Meditačná hudba je pri meditácii dobrým pomocníkom. Najvyššia meditácia prichádza v absolútnom tichu, ale meditačná hudba nám pomôže, kým sa tam dostaneme, pretože má schopnosť okamžite pozdvihnúť naše vedomie. Počúvanie meditačnej hudby môže byť aj dobrým prechodom z meditácie do bežného života. Keď som smutná, nahnevaná, alebo nemám dobrú náladu, vtedy nemá zmysel meditovať. Ale keď hrám alebo spievam meditačnú hudbu, to mi vždy pomôže.

Čakry

V duchovných knihách sa dočítame, že existuje sedem hlavných energetických centier. Ak si tieto centrá v meditácii aspoň čiastočne otvoríme, môžeme to vnímať ako fyzický pocit. Môj učiteľ meditácie Sri Chinmoy, odporúča, aby sme meditovali na duchovné srdce, anahata čakra, ktoré sa nachádza v strede hrudníka, neďaleko fyzického srdca. V meditácii môžeme toto centrum cítiť ako prúd energie, ktorá sa neustále rozpína. Je to veľmi pekný a povznášajúci pocit. Srdcová čakra je najbezpečnejšie miesto, na ktoré sa môžeme počas meditácie sústrediť.

Meditácia a spánok

Nemá zmysel meditovať, keď sme ospalí. Počas meditácie musíme byť úplne bdelí. V meditácii sa snažíme zvýšiť si vedomie. Meditácia je niečo celkom iné ako relaxácia alebo sladké snívanie v polospánku.

Meditácia nemá pevný cieľ

Po niekoľkých rokoch meditácie sa mi zdá, že som ešte stále na začiatku. Samozrejme, zažila som dobré obdobia, ale aj ťažšie časy. Paradoxom je, že tie dobré obdobia človeka spomalia a naopak, problémy nás prinúti siahnuť až na dno svojich síl a posúvajú nás dopredu. Stále však mám pocit, že to, čo som zažila, je len záblesk skutočného vedomia meditácie. V knihách duchovných majstrov môžeme cítiť ich čisté vedomie, a to nám dáva silu a inšpiráciu ísť ďalej.

Podstata duchovných zážitkov je rovnaká

Keď čítame o rôznych svetových náboženstvách, vidíme veľa rozdielov a konfliktov. Ale meditácia nás učí, aby sme si nevšímali len vonkajšiu stránku, ale skôr vnútornú realitu. Zážitok meditácie nám dáva pocítiť, že rôzne duchovné smery vedú k rovnakým vnútorným skúsenostiam. Spôsob, akým ideme k cieľu nie je podstatný, pretože všetci smerujeme k tomu istému poznaniu, k tomu istému vedomiu.

Slová nestačia

Meditácia sa nedá opísať. Zážitok meditácie ďaleko presahuje myseľ. Žiadne slová na to nestačia. Ale keď čítame knihy duchovných majstrov, môžeme získať aspoň záblesk ich poznania. Ak sme nikdy nemeditovali, tieto slová nám vždy nemusia dávať zmysel. Ale ak meditujeme a začneme objavovať svoju vnútornú realitu, vtedy skôr oceníme posolstvo duchovných majstrov.

“Žiadna myseľ, žiadna forma, iba existujem; Teraz prestala všetka vôľa a myslenie. Úplný koniec tanca Prírody. Som to, čo som hľadal.”                                                                  - Sri Chinmoy: Absolútno