Parvati sa túži vydať za Šivu

Jedného dňa, keď mala Parvati iba osem rokov, zobral ju jej otec Himavan pozrieť sa na Šivu. Parvati bola od narodenia veľmi duchovná. Stále chcela počúvať o Bohu, a tak bola nadšená, že uvidí Pána Šivu. Ale Pán Šiva bol v meditatívnom vedomí a nevenoval malému dievčatku žiadnu pozornosť.    Po tejto prvej návšteve Parvati prichádzala každý deň pozrieť sa na Pána Šivu. Nosila mu čerstvé kvety dúfajúc, že jedného dňa Šiva otvorí svoje oči a prehovorí k nej. V kútiku mysle si utvorila predstavu, že toto je muž, ktorého si chce vziať.     Dni sa stali rokmi a z Parvati sa stala nádherná mladá žena. Šiva zostal naďalej ponorený vo svojom večnom tranze. Akoby niekto mohol prerušiť tranz Šivu? Keď raz vstúpi do tranzu, teší sa z najvyššej a najhlbšej blaženosti. Tak prečo by sa mal vrátiť?     Jedného dňa sa Parvati zdôverila svojmu otcovi: „Veľmi by som sa chcela vydať za Pána Šivu. Ale on stále medituje a medituje. Kiež by som aj ja mohla meditovať tak ako On !"     Himavan bol veľmi smutný, že Šiva nevenuje jeho krásnej dcére žiadnu pozornosť. Rozhodol sa, že Pána Šivu prekabáti. Začal vzývať boha lásky, aby prerušil Šivovu meditáciu. Meno tohto zvláštneho boha bolo Madana. Madana mal luk a niekoľko šípov, ktoré boli vyrobené z kvetov. Tieto šípy strieľal do svojich obetí a boli oni potom naplnené pocitom emocionálnej lásky.     Na Himavanovu požiadavku Madana zamieril svoje šípy na Pána Šivu a tie ako kvety dopadli k Šivovým nohám. Zrazu Šiva otvoril svoje tretie oko a zachytil pohľadom boha lásky, ktorý tam stál s lukom v rukách. Šiva okamžite tohto nešťastného boha spálil na popol, pretože ho vyrušil z meditácie.    Medzitým Parvati stála nablízku s prekrásnym vencom kvetov v rukách, ale Pán Šiva jej nevenoval žiadnu pozornosť. Vyzeralo to, ako keby ani neexistovala. Jednoducho opäť zatvoril oči a vstúpil do tranzu.    Rodičia Parvati, ktorí boli svedkami celej udalosti, boli na Pána Šivu nahnevaní. Cítili, že urazil ich najdrahšiu dcéru. „Ty si ho nesmieš vziať, Parvati," hovorili. „ Tento Šiva ťa urážal už veľa rokov. Nesmieš naďalej pre neho márniť čas."    Ale Parvati nechcela ustúpiť. „Zostanem tu," vyhlásila. „ Odteraz budem jesť iba listy,
vlhké listy." S ťažkým srdcom sa rodičia Parvati vrátili bez svojej dcéry domov.    Parvati zostala blízko Šivu niekoľko rokov a jedla iba vlhké listy. Potom začala jesť iba suché listy. Po niekoľkých rokoch sa úplne vzdala aj jedenia listov. Keď sa vzdala jedenia listov, jej meno bolo Aparna, čo znamená „ ten, kto neje dokonca ani listy". Z Parvati sa v tom čase stala bohyňa Aparna, kvôli svojmu obrovskému odriekaniu alebo duchovnej disciplíne.    Postupne Parvati išla ešte o krok ďalej. Prestala piť vodu. Nežila už z ničoho, iba zo vzduchu. Himavan videl, že jeho dcéra veľmi zoslabla. Vedel, že je iba otázkou času, kedy zomrie. Tak Himavan išiel za Pánom Šivom a povedal, „Nevidíš, čo robíš mojej dcére? Po celý svoj život chcela iba jedinú vec, a tým bolo vydať sa za teba. Ale ty si sa nikdy na ňu ani nepozrel. Ak si rozhodnutý nevziať si ju, tak sa na ňu aspoň pozri. Ináč celkom určite zomrie."    Šiva sa uráčil pozrieť na Parvati, ale predtým si ešte povedal, „Chcem ju ešte posledný krát vyskúšať predtým, než si ju vezmem." Úbohá Parvati si vytrpela toľko skúšok a Šiva stále ešte chcel skúšať jej lásku a oddanosť. Vzal na seba podobu obyčajného muža a priblížil sa k nej. „Si také krásne dievča," povedal. „Prečo tu plýtvaš svojím časom? Dopočul som sa, že si chceš vziať Šivu, ale aký je to muž? Všetok svoj čas strávi na cintoríne v spoločnosti svojich priateľov duchov. Veniec okolo jeho krku je vyrobený z lebiek. Ako si môžeš vziať niekoho tak hrôzostrašného ako je Šiva ? Zabudni naňho! Vezmi si normálneho muža, napríklad mňa."     Parvatine oči horeli, „ To, čo hovoríš, nie je pravda. Odíď preč odtiaľto a nechaj ma
samotnú! Ja viem, kto je Šiva. Nehádž na mňa svoje pochybnosti a podozrievanie. Nikdy si ťa nevezmem, nikdy! Vezmem si iba môjho Pána Šivu. Ak ma okamžite nenecháš samotnú, tak ťa prekľajem!"     V tom okamžiku si Šiva na seba znovu zobral svoju pravú podobu. Parvati bola veľmi dojatá a okúzlená, keď uvidela Šivu stáť pred sebou. Šiva jej povedal, „Splním ti čokoľvek, o čo požiadaš."     „Ty ani teraz nevieš, čo chcem?" opýtala sa Parvati. „ Jediné, čo chcem, je vziať si ťa."     „ Tvoje želanie je splnené," povedal Šiva.     Potom, ako sa Šiva a Parvati zobrali, Parvati sa dozvedela, že bola manželkou Šivu vo svojej predošlej inkarnácii. Jej meno bolo Sati a obetovala sa, pretože jej otec, Dakša, urazil Šivu. Ale to je už iný príbeh!